Európsky jadrový sektor je plný Rusov a ruského kapitálu

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Jadrová elektráreň Paks v Maďarsku. [EPA-EFE/Tamas Soki]

Európski lídri diskutujú o zákaze dovozu fosílnych palív z Ruska, na ktorých je Únia závislá. Podobný problém však majú členské štáty aj v jadrovej energii. Vyriešiť závislosť na Rusku v jadre môže byť pre Úniu ešte náročnejšie než pri plyne a rope.

Patricia Lorenz vedie kampane organizácií Global 2000 a Priatelia Zeme Európa.

Ruský delostrelecký útok na Záporožskú jadrovú elektráreň a následné dobitie elektrárne ruskou armádou mnohých šokovali. Čo sa týka kapacity aj počtu reaktorov, ide o najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe (šesť reaktorov, každá s výkonom 1000 megawattov). Pred bránami Únie sa zrazu objavila hrozba jadrovej havárie, ktorú analytici, experti či operátori elektrární v našich podmienkach už dlho nepovažovali za reálnu.

Útok na Záporožskú elektráreň donútil šéfa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) Roberta Grossiho ponúknuť ruským jednotkám, ktoré elektráreň obsadili, rozhovor, v ktorom by im vysvetlil základné princípy nukleárnej bezpečnosti.

Pravdou však je, že nejde o bezprecedentnú situáciu. Niektorí analytici si možno pamätajú na fotky tankov okolo jadrovej elektrárne Krško v Slovinsku počas balkánskych vojen, počas vojny v Zálive sa zase Irak neúspešne pokúsil zničiť izraelský reaktor Desdemona. V roku 1981 zase Izraelci zničili iracký reaktor Osirak.

Ukrajinské atómky ohrozujú zblúdené rakety, časť z nich už elektrinu nevyrába

Odborníci sa obávajú o ukrajinské jadrové elektrárne. Rusi už kontrolujú oblasť okolo Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorá je najväčšia v krajine. Hoci sa nepredpokladá, že by cieľom útokov boli aj jadrové elektrárne, ohroziť ich môžu zblúdené rakety. 

Časť reaktorov v Záporožskej elektrárni vypli Ukrajinci ešte pred ruským útokom. Druhá časť nepracuje na plný výkon.

Závislosť sektoru na Rusku

Jadrový sektor je aj bez vojny vystavený veľkým rizikám vyplývajúcim z vysokej závislosti na Rusku, či už ide o ťažbu uránu, dodávky paliva, údržbu či výstavbu nových jadrových elektrární.

Sankcie voči Rusku zatiaľ jadro nezahŕňajú. Niektoré plánované projekty nových atómiek už však boli pozastavené, iné sa už ukazujú ako veľmi problematické.

Medzi de facto mŕtve projekty patrí výstavba fínskej elektrárne Hanhikivi, v rámci ktorého sa počítalo s výstavbou reaktoru typu VVER-1200. Fínska vláda tento projekt dočasne pozastavila. Je však veľmi pravdepodobné, že ho už nikdy nenaštartuje. Elektráreň mal stavať Rosatom. Najväčším akcionárom mala byť spoločnosť Fennovoima, v ktorej 34 percent takisto vlastní Rosatom. Prípravy sú v tomto prípade vo veľmi pokročilom štádiu. Fíni pritom tvrdia, že upraviť projekt na neruskú technológiu nie je rentabilné, a je to prakticky nemožné.

Otázna je situácia v Maďarsku, kde mal Rosatom postaviť dva nové reaktory typu VVER-1200 v elektrárni Paks II. Rosatom takisto zabezpečuje približne 80 percent financovania. Oficiálne je projekt stále živý. Problémom ale bude vylúčenie ruských bánk zo platobného systému SWIFT.

Koniec Rosatomu? 

Niektoré krajiny budú mať v snahe nahradiť ruské služby v sektore jadrovej energetiky veľké problémy, keďže mnoho firiem je tým či oným spôsobom napojených na Rosatom alebo Gazprom.

Rosatom založil v roku 2007 ruský prezident Vladimir Putin. Ide o štátom vlastneného a štátom kontrolovaného energetického giganta., ktorý združuje 350 firiem a organizácií. Jednou z dcérskych spoločností je TVEL – najväčší dodávateľ paliva pre jadrové elektrárne v Európe.

Niektoré firmy už obchod s TVEL zrušili. Napríklad nemecký výrobca paliva Advanced Nuclear Fuels GmbH alebo francúzsky Framatome, ktorý s TVEL plánoval spoločnú výrobu. Firma Urenco zameraná na obohacovanie uránu takisto svoju zmluvu s TVEL zrušila.

Expert na jadrové elektrárne: Pri dodávateľovi paliva by sme sa nemali dívať len na cenu

Slovensko zvažuje zmenu dodávateľa paliva do jadrových elektrární. Jedinou alternatívou je zatiaľ americký Westinghouse. Ten je však podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka príliš drahý. Tomáš Vlček z Masarykovej univerzity hovorí, že sa nesmieme dívať len na cenu.

TVEL však dodáva palivo pre väčšinu VVER reaktorov v Európe. Jedinou alternatívou je americký Westinghouse, ktorý dodáva palivo napríklad pre Záporožskú elektráreň. V minulosti sa o prechod k Američanom snažilo niekoľko prevádzkovateľov elektrární. Zvyčajne sa to ale z rôznych dôvodov nepodarilo. K Westinghouse momentálne prechádza bulharská elektráreň Kozloduj. Tender prebieha v českom Temelíne.

V nukleárnom sektore je známy najmä Rosatom. Menej ľudí vie, že aktívny v tomto sektore je aj Gazprom, ktorý cez niekoľko firiem vlastní český podnik ŠKODA JS. Ten je zodpovedný za údržbu oboch slovenských jadrových elektrární a zároveň je hlavným kontraktorom pri výstavbe dvoch nových blokov v Mochovciach. Zároveň poskytuje údržbu aj Dukovanom, Temelínu a Paksu.

Tu to však nekončí. Škoda JS vlastní približne 20 percent akcií výskumného inštitútu UJV Rez, ktorý atómkam v Česku a Maďarsku poskytuje technickú podporu. To znamená, že Rusi majú prístup k citlivým informáciám súvisiacim so všetkými reaktormi v týchto krajinách.