Na nákladoch na transformáciu hornej Nitry by sa mal podieľať štát aj Únia

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Peter Čičmanec

Peter Čičmanec [TASR/Alexandra Moštková]

Na nezmysly, že baníkov treba zamestnať v turistickom ruchu, pri zatepľovaní budov, či voziť ich „Jaguár expresom“ do automobilky v Nitre, treba čo najskôr zabudnúť, píše Peter Čičmanec.

Autor je predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Hornonitrianskych baní Prievidza, a. s.

Záver roka bol intenzívne poznamenaný témou ťažby uhlia. Dôvodom bol zrod Platformy uhoľného priemyslu na pôde Európskeho parlamentu. Zároveň s ňou sa objavili aj snahy niektorých politikov a médií prezentovať ju ako rozhodnutie európskych štruktúr o okamžitom ukončení domácej ťažby uhlia.

Hoci si to niektorí neradi pripúšťajú, význam uhlia v európskej energetike je stále veľký. Viacako štvrtinu elektrickej energie vyrába 280 uhoľných elektrární. Uhlie sa ťaží v 41 regiónoch, v 12 členských krajinách, vrátane Slovenska. V Nemecku, kde ročná ťažba uhlia predstavuje 182 miliónov ton, a v Českej republike 46 miliónov ton, vyrábajú až 50 % energie z uhlia. V Poľsku, ktoré ťaží ročne 133 miliónov ton, tento podiel presahuje 80 %.

Elektráreň Nováky plní emisné limity

Slovensko má ťažbou 1,8 miliónov ton uhlia len zanedbateľný, 0,36-percentný, podiel na celkovom objeme produkcie v rámci Európskej únie (499 miliónov ton – rok 2015). Z domáceho hnedého uhlia vyrábame len 5 – 8 % energie v Elektrárni Nováky, jedinej ekologizovanej elektrárni, na ktorú sa slovenská elektrizačná sústava môže už roky bez problémov spoľahnúť. V roku 2015 prešla rozsiahlou rekonštrukciou a modernizáciou, týkajúcou sa ekologizácie spalín. V súčasnosti do bodky plní limity emisných látok, vplývajúcich na životné prostredie, aj tie sprísnené, ktorých platnosť bude Európska únia vyžadovať po roku 2021.

Čo by ste mali vedieť o útlme uhlia na hornej Nitre

Okolie Prievidze sa môže stať príkladom ako predchádzať sociálnym a environmentálnym problémom.

Slovensko má len jediný domáci energetický zdroj – hnedé uhlie. Nemáme v zálohe žiadny iný spoľahlivý, lacný, jednoduchší a ekologickejší domáci zdroj na vykrývanie výpadkov a zabezpečenie neprerušovaných dodávok elektriny v elektrizačnej sústave, ako je uhoľná elektráreň na báze domáceho uhlia.

Časť elektrickej energie musíme v súčasnosti doviezť zo zahraničia. Vzhľadom na to, že Elektráreň Nováky poskytuje systémové a regulačné služby, cena elektrického výkonu slúžiaceho pre zálohovanie poruchových výpadkov elektriny je rádovo 10- a viacnásobne vyššia ako základná cena nakupovanej elektriny. Riešenie dovozom elektriny nie je z hľadiska bezpečnosti sústavy adekvátne, pretože v prípade výpadku každá krajina „zachraňuje“ v prvom rade seba. Riziká tohto stavu naplno odhalila plynová kríza v roku 2009.

Hoci ambiciózne klimatické politiky nabádajú jednotlivé členské krajiny EÚ k postupnému obmedzovaniu využívania uhlia, nastavený energetický mix zostáva aj naďalej v rukách jednotlivých štátov. Európska komisia nepožaduje, aby okamžite odzvonili ťažbe uhlia a jeho využitiu.

Transformácia presahuje možnosti regiónu

Do pilotného programu transformácie má byť medzi prvými zapojený aj región hornej Nitry. Ťažba domáceho hnedého uhlia tu má viac ako storočnú tradíciu. V súčasnosti je na ňu naviazaných 11 000 priamych a nepriamych pracovných miest. Je teda významným pilierom zamestnanosti a sociálnej stability regiónu.

Žiga: O ľudí v baníctve sa musíme postarať

Kým niektoré členské štáty stanovujú dátumy ukončenia prevádzky uhoľných elektrární, na Slovensku budeme podľa ministra hospodárstva „môcť hovoriť o tom, že môžeme začať s útlmom baníctva“ až v roku 2022.

Prezentované ciele Platformy uhoľného priemyslu hovoria o postupnej transformácii baníckych regiónov, ako príležitosti pre štart nových projektov, ktoré po ukončení ťažby uhlia, oživia ich regionálnu ekonomiku. Hoci transformáciu baníckeho regiónu vnímajú niektorí lokálni politici ako príležitosť pre svoje vlastné politické ambície a zviditeľnenie, rozsah a dôsledky tohto problému výrazne presahujú možnosti regiónu.

Riešenia je potrebné hľadať na najvyššej úrovni, na úrovni kompetencií vlády a Európskej komisie. Tento náročný proces rozdelený do viacerých etáp si vyžaduje pomoc poradnú, technickú a značné finančné náklady, ktoré by mali byť pokryté z prostriedkov štátu a eurofondov. Hornonitrianske bane Prievidza sa aktívne zúčastňujú takýchto rokovaní a sú pripravené spolupracovať na realizácii úloh, ktoré z tohto procesu vyplynú.

Spoločnosť ani doposiaľ nečakala so založenými rukami na to, čo jej kto v oblasti diverzifikácie zamestnanosti ponúkne. Dôkazom sú už dnes pracovné miesta vytvorené mimo produktu uhlia – v strojárskej výrobe, dopravných, energetických a hotelierskych službách, v poskytovaní špeciálnych prác vo výškach, hĺbkach, v nedýchateľnom prostredí, ale aj realizácia agroprojektov – skleníkového hospodárstva na pestovanie paradajok v Novákoch a chov rýb v hnedom parku bane Handlová. Po ukončení ťažby uhlia v bani Cigeľ v októbri 2017 sa spoločnosť zaoberá prípravou nových projektov pre zmysluplné využitie povrchových a podzemných priestorov na rozvoj podnikateľských aktivít a tvorbu nových pracovných miest.

Pásová výroba baníkom nevyhovuje

Európski odborníci sa zhodujú v tom, že proces transformácie uhoľného priemyslu je dlhodobá záležitosť pokrývajúca neraz až dve generácie. Na Slovensku je rámec ťažby a využívania domáceho uhlia určený vládnym uznesením o využívaní domáceho uhlia na výrobu elektrickej energie vo všeobecnom hospodárskom záujme do roku 2030, čo zodpovedá objemu uhoľných zásob, ťažobnej spôsobilosti a perspektívam Hornonitrianskych baní Prievidza. Korešponduje s ustanoveniami banského zákona, ktoré ukladajú ťažobnej spoločnosti povinnosť otvorené ložiská efektívne doťažiť.

Zásoby hnedého uhlia, ktorými disponujú naše ložiská, nám poskytujú dostatočný časový priestor pripraviť sa na postupné ukončenie ťažby a dôstojnú premenu baníckych regiónov, aby zmeny, ktoré po transformácii nastanú, boli sociálne spravodlivé.

Treba však brať do úvahy aj fakt, že každá profesia si vyžaduje určitú odbornosť a kvalifikáciu. Nie každý druh práce vyhovuje každému. Ľudia s kvalifikáciou baníka sú fyzicky zdatní, zvyknutí na neustále zmeny a rôznorodosť práce, vyplývajúcu zo špecifík banskej prevádzky. Pásová výroba, ktorá je monotónna a stereotypná, vyžadujúca jemnú motoriku, nie je vhodná pre ľudí tejto profesie.

Na nezmysly odborníkov „od stola“, že baníkov treba zamestnať v turistickom ruchu, pri zatepľovaní budov, najnovšie voziť ich tzv. „Jaguár expresom“ do automobilky v Nitre, vzdialenej od Prievidze približne 80 kilometrov, treba čo najskôr zabudnúť.

Geotermálna energia na hornej Nitre? Šefčovič tvrdí, že sa to dá

Kým slovenský komisár presadzuje príkladnú energetickú transformáciu hornej Nitry, podľa premiéra má ťažba hnedého uhlia budúcnosť.

Výsledkom nesmie byť vyľudnenie

Náhla strata zamestnania by výrazne zasiahla do kvality osobného života baníckych rodín. Baníci by museli opustiť svoje rodinné zázemie, záľuby, cestovať za prácou, zmeniť doterajší spôsob života, čo nie je ľahké a prijateľné pre každého jedinca.

Zmeny, ktoré slovenskí baníci očakávajú od transformácie regiónu, by mali byť sociálne spravodlivé. Cielenými opatreniami je potrebné zaručiť pre terajších baníkov a ostatných zamestnancov odbornú prípravu a isté pracovné miesta v rámci dôstojných alternatív zamestnanosti.

Výsledkom tohto procesu nesmie byť vyháňanie ľudí z ich domovov, vyľudnený región, rozbité rodiny, frustrovaní ľudia a zhoršenie životnej úrovne slovenských baníkov.

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič v tejto súvislosti uviedol, že snahou bude nájsť riešenie dobré pre každého jedného baníka a pre región ako taký. Banícke spoločenstvo je pripravené ochotne spolupracovať a podieľať sa na tom, aby reálne došlo k naplneniu týchto slov.