Jadrová energia dostala zelenú nálepku. Fakty svedčia o opaku

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Nevyriešeným problémom správy JRC o udržateľnosti jadrovej energie ostáva podľa Patricie Lorenzukladanie jadrového odpadu. [flickr.com]

Správa bruselských výskumníkov hovorí, že jadrová energia je udržateľná. Neponúka však riešenie dvoch najzávažnejších problémov využívania jadra. V súčasnosti nepoznáme bezpečné technológie na dlhodobé ukladanie jadrového odpadu a ani nevieme efektívne odstraňovať následky havárií, píše PATRICIA LORENZ.

Patricia Lorenz vedie kampane organizácií Global 2000 a Priatelia Zeme Európa.

Jadro síce ako zdroj energie produkuje veľmi nízke emisie skleníkových plynov, no pochybnosti o udržateľnosti vzbudzuje nakladanie s jadrovým odpadom. Analýza Európskeho výskumného centra (Joint Research Centre – JRC)  mala pomôcť Komisii pri rozhodovaní, či zaradiť jadrovú energiu medzi „prechodové“ aktivity, ktoré pomáhajú dosiahnuť ciele znižovania emisií. Záver je uniknutého dokumentu je jasný.

„Analýzy neodhalili žiadne vedecky podložené dôkazy o tom, že jadrová energia viac škodí ľudskému zdraviu alebo životnému prostrediu ako iné technológie na výrobu elektriny,“ uvádzajú výskumníci v správe.

Aké konkrétne argumenty prináša JRC?

Zastaralé elektrárne

Podľa správy JRC, po havárii v Černobyle sa medzinárodné snahy sústredili na vývoj jadrových elektrární tretej generácie. „Tie sú navrhnuté s ohľadom na požiadavky predchádzania a zníženia rizika vážnych nehôd. Celosvetovo začal rozvoj rôznych dizajnov reaktorov tretej generácie pred 15 rokmi. V súčasnosti sú vo výstavbe a v prevádzke prakticky iba elektrárne tretej generácie,“ hovorí analýza.

Toto je dezinterpretácia skutočnosti. V súčasnosti môžu byť spustené aj staré typy reaktorov ako sú reaktory druhej generácie VVER 440/213. Keďže boli v čase schválenia smernice2014/87/Euratom vo výstavbe, nič tomu nebráni. Znamená to, že reaktory so sovietskym dizajnom zo sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia môžu začať prevádzku aj po roku 2021 a môžu ich nasledovať ďalšie elektrárne v Európskej únii.

Jadrová energia je udržateľná, znie verdikt európskych expertov

Komisia dala posúdiť analytikom, či zaradiť jadrovú energiu medzi zelené investície. Ich záver je jednoznačný. Jadrová energia spĺňa podmienky pre to, aby bola označená za udržateľnú, vyplýva z očakávanej analýzy, ktorá unikla na verejnosť pred oficiálnym zverejnením.  

Jadrové elektrárne (JE) tretej generácie, o ktorých hovorí správa JRC, ešte nie sú v prevádzke. Jadrový priemysel plánuje ponechať v prevádzke skupinu JE druhej generácie, ktoré už dnes majú 30 až 40 rokov. Ich prevádzkovatelia bojujú o predĺženie ich povolení o 10 až 20 rokov.

V prípade jadrových elektrární druhej a tretej generácie sa kľúčové problémy veľmi nelíšia a naďalej predstavujú riziko. Navyše nesmieme prehliadnuť, že aj vlajková loď reaktorov tretej generácie má vážne technické nedostatky. Napríklad veko EPR reaktora vo Flamaville III vo Francúzsku takmer nezískalo povolenie. Nakoniec ho získalo len na 10 rokov. Žiadny reaktor tretej generácie nie je v Európe v súčasnosti v prevádzke.

Reaktory nespĺňajú bezpečnostné požiadavky

Správa JRC uvádza, že „aj keď bezpečnostné ciele Asociácie regulačných orgánov západnej Európy (The Association of Regulators of Western Europe – WENRA) sú určené len pre nové jadrové elektrárne, mali by byť využívané aj ako referencia na lepšie identifikovanie odôvodnených uskutočniteľných zlepšení bezpečnosti pre existujúce elektrárne behom pravidelných bezpečnostných previerok“.

Ide o veľmi starý pokus WENRA spred niekoľkých rokov, kedy sa snažila zaviesť pravidloe by sa normy jadrovej bezpečnosti pre nové jadrové elektrárne mali používať aj pri bezpečnostnom hodnotení starších fungujúcich JE.

Členovia WENRA toto pravidlo odmietli. Myšlienku predstavil francúzsky regulačný úradom ASN pre 900 MW elektrární. EDF však nebola schopná aplikovať toto pravidlo na staré reaktory a ASN sa nakoniec vzdala. Napriek nesplneniu pravidiel predĺžila ich životnosť na viac ako 40 rokov. Smernica EÚ o jadrovej bezpečnosti 2014/87/Euratom sa pravdepodobne kvôli tomuto návrhu meniť nebude. Dôvodom je to, že väčšina jadrových elektrární v Európe nedokáže tieto štandardy naplniť. Je tiež pravdepodobné, že niektoré členské štáty by taký návrh vetovali.

Záťažové testy neviedli k zvýšeniu bezpečnosti

JRC tiež tvrdí, že „prevádzka jadrových elektrární je predmetom neustáleho zlepšovania. (…) Výsledok neustáleho zlepšovania je, že vypočítaná frekvencia vážnych havárií sa v pravdepodobnostnom hodnotení bezpečnosti (PSA) elektrárne časom znižuje. V nasledujúcom období môžeme očakávať ďalšie zlepšenia, aj keď už môžu byť marginálne, keďže najdôležitejšie bezpečnostné vylepšenia už boli pravdepodobne vykonané, vrátane tých, ktoré napĺňajú stresové testy EÚ“.

Toto tvrdenie JRC sa nezakladá na pravde. Priebežné vylepšenia nevedú nutne k vyššej bezpečnosti alebo k zníženiu možnosti vážnej havárie. Starnutie elektrární znižuje ich mieru bezpečnosti. Záťažové testy jadrových elektrární EÚ priniesli odporúčania pre zlepšenie bezpečnosti, ale z veľkej časti neboli realizované. Často boli štátnym dozorným úradom alebo prevádzkovateľom označené ako nepotrebné. Podľa nedávno zverejnenej štúdie nemeckej jadrovej expertky Ody Becker sa jadrový priemysel nepoučil ani z havárie v japonskej Fukušime. V reakcii na haváriu totiž jadrové elektrárne síce podstúpili testy, ale nerealizovali následné odporúčania.

Ani jedna jadrová elektráreň v Európskej únii z 11 posudzovaných neuskutočnila všetky zmeny, ktoré jej odporúčali európski experti. Príkladom je elektráreň v slovinskom Kršku. Vo viacerých prípadoch sa nerealizovali dokonca ani len kľúčové opatrenia. Jedným z mnohých príkladov je česká elektráreň Temelín, ktorej hodnotiaci tím Skupiny na riešenie oblasti jadrovej bezpečnosti a bezpečného nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom (European Nuclear Safety Regulators Group – ENSREG) odporučil ďalšie chladenie v primárnom okruhu v prípade straty energie. Toto odporúčanie nebolo adekvátne prevedené.

Atómový zákon porušuje slovenskú aj európsku legislatívu, Budaj ho chce zmeniť

Minister životného prostredia Ján Budaj upozornil, že minulá vláda zmenou zákona o mierovom užívaní jadrovej energie porušila právo verejnosti na informácie. Experti tvrdia, že kozmetická úprava zákona nestačí.

Rozumné náklady havárie?

Podľa JRC „súvisiace analýzy ukazujú, že vhodné opatrenia na prevenciu výskytu potenciálne škodlivých následkov alebo zníženia ich dôsledkov sa dá zabezpečiť použitím existujúcich technológií za rozumné náklady“.

Ak tento výrok odkazuje na bezpečnostné opatrenia a opatrenia po havárii, je zároveň nutné povedať, že náklady a následky po havárii vo Fukušime sú obrovské a zďaleka nestáli „rozumnú cenu“. Podľa minulotýždňových informácií z Japonska je termín konečného vyradenia jadrovej elektrárne a odstránenia následkov havárie nejasný. Už teraz je isté, že to nebude pred rokom 2050 a náklady havárie neustále rastú. Odstavovanie reaktora tak vôbec neprebieha v súlade s vyhláseniami vlády.

Podľa profesorky a riaditeľky Školy verejných politík a globálnych záležitostí na Univerzite v Britskej Kolumbii Allison M. Macfarlane obhajcovia jadrovej energie tvrdia, že fukušimská havária nikoho priamo nezabila. Má to byť dôkazom toho, že havária nebola až taká zlá. Ale opak je pravdou, tvrdí profesorka.

„Mnoho ľudí prišlo o majetok, pozemky, prácu a svoju komunitu. Viac ako 160 tisíc ľudí bolo evakuovaných a do oblasti sa ich vrátilo menej ako 35 percent. Rybárstvo zostáva zdevastované. Poľnohospodárstvo sa len začína spamätávať. Náklady na odstavenie elektrárne, dekontamináciu a kompenzácie boli stanovené na 188 miliárd dolárov, ale môžu dosiahnuť výšku až 736 miliárd. To nezahŕňa náklady na trvalé odstavenie 24 reaktorov, vylepšovanie existujúcich reaktorov a nákladov na náhradu straty elektriny,” dodáva Allison M. Macfarlane.

O budúcnosti jadra má rozhodnúť analýza eurokomisie

Európska komisia chce vedieť, či má jadrovú energiu považovať za udržateľnú alebo nie. Dala preto vypracovať vedeckú analýzu, ktorá má „vyvážene zohľadniť rôzne názory”. Faktorom, ktorý môže vychýliť rozhodovanie v neprospech jadrovej energetiky, je nakladanie s jadrovým odpadom.

Úložiská jadrového odpadu – žiadne fakty, len slová

Záverečné zhrnutie správy predstiera, že nakladanie s jadrovým odpadom je len bežnou vecou manažmentu, aj keď zároveň pripúšťa, že “existuje široký vedecký a technický konsenzus o tom, že ukladanie vysokoaktívneho rádioaktívneho odpadu s dlhou životnosťou v hlbokých geologických formáciách je podľa súčasných poznatkov považované za vhodný a bezpečný prostriedok na jeho izoláciu od biosféry na veľmi dlhé časové obdobia“.

Výrok, že „rádioaktívny odpad je preto prakticky vyrábaný v každej krajine” len zahmlieva fakt, že krajiny bez jadrovej energetiky musia nájsť úložiská zabezpečené na 300 až 1000 rokov. Pritom trvá až milión rokov, kým sa rádioaktivita vyhoretého jadrového paliva vráti na úroveň prírodného uránu.

V súčasnosti nemáme technológiu ani materiály, ktoré sú potrebné na takéto konečné uskladnenie. Materiály, ktoré sa používali doteraz (oceľ) alebo sa skúmajú ako vhodné (meď) sú vzácne a stále zriedkavejšie. Kontajnery, kde je vyhoreté palivo dnes uskladnené na 50 rokov, sa musia pravidelne nahrádzať, lebo ich materiál nedokáže vydržať vysoké dávky toxicity a radiácie. Dodnes nikto nevie vylúčiť, že pravidelná výmena kontajnerov vyžadujúca obrovské množstvo materiálu bude potrebná na desiatky tisíc rokov.

JRC ďalej tvrdí, že „pre vysokorádioaktívny odpad a vyhoreté palivo existuje široký konsenzus medzi vedeckými, technologickými a regulačnými komunitami, že konečné uskladnenie v hlbinnom úložisku je najefektívnejšie a najbezpečnejšie dosiahnuteľné riešenie, ktoré vie zabezpečiť, že žiadna významná škoda nebude spôsobená na ľudskom živote a životnom prostredí počas požadovaného obdobia“.

Táto veta je reprezentuje 15 rokov starý projadrový mýtus bez akéhokoľvek dôkazu a bez žiadneho pokroku. Ani dnes podobné úložisko neexistuje. Naopak sa objavujú stále nové problémy.

Zástupca riaditeľa Štátnej univerzity v Ohiu Xiaolei Guo, ktorý robil výskum korózie kontajnerov na uskladňovanie rádioaktívneho odpadu na základe výsledkov výskumu tvrdí, že v súčasnosti plánované metódy na skladovanie vysokorádioaktívneho odpadu sú príliš nebezpečné. „Potrebujeme vyvinúť nový model na ukladanie jadrového odpadu,” dodáva.

Výskumníci na Univerzite v Ohiu zistili, že plány na dlhodobé uskladnenie rádioaktívneho odpadu z výroby jadrových zbraní sú neudržateľné a výsledkom by bol únik rádioaktívnych materiálov do okolia. Korózia sa stále viac stáva problémom aj vo francúzskom úložisku Cigeo/Bure. Poloha úložiska s ílovitým základom predstavuje aj dodatočný problém, pretože “radiácia prepustí dnu vodu, ktorá spôsobí koróziu kovových štruktúr, tá povedie k úniku explozívneho plynu vodíka, hovorí biológ a inžinier Bertrand Thuillier, profesor na Univerzite v Lille.”