Množstvo Projektov spoločného záujmu v plynárenskom sektore stráca svoj ekonomický význam. Musíme zastaviť toto plytvanie verejnými zdrojmi, píše DANILA BOCHKAREV.
Danila Bochkarev je členom EastWest Institute. Názory prezentované v tomto článku sa nemusia zhodovať s názormi organizácie.
Európska komisia publikovala 23. novembra 2016 správu o posilnení európskych energetických sietí zameranú na sieťové prepojenia. Podľa Komisie by „prepojenie energetických sietí pomohlo zabezpečiť hlavné ciele energetickej únie, akou je aj cenovo dostupná, bezpečná a udržateľná energia pre všetkých Európanov.“
Súkromné investície a finančná pomoc EÚ už pomohli zlepšiť prepojenosť plynárenských odvetví v „starých“ a „nových“ členských štátoch, zvýšiť dôveru v trhové mechanizmy a zredukovať cenové rozdiely medzi Východom a Západom.
Mnohé krajiny, ktoré boli doteraz závislé na jednom dodávateľovi, majú dnes prístup k viacerým zdrojom energie. Napríklad Poľsko je schopné dovážať viac ako 90 percent z iných ako ruských zdrojov. Správa, ktorú vydala Komisia, rovnako zdôrazňuje, že plynárenská sieť je „oveľa odolnejšia a skoro všetky členské štáty… majú prístup k dvom zdrojom plynu.“
Vyrovnanie cien medzi východom a západom
Lepšia prepojenosť viedla tiež k vyrovnaniu cien medzi východom a západom EÚ.
Napríklad, v prvej polovici roku 2014 bol rozdiel medzi priemernou veľkoobchodnou cenou v najväčšom plynovom uzle Európy, v holandskom hube TTF (€21,58/MWh), a Českou republikou (€27,81/MWh) stále pomerne významný – cez €6/MWh. V prvej tretine roku 2017 sa veľkoobchodné ceny TTF (€16,14/MWh) a Českej republiky (€16,16/MWh) zladili.
V roku 2016, poľské veľkoobchodné ceny plynu klesli o 31 percent v porovnaní s rokom 2014 na €15,4/MWh, zatiaľ čo priemerná cena v EÚ bola €15,0/MWh. Cena plynu pre domácnosti klesla v Poľsku o 13,4 percenta medzi rokmi 2013 a 2016, pričom bol tento pokles rýchlejší ako v celej EÚ s priemerným poklesom 10 percent.
Úspechy v zlepšení prepojenia a zlaďovaní cien viedli k vytvorení „jednotného plynárenského priestoru“s trhovými silami pracujúcimi v prospech spotrebiteľov.
„Trhové pravidlá viac menej fungujú, máme fungujúci trh s plynom,“ povedal Klaus-Dieter Borchardt z Európskej komisie v rozhovore pre Florence School of Regulation publikovanom 22. januára.
Z financovania prepojení profituje najviac východ
Vytvorenie jednotného trhu by nebolo možné bez regulačného rámca a finančnej pomoci z EÚ. Európska politika týkajúca sa vzájomných prepojení je implementovaná cez reguláciu o transeurópskej energetickej sieti (TEN-E).
Medzi projekty spoločného záujmu (PCI), ktoré sú financované z mechanizmu Nástroj na prepojenie Európy (CEF), patria kľúčové projekty v infraštruktúre, prepájanie energetických systémov členských krajín či prispievanie k splneniu klimatických a energetických cieľov EÚ.
Podľa doterajších výsledkov, ktoré uverejnil CEF v septembri 2017, sa už v rámci tohto mechanizmu prerozdelilo viac než 1,6 miliardy eur na projekty energetickej infraštruktúry. Ráta sa s ďalšími 3,1 miliardami eur, ktoré sa majú ešte použiť. Brusel bol obzvlášť štedrý pri financovaní projektov v strednej a východnej Európe (CEE).
Tieto krajiny dostávajú najväčší podiel z financií CEF, ktoré sú určené na energetické projekty. Najväčšími prijímateľmi sú Poľsko (271,7 milióna eur), Rumunsko (180,8 milióna eur) a Estónsko (166,4 milióna eur).
„Nerealisticky vysoká“ cena za infraštruktúru
Značná časť infraštruktúrnych projektov je financovaná z daní občanov, čiže otázky efektivity, ekonomickej užitočnosti a čistej súčasnej hodnoty pre spoločnosť (NPV) sú kľúčové. (NPV je finančná veličina, ktorá vyjadruje celkovú hodnotu všetkých peňažných tokov súvisiacich s investičným projektom, je výsledkom rozdielu medzi celkovými nákladmi a výnosmi počas existencie projektu – pozn. red.)
Európska agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov (ACER) uviedla vo svojej druhej výročnej správe v júli 2016, ktorá sa týkala stavu Projektov spoločného záujmu v oblasti elektriny a plynu, že zaznamenala významné oneskorenia v implementácií týchto projektov a „nerealisticky vysokú“ cenu za infraštruktúru.
Správa síce menovala aj niekoľko dosiahnutých úspechov, no vyhodnocovanie pokroku projektov v plynárenskom sektore „čelilo vážnym problémom a Agentúre chýbali komplexné dáta o týchto projektoch.“
Polovicu projektov dokončia tento rok
V súčasnosti existuje 53 projektov v 24 členských a 7 nečlenských štátoch, ktoré sú združené do niekoľkých prioritných projektov (ako plán pre prepojenie baltského energetického trhu., južný plynovodný koridor atď.).
Pôvodný zoznam Projektov spoločného záujmu bol oveľa dlhší.
Analýza bývalých projektov napovedá veľa o stave, v akom je rozvoj infraštruktúry v EÚ.
Dobrou správou je, že 22 plynárenských projektov z prvého a druhého zoznamu „bude ukončených v roku 2018“ a ostatné budú nahradené inými s tou istou funkciou (napríklad PCI 6.20.1, ktorý budoval skladovacie kapacity v Bulharsku bol nahradený projektom PCI 6.20.2, ktorý rozširuje tie existujúce).
Projekty s negatívnou hodnotou
Projekty sa dostanú alebo zmiznú zo zoznamu PCI z rôznych, často pre nezainteresovaných pozorovateľov až prekvapivých dôvodov. Zvyknú vyvolať politickú diskusiu, ako napríklad na stretnutí výboru Európskeho parlamentu pre energetiku 23. januára 2018, a poukazujú na fakt, že je nutné stanoviť transparentné mechanizmy na porovnanie ekonomických aspektov rozdielnych projektov.
Štúdia „Projekty spoločného záujmu a cenové stratégie producentov plynu“, ktorú vypracovali maďarské Regionálne centrum pre výskum energetickej politiky (REKK), Nemecký inštitút pre ekonomický výskum (DIW Berlin) a nórska Univerzita pre vedu a technológiu (NTNU) ako súčasť SET-Nav, výskumného projektu spolufinancovaného z programu Horizont 2020, skúmala tieto projekty z hľadiska európskych dekarbonizačných cieľov.
Štúdia ukázala, že množstvo projektov ako napríklad poľsko-slovenské prepojenie, plynovod Stork II medzi Českou republikou a Poľskom, či prepojenie Rumunska s Bulharskom, majú negatívnu čistú súčasnú hodnotu (NPV) pre spoločnosť na národnej aj európskej úrovni aj napriek financovaniu z CEF.
Niektoré projekty ako terminál pre dovoz skvapalneného zemného plynu na chorvátskom ostrove Krk sú ekonomicky výhodné s podporou CEF-u, no neuspeli by ako čisto obchodné projekty. Množstvo z existujúcich Projektov spoločného záujmu stráca svoj ekonomický zmysel a má slabé využitie.
Financovanie politických projektov nemá zmysel
Téma Projektov spoločného záujmu sa rozoberala na stretnutí výboru Európskeho parlamentu pre energetiku. V tomto kontexte, nemôžu odporcovia ani zástancovia plynu nesúhlasiť s europoslancom Xabierom Ziluagom (GUE/NGL).
Ziluaga vyhlásil, že „neexistuje žiadna istota, že projekty v plynárenskom sektore nebudú v konečnom dôsledku stáť viac ako sa pôvodne navrhovalo. Tieto dodatočné náklady sa odrazia na cenách pre naše firmy a pocítia ich naši občania… dokonca by to mohlo zvýšiť energetickú chudobu.“
Podpora energetickej infraštruktúry by mala byť založená na vyhodnocovaní ekonomických aspektov a potencionálneho pozitívneho dopadu, ktoré môžu priniesť.
Financovanie takéhoto projektu len z politických dôvodov jednoducho nemá zmysel a ide o plytvanie verejnými zdrojmi.