Šéf Eurelectric: Cesta k dekarbonizácii vedie cez elektrinu, ale plyn prežije

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Elektrifikácia je neoddeliteľnou súčasťou každej ambicióznej stratégie dekarbonizácie, píše Kristian Ruby. [Vattenfall / Flickr]

Rozsiahla dekarbonizácia európskej ekonomiky je uskutočniteľná. Bude závisieť od elektrifikácie jednotlivých sektorov, píše KRISTIAN RUBY.

Kristian Ruby je generálnym tajomníkom obchodnej asociácie Eurelectric, ktorá zastupuje elektroenergetický priemysel na európskej úrovni. Komentár napísal pri príležitosti konferencie o budúcej klimatickej stratégii pre Európsku úniu do roku 2050, ktorú organizuje Európska komisia 10. a 11. júla v Bruseli. 

V decembri 2017 odštartoval Eurelectric svoju kampaň Vision. Celé naše priemyselné odvetvie sa v nej zaviazalo, že bude zásobovať európske hospodárstvo uhlíkovo neutrálnou energiou a snažiť sa dosiahnuť dekarbonizáciu elektrického mixu do polovice tohto storočia.

Európska komisia pracuje na odpovedi na výzvu hláv európskych štátov a vlád na dlhodobú klimatickú a energetickú stratégiu. Zatiaľ je dôležité mať na pamäti jednu vec: elektrifikácia je základom každej rozsiahlej stratégie dekarbonizácie. Dokazuje to štúdia, ktorú sme nedávno uskutočnili s firmou McKinsey & Company.

Tri rôzne scenáre

Štúdia skúma tri rôzne scenáre. Prvý zodpovedá súčasným záväzkom Európskej únie, ktoré vyplývajú z Parížskej klimatickej dohody – 80-percentné zníženie emisií uhlíka do roku 2050.

Únia aj štáty budú mať nové klimatické stratégie s výhľadom do roku 2050

Koncom roka 2018 bude známe, ako sa chce Slovensko dopracovať k nižším emisiám a vyšším environmentálnym štandardom.

Druhý pracuje s vyššími ambíciami a znížením emisií o 90 percent, čo by mohlo byť dôsledkom politického tlaku a dohody v rámci medzinárodných klimatických rokovaní.

Posledný scenár skúma úplnú dekarbonizáciu európskeho hospodárstva, čiže pokles emisií uhlíka až o 95 percent v porovnaní s rokom 1990.

Záver troch scenárov je jasný: rozsiahla dekarbonizácia je realizovateľná. Do veľkej miery však bude závisieť od elektrifikácie sektorov. Inými slovami: elektrifikácia a dekarbonizácia sú dve strany tej istej mince, aj keď jednotlivé odvetvia čelia odlišným výzvam.

E-mobilita napreduje

Odvetvie dopravy, ktoré je zodpovedné za štvrtinu celkových emisií Európskej únie, má pred sebou najdlhšiu cestu. Elektrina predstavuje iba jedno percento celkovej spotreby energie v doprave – využíva sa hlavne v železničnej doprave.

Masívny posun smerom k elektrickým osobným automobilom sa zjednoduší, keďže celkové náklady hovoria v prospech elektromobility. Tento trend však bude závisieť aj na politike a verejno-súkromných ​​partnerstvách, ktoré by mali zabezpečiť vybudovanie nabíjacej infraštruktúry.

Tvrdenie, že 75 až 100 percent všetkých automobilov bude elektrických, sa môže zdať príliš ambiciózne. Existujú ale príklady, ktoré prekonávajú očakávania. Viac ako polovica nových osobných automobilov predaných v Nórsku je hybridná alebo plne elektrická.

Rýchlu zmenu zaznamenáva aj ťažká nákladná cestná doprava. V nadchádzajúcich rokoch bude na elektrický pohon aj väčšina autobusov a stredne veľkých nákladných.

Nízkouhlíkové budovy

Budovy sú na tom o niečo lepšie. Až tretina využívanej energie je elektrina, aj keď sa tento podiel líši naprieč Európou. Existuje značný potenciál v elektrifikácii varenia, vykurovaní priestorov a ohreve vody.

Ako vznikla a funguje jedna z prvých cirkulárnych budov na Slovensku

Búdka 22 minimalizuje dopad na životné prostredie a podporuje inovatívne riešenia, píše PETRA CSÉFALVAYOVÁ.

Mnohé z riešení už existujú (elektrické ohrievače, tepelné čerpadlá a ohrievače vody). Sú komerčne konkurencieschopné, no musia sa viac spopularizovať a nahradiť zastaralé technológie v starších budovách, ako napríklad domáce pece na fosílne palivá.

Viac elektrických riešení v budovách tiež prospeje samotnému energetickému systému. Dobrým príkladom je Francúzsko. Osem miliónov domácich elektrických ohrievačov vody posúva dopyt vo výške troch gigawattov od najzaťaženejších hodín k času, kedy je k dispozícii variabilná výroba energie.

Dekarbonizácia európskych priemyselných odvetví bude zložitá, pretože sú vystavené hospodárskej súťaži mimo Únie a ich hodnotové reťazce sa značne líšia. Priama elektrifikácia však bude zohrávať kľúčovú úlohu, napríklad pri dekarbonizácii procesov s nízkymi a strednými teplotami. Na druhej strane, nepriama elektrifikácia, ako je vodík vyrobený z bezuhlíkovej elektrickej energie, má značný potenciál na dekarbonizáciu ťažkých priemyselných procesov.

Miesto pre energetickú efektívnosť

V závislosti od úrovne dekarbonizačných ambícií prišla naša štúdia so zistením, že 40 až 60 percent celkovej konečnej spotreby energie musí do polovice storočia predstavovať elektrická energia. V súčasnosti je to 20 percent.

Predstavuje to priestor pre masívny rast záťaže v energetickom sektore? Nie, práve naopak. Celkové využívanie energie v celej spoločnosti bude musieť výrazne poklesnúť, aby sa dosiahli ciele znižovania emisií.

Elektrifikácia a účinnosť sú víťaznou kombináciou, pretože v mnohých prípadoch prináša elektrifikácia úspory energie.

Či už sú to tepelné čerpadlá, elektricky poháňané vlaky a autá alebo elektrické technológie pre priemyselné aplikácie, elektrické riešenia sú často efektívnejšie ako ich alternatívy. V troch skúmaných scenároch zabezpečuje elektrifikácia tretinu alebo viac úspor energie potrebných na dosiahnutie dohodnutých emisných cieľov.

Plyn prežije

A čo plyn? Všetky scenáre predpokladajú zastúpenie plynu v budúcom energetickom systéme. Ale rovnako, ako sa v najbližších 30 rokoch zmení energetický systém, zmenám sa nevyhne ani plyn.

Nórsky plynový gigant: Zemný plyn má miesto aj vo svete bez emisií

Vďaka zachytávaniu a ukladaniu uhlíka dokážeme dekarbonizovať priemysel, potrebujeme však pomoc EÚ, hovorí pre EurActiv.sk SONJA CHIRICO INDREBØ.

Ak berieme parížske ciele vážne, budúcnosť plynárenského priemyslu spočíva v obnoviteľnom plyne (syntetickom plyne vyrobenom bezuhlíkovou elektrickou energiou) a v prepojení sektora s elektrickým systémom v oblastiach, kde má plyn jedinečný prínos. Ide napríklad o prenos veľkého množstva energie, priemyselné procesy a sezónne skladovanie.

Posledným dôležitým zistením našej štúdie je, že spôsoby, ako dosiahnuť dekarbonizáciu, sa budú v celej Európe líšiť. Bude preto potrebný určitý regionálny manévrovací priestor. Členské štáty majú odlišnú štartovaciu pozíciu pre proces dekarbonizácie. Napríklad v Poľsku bude rozsiahla dekarbonizácia silne závisieť od komerčnej dostupnosti kľúčových technológií.

Výsledkom je, že elektrifikácia je neoddeliteľnou súčasťou každej ambicióznej stratégie dekarbonizácie. Dúfame, že to bude náležite zohľadnené v kontexte dlhodobej európskej stratégie pre oblasť klímy a energetiky.

Titulok a medzititulky v slovenskej verzii: redakcia EURACTIV.sk.