Ochrana klímy cez premenu energetiky prospeje hospodárstvu aj spoločnosti

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok [Unsplash/Thomas Richter]

Správa Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľnú energiu – IRENA ukazuje, že len obnova budov pre ochranu klímy nestačí, píše v komentári JURAJ MELICHÁR. Silná podpora úspor, obnoviteľných zdrojov a obehového hospodárstva namiesto spaľovní odpadov budú podľa neho výzvami novej vlády.

Juraj Melichár je koordinátor pre energetickú transformáciu v občianskom združení Priatelia Zeme-CEPA. 

Medzinárodná agentúra pre obnoviteľnú energiu (IRENA) vydala v druhej polovici apríla svoju celosvetovú výhľadovú štúdiu o obnoviteľných zdrojoch: transformácia energetiky 2050 (Global Renewables Outlook: Energy transformation 2050). Slovensko je jedným zo 161 členov agentúry IRENA.

Zistenia tejto výhľadovej štúdie možno zhrnúť do nasledujúcich bodov:

  • Každé euro investované do premeny energetiky v súlade s ochranou klímy prinesie tri až osem eur výhod. Scenár transformácie energetiky s celosvetovými nákladmi 19 biliónov dolárov prinesie výhody až vo výške 50 biliónov dolárov do roku 2050. Pri hlbšej dekarbonizácii by boli náklady vyššie o 16-26 biliónov dolárov, ale kumulatívne úspory by dosiahli až 62 biliónov dolárov.
  • O 40 miliónov viac pracovných miest sa vytvorí v čistej energetike a aj pri započítaní strát z fosílnych sektorov až o 7 miliónov viac pracovných miest v celom hospodárstve v porovnaní so súčasnými plánmi.
  • Kvalita života sa zlepší o 13,5 % do roku 2050, najmä vďaka zníženiu znečistenia ovzdušia.
  • Transformácia energetických systémov v duchu Parížskej dohody zvýši rast HDP o 2,4 % do roku 2050 oproti súčasným ekonomickym plánom (až 5 % v EÚ).

Najviac hospodárskych prínosov premeny energetiky sa očakáva v Európskej únii, čo je z celosvetového hľadiska trochu nešťastné najmä kvôli súčasnému prerozdeleniu bohatstva. Štúdia spomína aj vplyv pandémie COVID-19 na transformáciu energetiky, najmä fakt, že nízke ceny ropy môžu, bez vhodných klimatických politík, spomaliť znižovanie emisií v doprave.

Využije aj Slovensko výhody premeny energetiky?

Nová vláda je nielen kvôli pandémii v nezávideniahodnej situácii. Slovensko je múzeom obnoviteľných zdrojov energie a absencia regionálnych energetických kapacít a dát sa vypomstili napríklad Košickému kraju.

Orientácia novej vlády na obnovu budov je vynikajúcim prvým krokom, pretože energia, ktorú nemusíme vyrobiť, má najnižší vplyv na životné prostredie. Na druhej strane potrebujeme zníženú spotrebu pokryť z obnoviteľných zdrojov energie. Medzivládny panel o zmene klímy vyčíslil v roku 2014 vplyv jednotlivých zdrojov elektrickej energie na klímu. Porovnanie emisií skleníkových plynov – čím vyššie, tým horšie nájdete v grafe č. 1:

 

Ak do grafu doplníme údaje Európskej banky pre obnovu a rozvoj v roku 2018 o emisiách vrátane únikov zemného plynu, vyjde nám, že prechod z uhlia na slnečnú a veternú energiu znamená až 95 % zníženie emisií skleníkových plynov.

Ak by sme vzali do úvahy, že fosílne palivo, zemný plyn, má 2-5 % úniky metánu v rámci svojho ťažobno-dodávateľského reťazca, nie je vhodný ani ako palivo na prechodné obdobie.

Programové vyhlásenie vlády a zelená obnova

Programové vyhlásenie vlády obsahuje množstvo dobrých bodov v oblasti ochrany životného prostredia, ale musím spomenúť aj dva rozpory medzi ochranou prírody a ekonomickými záujmami.

Je veľmi dobré, že na dosiahnutie uhlíkovej neutrality nákladovo efektívnym spôsobom vláda reviduje Nízkouhlíkovú stratégiu a Národný integrovaný energetický a klimatický plán, prijme zákon o zmene klímy a podporí decentralizáciu a dereguláciu energetiky.

Na druhej strane má Slovensko – ešte od minulej vlády – veľmi málo ambiciózny cieľ pre obnoviteľné zdroje energie do roku 2030 (19,2 % oproti európskemu priemeru 32 %).

Najväčším rizikom však je, že v sekcii energetika je „pripravená podporiť prípadné predĺženie termínov pre dosiahnutie požadovaného podielu obnoviteľných zdrojov a ďalších lehôt vyplývajúcich zo zimného energetického balíka a ďalších iniciatív Európskej únie.“  Energetika je pritom s 51% podielom emisií kľúčová pre ochranu klímy. A správa IRENA ukazuje, že len obnova budov pre dekarbonizáciu spoločnosti nestačí.

Našťastie sekcia životné prostredie uvádza, že „Vláda SR bude podporovať obnoviteľné zdroje energie. Vypracujú sa kritériá na ich udržateľné a efektívne podporovanie zo strany Vlády SR.

Ďalším rizikom je, že programové vyhlásenie vlády uvádza aj zvýšenie miery energetického zhodnocovania, teda spaľovanie komunálneho odpadu. To by podkopalo plnenie našich cieľov v oblasti obehového hospodárstva (cirkulárnej ekonomiky), teda podporovať prechádzanie vzniku odpadov, opätovné použitie a recykláciu. Slovensko výrazne zaostáva so svojou nízkou mierou recyklácie 36,3 % a do roku 2020 pravdepodobne nedosiahne 50 % mieru recyklácie odpadov. A do roku 2035 chceme zvýšiť mieru prípravy na opätovné použitie a mieru recyklácie komunálneho odpadu najmenej na 65 %. Ako ukazuje posudok k zámeru vybudovania spaľovne v Novákoch – spaľovne odpadov nie sú riešením pre odpady ani ochranu klímy.

Dúfajme, že nová vláda využije pokrízovú obnovu, aby bola skutočne prospešná pre spoločnosť, prírodu aj hospodárstvo.