Nevyrobia dosť elektriny a zabijú veľa vtákov. Päť mýtov o obnoviteľných zdrojoch

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Vynálezca Michal Bartko z Bojníc a jeho „Energetický štvorlístok". [TASR/Pavol Remiaš]

Slovensku chýba komplexná analýza o nákladoch a dopadoch obnoviteľných energií. Pomohla by k skultivovaniu verejnej diskusie a tým aj k rozumnej verejnej politike, píše PAVOL SZALAI.

Tento komentár je upravenou verziou diskusného príspevku, ktorý odznel na konferencii Čistá energia pre všetkých Európanov a národné energeticko-klimatické plány – perspektívy obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku. Konferencia sa konala v piatok 18. októbra v Národnej rade SR, organizovalo ju bruselské združenie Eufores, slovenský parlament a podpredseda SaS Karol Galek.

Prekážok pre rozvoj obnoviteľných zdrojov na Slovensku je veľa: technických, ekonomických a legislatívnych. Čelia však ešte jednému veľkému problému: nízkej úrovni verejnej diskusie na Slovensku.

Hoci variabilné obnoviteľné zdroje sa na Slovensku rozvíjali unáhlene a často netransparentne a neudržateľne, stále majú relatívne nízke podiely. Zo slnka sa na Slovensku vyrobilo v roku 2018 len 2,3 percenta elektriny. Napriek tomu čelia obnoviteľné energie útokom zo strany zástancov iných zdrojov a verejná diskusia o nich je nevyvážená.

V  útokoch a celkovo v slovenskej diskusii sa objavujú mýty. Tento príspevok sa zameriava na päť z nich a pokúša sa ich uviesť na pravú mieru. Sústredí sa pritom na výrobu elektriny zo slnka a vetra, pri ktorých na Slovensku existuje – na rozdiel od vody – významnejší potenciál.

1. Sú príliš drahé

Zástancov tohto názoru je v slovenskej politike a verejnej správe stále dosť. Proti nim stojí úradník Ministerstva životného prostredia SR a riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky Martin Haluš. Vlani v novembri upozornil, že od roku 2010 klesli náklady na výrobu elektriny z vetra o dve tretiny a nové veľké solárne elektrárne dokážu odvtedy vyrábať elektrinu o takmer 90 percent lacnejšie.

V Nemecku sú podľa Frauenhoferovho inštitútu, ktorý Haluš cituje, celkové náklady veľkých solárnych fariem na výrobu 1 kWh elektriny len 4 až 6 centov. To je menej ako cena elektriny z uhlia alebo plynu. Slovensko je pritom podľa Haluša na tom so slnečným žiarením lepšie ako Nemecko.

Atómky mapuje 27 rokov: V klimatickej núdzi nie je jadrová energia dobrým riešením

Je dychberúce, že plánujete nové reaktory, kým ste nedokončili tie rozostavané, hovorí MYCLE SCHNEIDER. Expert z Paríža je presvedčený, že žiadnu novú jadrovú elektráreň nebude financovať súkromný investor.

V rokoch 2010 a 2011 vnikli takmer všetky dnešné solárne kapacity na Slovensku a do veľkej miery podľa vtedajších nákladov sú aj naďalej dotované. Skutočný problém sú dotácie, nie náklady.

Nový systém príplatkov pre obnoviteľné zdroje, ktorý navrhlo ministerstvo hospodárstva, je preto krok správnym smerom. Čo najskôr však treba informovať o spôsobe výpisu aukcií a napokon ich realizovať.

2. Nedokážu vyrobiť dosť elektriny

Mycle Schneider, expert na energetiku kritický k jadrovej energii, upozorňuje na prípad Indie. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry sa v Indii v roku 2017 vyrobilo viac elektriny z veternej ako z jadrovej energie. Zo fotovoltaických panelov sa vyrobilo menej, Schneider však tvrdí, že dnes už solárna energia jadrovú dobieha.

Keď sa obnoviteľným zdrojom darí v druhej najľudnatejšej krajine, ktorá patrí medzi rozvojové, prečo by sa im nemohlo dariť na Slovensku a v Európskej únii?

3. Sieť nezvládne ich vysoký podiel

Írsky prevádzkovateľ prenosovej siete EirGrid na konci septembra zverejnil plán ako dosiahnuť, aby v roku 2030 pochádzalo 70 percent spotreby elektriny z obnoviteľných zdrojov. V roku 2018 z nich podľa Medzinárodnej energetickej agentúry pochádzalo celkovo asi 34 percent. Vietor mal podiel 27 percent. Potrebné investície odhadol EirGrid na dve miliardy eur. Záložným zdrojom majú byť plynové elektrárne.

Obnoviteľné zdroje už dnes dosahujú celoročne viac ako 50 percent v Dánsku či Rakúsku.

Častým protiargumentom je, že tieto krajiny potrebujú na stabilizáciu siete uhoľné elektrárne. V roku 2018 pochádzalo v päťmiliónovom Írsku zo spaľovania uhlia 13,7 percenta elektriny – o trochu viac ako na Slovensku (11,1 percenta). Írsko pritom plánuje ukončiť výrobu elektriny z uhlia už v roku 2025, kým Slovensko až v roku 2030.

Česká a slovenská legislatíva nie je pripravená na inteligentné siete

Dcéry koncernu E.ON v Česku a na Slovensku ohlásili projekt ACON, ktorému Európska únia prispeje 91 miliónov eur. Umožní lepšie riadenie rozvodov pri intenzívnejšom zapojení obnoviteľných zdrojov, elektromobilov a batérií.

Francúzsko je podobne ako Slovensko jadrovým šampiónom. Energetický mix Electricité de France (EDF) je však „postavený na komplementárnosti jadrových a obnoviteľných zdrojov“. Celosvetovú kapacitu obnoviteľných zdrojov chce táto nadnárodná firma zvýšiť z dnešných 28 GW na 50 GW v roku 2030. V roku 2015 to bola EDF, ktorá vypracovala štúdiu o zvýšení celoeurópskeho podielu obnoviteľných zdrojov v elektroenergetike na 60 percent.

EirGrid a EDF spolu vedú výskumný projekt „EU-SysFlex“ podporený z Horizontu 2020. Jeho cieľom je pripraviť siete v celej Európe na to, aby zvládli viac ako 50-percentnú penetráciu obnoviteľnými zdrojmi v roku 2030. Obrovské konzorcium má zo Slovenska len jedného člena: EURACTIV Slovensko.

4. Škodia ľudskému zdraviu a masovo zabíjajú vtáky

Výskumník z lekárskej fakulty v Sydney v roku 2015 analyzoval 25 odborne zrecenzovaných štúdií. Nenašiel žiadne dôkazy o tom, že veterné turbíny ohrozujú ľudské zdravie.

Záujmové združenie EWEA/Wind Europe ďalej cituje odhad, podľa ktorého turbíny v Spojených štátoch priamo spôsobujú smrť len u 0,02 percenta vtákov, ktoré ročne zabijú ľuďmi vyrobené zariadenia a ich aktivity.

Ochranárske organizácie ako Birdlife, WWF, Greenpeace a Priatelia Zeme podľa EWEA/WindEurope „podporujú veternú energiu“. Birdlife sa vyjadril, že najväčšou hrozbou pre vtáky je klimatická zmena.

Na Slovensku vieme, že obnoviteľné zdroje môžu mať negatívny dopad na životné prostredie a narúšať život ľudí. Je to však vec správnej regulácie. Koniec koncov veterné turbíny – tak ako iné energetické projekty – sú predmetom hodnotenia dopadov na životné prostredie.

5. Odpad z nich spôsobuje neriešiteľný problém

Solárne panely sú hlavne zo skla, plastu a hliníka. „Narastajúci odpad z fotovoltaických panelov predstavuje novú environmentálnu výzvu, ale tiež bezprecedentné príležitosti pre rast a nové modely podnikania,“ konštatuje vo svojej správe z roku 2016 Medzinárodná agentúra pre obnoviteľné zdroje. Za priekopnícku pritom považuje európsku legislatívu, ktorá už dnes pokrýva odpad z fotovoltaiky: výrobcovia musia financovať zber a recykláciu panelov.

Čo sa týka veterných turbín, zrecyklovať alebo predať možno 90 percent ich objemu. Problémom sú lopatky obsahujúce kompozitné materiály, zvlášť sklenené vlákno. Už dnes sa však pridáva v Nemecku do cementu. Otázne sú náklady recyklácie. Riešením je šetrenie: v Nemecku sú prevádzkovatelia veterných turbín na súši povinní odkladať si financie na ich vyraďovanie už od roku 2004.

Stopercentne obnoviteľná elektrina je možná. Lokálne

Zelený sen by sa v niektorých nemeckých dedinách nestal skutočnosťou bez podpory z federálnej úrovne.

Obrovským problémom čelí už polstoročie jadrový priemysel. Na pleciach má najmä vyhorené jadrové palivo s nebezpečnou rádioaktivitou trvajúcou 100 tisíc rokov. Ani vo Francúzsku, ktoré má najvyšší podiel jadrovej energie na svete, sa napriek 30 rokom výskumu nepodarilo zatiaľ vybudovať trvalé úložisko vyhoreného jadrového paliva. Veľkým problémom sú náklady. Francúzska vláda v roku 2012 odhadla, že celkové náklady na úložisko prevádzkované 150 rokov budú 25 miliárd eur. Dvor audítorov však tento rok upozornil, že cena sa môže ďalej zvyšovať.

Aj obnoviteľné zdroje zanechávajú odpad. Porovnávajme však technologické riešenia a ich náklady s inými zdrojmi.

Analýza, akú Slovensko nemá

Tento príspevok na skultivovanie verejnej diskusie určite nestačí. Je však aj úlohou predstaviteľov verejného aj súkromného sektora, aby prispeli k skvalitneniu verejnej diskusie.

Prvým krokom môže byť analýza, akú na Slovensku nemáme. Analýza, ktorá odpovie na otázky: Aké by boli na Slovensku náklady rôznych obnoviteľných zdrojov? Aký podiel môžu zvládnuť siete a aké by boli náklady na podporné služby a celý systém? Ako možno obmedziť dopad obnoviteľných zdrojov na život ľudí a prírodu? Ako možno technologicky a nákladovo riešiť ich vyraďovanie?

Iba po skultivovaní slovenskej verejnej diskusie takouto analýzou môže mať Slovensko aj kultivovanú verejnú politiku smerom k obnoviteľným zdrojom.