Európsky trh s plynom funguje, poľsko-slovenské prepojenie nemá ekonomický zmysel

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračné foto [TASR/Henrich Miškovič]

Množstvo Projektov spoločného záujmu v plynárenskom sektore stráca svoj ekonomický význam. Musíme zastaviť toto plytvanie verejnými zdrojmi, píše DANILA BOCHKAREV.

Danila Bochkarev je členom EastWest Institute. Názory prezentované v tomto článku sa nemusia zhodovať s názormi organizácie. 

Európska komisia publikovala 23. novembra 2016 správu o posilnení európskych energetických sietí zameranú na sieťové prepojenia. Podľa Komisie by „prepojenie energetických sietí pomohlo zabezpečiť hlavné ciele energetickej únie, akou je aj cenovo dostupná, bezpečná a udržateľná energia pre všetkých Európanov.“

Súkromné investície a finančná pomoc EÚ už pomohli zlepšiť prepojenosť plynárenských odvetví v „starých“ a „nových“ členských štátoch, zvýšiť dôveru v trhové mechanizmy a zredukovať cenové rozdiely medzi Východom a Západom.

Mnohé krajiny, ktoré boli doteraz závislé na jednom dodávateľovi, majú dnes prístup k viacerým zdrojom energie. Napríklad Poľsko je schopné dovážať viac ako 90 percent z iných ako ruských zdrojov. Správa, ktorú vydala Komisia, rovnako zdôrazňuje, že plynárenská sieť je „oveľa odolnejšia a skoro všetky členské štáty… majú prístup k dvom zdrojom plynu.“

Vyrovnanie cien medzi východom a západom

Lepšia prepojenosť viedla tiež k vyrovnaniu cien medzi východom a západom EÚ.

Napríklad, v prvej polovici roku 2014 bol rozdiel medzi priemernou veľkoobchodnou cenou v najväčšom plynovom uzle Európy, v holandskom hube TTF (€21,58/MWh), a Českou republikou (€27,81/MWh) stále pomerne významný – cez €6/MWh. V prvej tretine roku 2017 sa veľkoobchodné ceny TTF (€16,14/MWh) a Českej republiky (€16,16/MWh) zladili.

V roku 2016, poľské veľkoobchodné ceny plynu klesli o 31 percent v porovnaní s rokom 2014 na €15,4/MWh, zatiaľ čo priemerná cena v EÚ bola €15,0/MWh. Cena plynu pre domácnosti klesla v Poľsku o 13,4 percenta medzi rokmi 2013 a 2016, pričom bol tento pokles rýchlejší ako v celej EÚ s priemerným poklesom 10 percent.

Úspechy v zlepšení prepojenia a zlaďovaní cien viedli k vytvorení „jednotného plynárenského priestoru“s trhovými silami pracujúcimi v prospech spotrebiteľov.

Banka Únie požičia peniaze na plynovod z Poľska. Klimatické ciele tým vraj neohrozí

Poľsko je posledná susedná krajina, s ktorou Slovensko nemá plynové prepojenie. Pôžičkou sedemdesiatich miliónov eur k vybudovaniu slovensko-poľského plynovodu prispeje aj Európska investičná banka.

„Trhové pravidlá viac menej fungujú, máme fungujúci trh s plynom,“ povedal Klaus-Dieter Borchardt z Európskej komisie v rozhovore pre Florence School of Regulation publikovanom 22. januára.

Z financovania prepojení profituje najviac východ

Vytvorenie jednotného trhu by nebolo možné bez regulačného rámca a finančnej pomoci z EÚ. Európska politika týkajúca sa vzájomných prepojení je implementovaná cez reguláciu o transeurópskej energetickej sieti (TEN-E).

Medzi projekty spoločného záujmu (PCI), ktoré sú financované z mechanizmu Nástroj na prepojenie Európy (CEF), patria kľúčové projekty v infraštruktúre, prepájanie energetických systémov členských krajín či prispievanie k splneniu klimatických a energetických cieľov EÚ.

Podľa doterajších výsledkov, ktoré uverejnil CEF v septembri 2017, sa už v rámci tohto mechanizmu prerozdelilo viac než 1,6 miliardy eur na projekty energetickej infraštruktúry. Ráta sa s ďalšími 3,1 miliardami eur, ktoré sa majú ešte použiť. Brusel bol obzvlášť štedrý pri financovaní projektov v strednej a východnej Európe (CEE).

Únia zafinancuje plynovodné prepojenie s Poľskom aj Eastring

Nástroj na spájanie Európy podporí dva slovenské projekty v sume vyše 100 miliónov eur.

Tieto krajiny dostávajú najväčší podiel z financií CEF, ktoré sú určené na energetické projekty. Najväčšími prijímateľmi sú Poľsko (271,7 milióna eur), Rumunsko (180,8 milióna eur) a Estónsko (166,4 milióna eur).

„Nerealisticky vysoká“ cena za infraštruktúru

Značná časť infraštruktúrnych projektov je financovaná z daní občanov, čiže otázky efektivity, ekonomickej užitočnosti a  čistej súčasnej hodnoty pre spoločnosť (NPV) sú kľúčové. (NPV je finančná veličina, ktorá vyjadruje celkovú hodnotu všetkých peňažných tokov súvisiacich s investičným projektom, je výsledkom rozdielu medzi celkovými nákladmi a výnosmi počas existencie projektu – pozn. red.)

Európska agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov (ACER) uviedla vo svojej druhej výročnej správe v júli 2016, ktorá sa týkala stavu Projektov spoločného záujmu v oblasti elektriny a plynu, že zaznamenala významné oneskorenia v implementácií týchto projektov a „nerealisticky vysokú“ cenu za infraštruktúru.

Väčšina spoločných plynových projektov mešká. Slovensko ovplyvnia najviac

Hoci Slovensko bude hostiť len dve plynové prepojenia, ovplyvní ho ďalších jedenásť. V Európe je to najväčší nepomer.

Správa síce menovala aj niekoľko dosiahnutých úspechov, no vyhodnocovanie pokroku projektov v plynárenskom sektore „čelilo vážnym problémom a Agentúre chýbali komplexné dáta o týchto projektoch.“

Polovicu projektov dokončia tento rok

V súčasnosti existuje 53 projektov v 24 členských a 7 nečlenských štátoch, ktoré sú združené do niekoľkých prioritných projektov (ako plán pre prepojenie baltského energetického trhu., južný plynovodný koridor atď.).

Pôvodný zoznam Projektov spoločného záujmu bol oveľa dlhší.

EÚ v roku 2018: Energetika

Tento rok môže byť dobrým pre obnoviteľné zdroje, jadrovú energiu a zemný plyn. Diskutovať sa bude o tom, kto zaplatí ústup od uhlia a dekarbonizáciu priemyslu.

Analýza bývalých projektov napovedá veľa o stave, v akom je rozvoj infraštruktúry v EÚ.

Dobrou správou je, že 22 plynárenských projektov z prvého a druhého zoznamu „bude ukončených v roku 2018“ a ostatné budú nahradené inými s tou istou funkciou (napríklad PCI 6.20.1, ktorý budoval skladovacie kapacity v Bulharsku bol nahradený projektom PCI 6.20.2, ktorý rozširuje tie existujúce).

Projekty s negatívnou hodnotou

Projekty sa dostanú alebo zmiznú zo zoznamu PCI z rôznych, často pre nezainteresovaných pozorovateľov až prekvapivých dôvodov. Zvyknú vyvolať politickú diskusiu, ako napríklad na stretnutí výboru Európskeho parlamentu pre energetiku 23. januára 2018, a poukazujú na fakt, že je nutné stanoviť transparentné mechanizmy na porovnanie ekonomických aspektov rozdielnych projektov.

Štúdia „Projekty spoločného záujmu a cenové stratégie producentov plynu“, ktorú vypracovali maďarské Regionálne centrum pre výskum energetickej politiky (REKK), Nemecký inštitút pre ekonomický výskum (DIW Berlin) a nórska Univerzita pre vedu a technológiu (NTNU) ako súčasť SET-Nav, výskumného projektu spolufinancovaného z programu Horizont 2020, skúmala tieto projekty z hľadiska európskych dekarbonizačných cieľov.

Štúdia ukázala, že množstvo projektov ako napríklad poľsko-slovenské prepojenie, plynovod Stork II medzi Českou republikou a Poľskom, či prepojenie Rumunska s Bulharskom, majú negatívnu čistú súčasnú hodnotu (NPV) pre spoločnosť na národnej aj európskej úrovni aj napriek financovaniu z CEF.

Hlavným cieľom nového slovenského plynovodu sú zisky, nie bezpečnosť

Hoci je Eastring prezentovaný ako diverzifikačný projekt so stredoeurópskym zameraním, má len obmedzenú schopnosť prispieť k európskej energetickej bezpečnosti.

Niektoré projekty ako terminál pre dovoz skvapalneného zemného plynu na chorvátskom ostrove Krk sú ekonomicky výhodné s podporou CEF-u, no neuspeli by ako čisto obchodné projekty. Množstvo z existujúcich Projektov spoločného záujmu stráca svoj ekonomický zmysel a má slabé využitie.

Financovanie politických projektov nemá zmysel

Téma Projektov spoločného záujmu sa rozoberala na stretnutí výboru Európskeho parlamentu pre energetiku. V tomto kontexte, nemôžu odporcovia ani zástancovia plynu nesúhlasiť s europoslancom Xabierom Ziluagom (GUE/NGL).

Ziluaga vyhlásil, že „neexistuje žiadna istota, že projekty v plynárenskom sektore nebudú v konečnom dôsledku stáť viac ako sa pôvodne navrhovalo. Tieto dodatočné náklady sa odrazia na cenách pre naše firmy a pocítia ich naši občania… dokonca by to mohlo zvýšiť energetickú chudobu.“

Podpora energetickej infraštruktúry by mala byť založená na vyhodnocovaní ekonomických aspektov a potencionálneho pozitívneho dopadu, ktoré môžu priniesť.

Financovanie takéhoto projektu len z politických dôvodov jednoducho nemá zmysel a ide o plytvanie verejnými zdrojmi.