Rozvoj obnoviteľných zdrojov brzdia technické prekážky

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok [EPA/Christian Bruna]

Slovenská vláda verejne deklaruje podporu obnoviteľným zdrojom energie, no investori a developeri naďalej čelia mnohým prekážkam, ktoré im znemožňujú investovať do zelenej energie v takom objeme, ako by si želali. Osobitnou kapitolou sú stále pretrvávajúce prekážky technického charakteru. Bez toho, aby sme dosiahli ich odstránenie alebo aspoň zásadné zmiernenie, sa nepohneme z miesta a naše ambície zhmotnené do Plánu obnovy a odolnosti či Národného energetického a  klimatického plánu (NECP) ostanú len na papieri. 

Autor je riaditeľom Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).  

Európska únia bude revidovať svoj cieľ v oblasti obnoviteľnej energie v rámci balíka opatrení Fit for 55 a európske štáty, vrátane Slovenska, budú musieť dramaticky zvýšiť plány na inštaláciu nových obnoviteľných zdrojov.  

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a  OZE (SAPI) neustále pripomína cieľ, ktorý sme si ako krajina v našom NECP stanovili – 700 megawattov nových inštalácií vo fotovoltike a 500 megawattov vo veternej energii. Už dnes môžeme povedať, že ak nepríde k  zásadným zmenám, minimálne v oblasti veternej energie tento cieľ do roku 2030 nebudeme schopní naplniť. Jedným z dôvodov sú technické prekážky. 

Modernizácia sietí na Slovensku stagnuje 

Slovenská elektrizačná sústava bude musieť byť pripravená integrovať novú kapacitu do svojho systému. Bude potrebné mať vybudovanú dostatočnú kapacitu siete a zvýšiť jej flexibilitu tak, aby bolo možné jednoduchšie a rýchlejšie pripojiť nové projekty obnoviteľných zdrojov energie (OZE).  

Na Slovensku dlhodobo vnímame nedostatočnú úroveň investícií do sietí. Investície musia smerovať do rozšírenia siete, ale aj do jej modernizácie. Podľa európskej smernice sú prevádzkovatelia prenosových sústav povinní predkladať každé dva roky desaťročné plány rozvoja siete a konzultovať ich so všetkými súčasnými, ako aj potenciálnymi užívateľmi sústavy.  

Aj zatmenia môžu byť problém. Kde sú úskalia elektriny zo soláru či vetra a ako ich riešiť?

Elektriny z obnoviteľných zdrojov je čoraz viac. Najmä rozvoj slnečnej a veternej elektriny prináša pre stabilitu sietí komplikácie. Riešením je budovanie cezhraničných aj vnútroštátnych prepojení.

Tieto plány musia brať do úvahy aj alternatívy, ako sú zariadenia na ukladanie energie. Hovoríme predovšetkým o batériách a „power-to-gas“, ktoré môžu podporovať flexibilitu siete a tým umožňovať integráciu väčších objemov variabilných OZE do siete. Na Slovensku nevidíme, že by plánovanie rozširovania siete išlo ruka v ruke s národnými plánmi v oblasti rozvoja OZE. Súlad medzi plánovaním rozširovania a modernizácie siete s národnými energetickými a klimatickými cieľmi zvyšuje pravdepodobnosť splnenia cieľov NECP a zaisťuje, že budúca kapacita OZE bude mať zabezpečený prístup do siete.  

Počas procesu plánovania siete by mala byť zabezpečená účasť všetkých príslušných zainteresovaných strán, najmä prevádzkovateľov sústav, výrobcov energie z OZE, ako aj poskytovateľov distribuovanej flexibility. Zainteresovaní by mali byť schopní prispieť k vstupným údajom používaným v procese plánovania siete, ako je napríklad prognóza rozvoja kapacity nových OZE, možnosti ich riadenia a integrácie. 

Zrušenie stop-stavu sektor OZE zatiaľ nepocítil 

Nedostatočné plánovanie a  modernizácia sietí s ohľadom na pripájanie väčšieho objemu OZE je len jedna z technických prekážok ich rozvoja na Slovensku. Ďalším problémom je samotné pripájanie nových zdrojov do siete.  

Slovenskí a zahraniční investori a developeri sa mohli na jar minulého roku tešiť z oznámenia o zrušení tzv. stop-stavu, ktorý neumožňoval pripájanie väčších OZE do siete, čím bol rozvoj zelenej energie na Slovensku prakticky úplne paralyzovaný. Dnešná realita ukazuje, že sme sa tešili predčasne. Prenosová sústava a distribučné spoločnosti si rozdelili limit pre nové fotovoltické a veterné elektrárne, ktorý bol stanovený na úroveň 407 MW.  

Tento objem je dnes už prakticky celý vyčerpaný, pričom developeri nemajú informácie o tom, aké projekty si túto kapacitu zarezervovali a na aký dlhý čas. Neexistuje ani poradovník žiadostí. Pritom rezervácia kapacity ešte neznamená, že projekty budú aj zrealizované. Vzniknutá situácia tak stavia developerov do nepríjemnej situácie, keď nevedia, akým projektom konkurujú a ani to, kedy, kde a koľko z kapacity 407 MW bude opäť k dispozícii. Ide o obrovský problém, ktorý bráni efektívnemu technickému plánovaniu a príprave investícií, pričom ani samotný limit 407 MW nekorešponduje s našimi plánmi v rámci NECP.  

Problematický prístup zo strany prevádzkovateľov sústavy 

Záujemcovia o výstavbu dnes v dôsledku vyčerpanej voľnej kapacite nevedia získať ani technické podmienky pripojenia. Nemajú tak kľúčové informácie o tom, kde je možné sa pripojiť, čo na to musia splniť a koľko ich to bude stáť. Táto situácia je osobitne nepriaznivá v prípade plánovania výstavby veterných elektrární, keďže projekty sú viazané na lokality s dostatočným technickým potenciálom, ktoré sa navyše nachádzajú mimo environmentálne chránených území.  

Toto všetko je v protiklade s európskou Smernicou o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorá požaduje zaviesť transparentné a efektívne postupy na nediskriminačné pripojenie nových výrobných zariadení a skladovania energie do sústavy. 

Zo severu Nemecka do Bavorska cez Slovensko. Neplánované toky elektriny sú problém, ale menší než kedysi

Prudký rast obnoviteľných zdrojov v Nemecku zaťažuje aj prenosové elektrizačné sústavy v Česku, na Slovensku a v Poľsku. Takzvané neplánované toky boli veľkým problémom pred desiatimi rokmi, ale realitou sú aj dnes.

Digitalizácia celého procesu pripájania je kapitola sama o sebe. Informácie o postupe a požiadavkách, ako aj komunikácia medzi žiadateľom a prevádzkovateľom siete, regulačným úradom a tiež miestnymi úradmi by mala prebiehať v 21. storočí zásadne digitálnou formou, čo by umožnilo okamžitú výmenu informácií a bezproblémovú komunikáciu medzi jednotlivými účastníkmi trhu.  

V  SAPI dlhšiu dobu sledujeme, že prevádzkovatelia sústav majú minimálny záujem o rozvoj OZE. Ich postoj v posledných rokoch skôr naznačuje , že OZE vnímajú ako neželaný prvok, ktorý ich núti vynakladať peniaze do aktivít, ktoré pre nich nie sú rentabilné alebo sú dokonca stratové. Kým sa nezmení optika a prístup kľúčových hráčov k obnoviteľným zdrojom, nemôžeme očakávať, že z ich strany dôjde k odstraňovaniu bariér. Vtedy ale musí zakročiť štát, ktorý vo svojich stratégiách deklaruje ambíciu zvyšovať podiel OZE a musí sa postarať o to, aby aj ostatní aktéri išli rovnakým smerom. 

Chýba technická analýza potenciálu veternej energie 

V  oblasti rozvoja veternej energie nám tiež chýba aktuálny strategický dokument obsahujúci technickú analýzu potenciálu jej využitia, s identifikáciou lokalít vhodných pre veterné elektrárne. V takejto štúdii musí byť primárne zohľadnená veternosť jednotlivých území, ale musia byť vyznačené aj lokality, kde (z rôznych dôvodov) nie je možné projekty realizovať.  

Hovoríme o ochranných zónach letísk, environmentálne chránených územiach, vtáčích hniezdiskách a podobne. Obmedzení je naozaj veľa a rozvoju veternej energie by veľmi prospelo, keby Slovensko malo obdobnú analýzu k dispozícii.