Od Európskeho energetického spoločenstva k Energetickej únii

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Nová štúdia Inštitútu Jacquesa Delorsa Notre Europe sa sústreďuje na vývoj európskej energetickej politiky po roku 2007 vrátane toho najnovšieho od prijatia energeticko-klimatického balíčka 2030 v októbri 2014.

Hoci v posledných desiatich rokoch došlo k výraznému posunu smerom k vytvoreniu spoločnej energetickej politiky, Európskej únii sa ešte stále nepodarilo odstrániť roztrieštenosť európskeho energetického systému. Európska energetická politika však priniesla určitú konvergenciu 28 národných energetických systémov, modelov a regulačných rámcov.

Dôležitým faktorom, ktorý bráni ďalšej integrácii európskeho trhu, sú partikulárne zásahy a neochota vlád členských krajín spoločne riešiť problémy s energiami. Chýba aj adekvátna koordinácia politík na európskej úrovni.

Štúdia preto identifikuje 30 silných a slabých stránok súčasnej energetickej politiky únie a tri základné ciele, ktoré by mala dosiahnuť.

Prvou prioritou by malo byť dokončenie vnútorného trhu so zemným plynom a elektrickou energiou. Druhým cieľom by malo byť plné využitie spoločného prístupu EÚ pri jednaniach s externými partnermi. Poslednou prioritou by malo byť vybudovanie novej riadiacej štruktúry energetickej politiky, ktorá by mala byť založená na modernom a koherentnom regulačnom rámci a spoločnom inštitucionálnom zriadení podporujúcom koordináciu a spoluprácu medzi všetkými aktérmi.  

Odporúčania Notre Europe a navrhované konkrétne opatrenia si môžete prečítať tu.