Podpora obnoviteľných zdrojov: Uplatnime princíp hodnota za peniaze

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ján Klepáč [TASR/Marko Erd]

Slovensko dnes patrí k prvej tretine krajín Európskej únie s najnižšími emisiami skleníkových plynov. Prioritou by malo byť skôr zlepšenie zlej kvality ovzdušia, kde sme naopak spolu s Bulharskom a Poľskom na chvoste, píše JÁN KLEPÁČ.

Ján Klepáč je výkonným riaditeľom Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ).

V prvom rade treba zdôrazniť, že zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej spotrebe energie by logicky malo byť v každom členskom štáte i v celej Európskej únii vnímané ako doplnkový cieľ, ktorý je len jedným z možných nástrojov na plnenie najdôležitejšieho cieľa: znižovanie emisií skleníkových plynov a teda ochrana našej planéty pred výraznejšou klimatickou zmenou.

Z pohľadu množstva vyprodukovaných emisií na obyvateľa je Slovensko v rámci európskej dvadsaťosmičky dvanáste s hodnotou 7,6 t CO2 eq. na obyvateľa. Eeurópsky priemer je 8,7 t CO2 eq. na obyvateľa. Z pohľadu adekvátnosti energetického mixu je však kľúčový parameter emisná intenzita výroby energie, teda množstvo vyprodukovaných emisií CO2 na jednotku výroby elektrickej energie a tepla.

Podľa Európskej environmentálnej agentúry dosahuje Slovensko v tomto kľúčovom parametri s hodnotou 353 g CO2/kWh pre rok 2014 deviate miesto v rámci EÚ. Z globálneho pohľadu emisií skleníkových plynov a v kontexte energetického mixu patrí teda  Slovensko k prvej tretine krajín EU s najnižšími emisiami skleníkových plynov.  Dodatočné či budúce ciele pre znižovanie emisií skleníkových plynov v Slovenskej republike a najmä zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie, ktoré je, ako sme už spomínali, v podstate len jedným z nástrojov na znižovanie emisií skleníkových plynov, by preto mali byť stanovené s ohľadom na túto skutočnosť. Prioritou by preto podľa názoru SPNZ malo byť skôr zlepšenie zlej kvality ovzdušia, kde je Slovensko spolu s Bulharskom a Poľskom na chvoste EÚ (z pohľadu znečistenia tuhými znečisťujúcimi látkami v ovzduší).

Najväčším problémom je uhlie

Napriek tomu stále existuje priestor na efektívne znižovanie emisií skleníkových plynov a implementáciu obnoviteľných zdrojov v slovenskej energetike, a to najmä v rozsahu náhrady uhlia vo výrobe elektrickej energie a tepla biomasou a/alebo zemným plynom.

Emisie z uhoľných zdrojov v Slovenskej republike sa pohybujú v rozpätí od 1,54 mil. – 2,0 mil. t CO2/rok. Pri náhrade týchto zdrojov biomasou by došlo k 100-percentnému poklesu emisií. V prípade náhrady zemným plynom by emisie poklesli o 50 percent a to všetko bez významnej dodatočnej finančnej podpory. Úspešnosť tejto stratégie potvrdzujú príklady z praxe (pozri Martinská teplárenská, Zvolenská teplárenská, TEKO).

Odstavenie uhoľných zdrojov alebo zmena palivovej základne môže okrem zníženia emisií skleníkových plynov zlepšiť kvalitu ovzdušia. Štúdia Európskej klimatickej nadácie Fact-based scenario to meet commitments under the LCP BREF predpokladá, že v prípade zdrojov na čierne uhlie celkový inštalovaný elektrický výkon 220 MWe  na Slovensku nebude spĺňať emisné limity pre veľké spaľovacie zariadenia podľa najlepšie dostupných technológií. V prípade hnedého uhlia nebude na Slovensku v súlade 284 z 299 MWe inštalovaného výkonu. V prípade, ak by sa Slovensko rozhodlo ďalej nepodporovať spaľovanie domáceho hnedého uhlia v Elektrárni Nováky a výroba elektriny by bola v tomto zdroji ukončená (výpadok nahradený elektrickou energiou z jadra) a ak by 100 percent ostatných zdrojov v súčasnosti spaľujúcich uhlie na vykurovanie (individuálne vykurovanie a systémy CZT) prešlo na biomasu, emisná intenzita výroby elektrickej energie a tepla Slovenskej republiky by bola siedma najlepšia v rámci EÚ27 (za Dánskom, Fínskom, Rakúskom, Lotyšskom, Litvou a prvým Švédskom).

Vyriešenie postavenia uhlia v slovenskej energetike je preto prioritnou úlohou, ktorá môže efektívnym spôsobom prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov, ale aj znečisťujúcich látok (SOx, NOx, TZL).

Ďalšie opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov v sektore energetiky okrem zvyšovania energetickej efektívnosti a nad rámec náhrady uhlia existujú. Ich implementácia je však vzhľadom k vynikajúcemu postaveniu Slovenska z pohľadu emisií skleníkových plynov a výraznej finančnej náročnosti (v rozsahu niekoľko 100 miliónov eur ročne) pochybná. Akékoľvek opatrenia by sa však mali implementovať len na základe zhodnotenia ich výhodnosti podľa princípu hodnota za peniaze a to konkrétne cez ukazovateľ €/tCO2 (verejné náklady na tonu zníženia skleníkových emisií).

Chýba koncepčný prístup k energetike

Tento pomerne rozsiahly úvod ilustruje, že podporu obnoviteľných zdrojov na Slovensku nemožno vnímať izolovane, ale je potrebné ju zasadiť do širšieho kontextu:

  1. primárne by malo byť znižovanie skleníkových emisií, na čo existujú aj iné nástroje;
  2. rádovo naliehavejší je problém zlej kvality lokálneho ovzdušia priamo ohrozujúcej zdravie a životy ľudí  na Slovensku;
  3. treba zhodnotiť či ten-ktorý zdroj obnoviteľnej energie naopak lokálne nezhoršuje kvalitu životného prostredia (emisie TZL z biomasy) oproti predchádzajúcemu stavu v danej lokalite;
  4. je nutné vyhodnotiť adekvátnosť z hľadiska verejných nákladov na ušetrené emisie CO2 a zlepšené ovzdušie.

Bohužiaľ takýto koncepčný holistický prístup k slovenskej energeticko-environmentálnej agende absentuje a samotná novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie – napriek tomu že ju hodnotíme v zásade pozitívne –  ho priniesť nemôže.

Vyhnúť sa zmareniu investícií

Z konkrétnych zmien, ktoré prináša novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby by sme spomenuli najmä:

  • 3 ods. 4, písm. b) – podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou doplatkom v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW, ak sa najmenej 60 percent vyrobeného tepla využije na dodávku tepla centralizovaným zásobovaním teplom a úspora energie dosiahne najmenej 15 percent.
  • 3c ods. 4 v kombinácií s §18i ods. 3 – podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou doplatkom v rekonštruovanom alebo modernizovanom zariadení s celkovým inštalovaným výkonom do 125 MW (pred rekonštrukciou/modernizáciou), ak rekonštrukciu alebo modernizáciu technologickej časti zariadenia výrobca elektriny ukončí do 31. decembra 2025.

Vyššie uvedené ustanovenia týkajúce sa využívania vysoko účinnej kombinovanej výroby v systémoch centralizovaného zásobovania teplom hodnotíme pozitívne, nakoľko smerujú k zachovaniu vyspelej energetickej infraštruktúry Slovenskej republiky (teplárenskej a plynárenskej) a umožňujú jej ďalší rozvoj. Je to zaiste racionálnejší prístup než zmarenie miliardových investícií, ktoré do slovenskej energetickej infraštruktúry v minulosti smerovali. O nevyhnutnosti využívania teplárenskej a plynárenskej infraštruktúry aj v 21. storočí svedčí aj fakt, že v súčasnosti najviac smogových situácií vzniká na Slovensku v oblastiach, kde sa táto infraštruktúra nevyužíva.

Ako problematické vidíme ustanovenie § 4 ods. 8 – síce naoko zachovanie možnosti podpory výroby elektriny kombinovanou výrobou z biometánu formou doplatku; návrh zákona však posúva hranicu podpory obmedzenú celkovým inštalovaným výkonom zariadenia, v ktorom sa vyrába elektrina z biometánu, z predchádzajúcich 125 MW na 1 MW. Táto zmena môže negatívne ovplyvniť záujem využívať biometán na výrobu tepla a elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou a tým pádom aj jeho podiel v distribučnej sieti. Nevidíme dôvod, aby napríklad šiesti menší výrobcovia biometánu nemohli zásobovať biometánom jedno veľké CZT (nad 1 MW).