Zelená energia je kľúčová pre rozbeh ekonomiky po koronakríze

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračná fotografia. [pxfuel.com]

Slovensko dlhodobo nenaplňuje európske klimatické ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti. Kľúčovým impulzom pre rozvoj sektora zelenej energetiky môže byť obnova ekonomiky po koronakríze a nová legislatíva.  

Radoslav Štompf je výkonný riaditeľ spoločnosti FUERGY, ktorá poskytuje batériové riešenia a softvér pre energetické riadenie.

V dôsledku pandémie koronavírusu sa uhlíkové emisie celosvetovo znížili o neuveriteľných 7 percent. Dôvod je jednoduchý. Objem výroby prudko klesol, menej cestujeme a naše životy sa do veľkej miery obmedzili na základné potreby. Ide však iba o krátkodobý vývoj. Otázkou zostáva, čo potom. Chceme tento stav udržať, alebo sa sústrediť skôr na obnovu hospodárstva? A prečo nie oboje?

Cieľom Európskej únie je, aby bol do roku 2030 podiel obnoviteľnej energie minimálne 32 percent a aby sa energetická efektívnosť zlepšila aspoň o 32,5 percent. Do roku 2050 by sa európska ekonomika mala stať klimaticky neutrálnou. To sú ale ambície, ktoré vyžadujú konať už dnes.

Zelené ciele v nedohľadne

Ciele Slovenska sú v oblasti obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti konzervatívnejšie. Podľa stratégie Európa 2020 chceme tento rok dosiahnuť 14 percentný podiel energie z obnoviteľných zdrojov a do roku 2030 ho zvýšiť na 19,2 percent. Podľa zistení najvyšších kontrolných úradov Slovensko tento rok svoj záväzok zrejme nesplní. Obnoviteľných zdrojov na Slovensku nepribúda a to aj napriek zrušeniu stop stavu. Pritom je vysoký záujem o podporné opatrenia ako je zelená domácnostiam.

Štátna pomoc je pri podpore obnoviteľných zdrojov neúčinná, varujú kontrolóri

Slovensko pravdepodobne nesplní svoje klimatické ciele pre rok 2020 načas, hovorí nová správa národných kontrolných úradov na Slovensku a v Česku. Môže za to nekoordinovaný prístup kompetentných inštitúcií a nízka účinnosť podpory biopalív, elektromobility či fotovoltiky.

Stagnuje aj zvyšovanie energetickej efektívnosti. Nielen na Slovensku, ale aj v celej Únii. Sektor budov pritom ponúka najväčší potenciál úspor energie. Chýbajú však vhodné schémy financovania prípadne iné formy podpory investícií do takýchto opatrení.

Obnoviteľné zdroje a reštart ekonomiky

V nedávnom rozhovore pre časopis Fortune výkonný riaditeľ Medzinárodnej energetickej agentúry IEA, Fatih Birol, vyzval vlády k vytvoreniu vhodných podmienok na prechod k čistej energii. Tá by podľa neho mala byť hlavným cieľom na oživenie hospodárstva a jedinečnou príležitosťou na transformáciu energetiky.

Okrem čistejšieho ovzdušia by transformácia energetiky pomohla vytvoriť nové pracovné miesta, znížiť ceny energie a celkovo zlepšiť kvalitu života obyvateľstva.

Investovanie do energie z obnoviteľných zdrojov by mohlo do roku 2050 vygenerovať globálne HDP až vo výške 98 biliónov dolárov. Tento scenár počíta s návratnosťou 3 až 8 dolárov za každý investovaný dolár.

Slovensko je na dobrej ceste

Podmienky na Slovensku bohužiaľ stále nehrajú v prospech energetickej transformácie hoci mnohé potrebné kroky sú naznačené v programovom vyhlásení vlády. Štát chce podporovať energetické riešenia pre nízkouhlíkové hospodárstvo, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, obnovu budov, výstavbu nových energeticky hospodárnych budov, dereguláciu cien energií a odstraňovanie legislatívnych bariér.

Pozitívnym krokom je aj plánované ukončenie podpory pre domáce uhlie. Pracovné miesta Hornonitrianskych uhoľných baní sú hlavným dôvodom, prečo Slovensko naďalej dotuje uhlie napriek tomu, že sa nevypláca ani ekonomicky, ani ekologicky. Energetická transformácia by mohla byť riešením. Rekvalifikáciou baníkov by sme dokázali zabiť dve muchy jednou ranou – udržali by sme zamestnanosť v regióne a naviac odstránili jeden z hlavných zdrojov emisií na Slovensku.

Reštart slovenskej ekonomiky bude zelený, sľubuje envirorezort

Do národného plánu obnovy a odolnosti chce rezort životného prostredia presadiť viaceré priority a pripomína, že „akýkoľvek projekt, ktorý bude financovaný z týchto zdrojov, bude musieť spĺňať kritériá zelenej obnovy.“

Integrácia obnoviteľných zdrojov je v súčasnosti vnímaná ako problém. Nestabilná produkcia zelenej energie spôsobuje veľké výkyvy v sieti. Regulačné služby sú drahé, čo sa odzrkadľuje vo výsledných cenách energií. Nehovoriac o tom, že prebytočná energia sa dá využiť oveľa zmysluplnejšie. Napríklad ňou nabíjať batériové úložiská a využívať ju v čase, keď jej je v sieti nedostatok.

Digitalizácia a inteligentné riadenie energetiky už dnes ponúkajú dostupné riešenia, aby obnoviteľné zdroje neboli pre prenosovú sústavu problémom. Efektívnym využívaním vyrobenej energie je možné udržať stabilitu siete a minimalizovať potrebu regulačných služieb. Výsledkom je lacnejšia energia, ktorou sa neplytvá.

Očakávané investície v biliónoch eur

Svet sa pripravuje na masívne investície do čistej energie a ten, kto sa rozhodne na vlak nenastúpiť, zostane medzi porazenými. Podľa Fatiha Birola z IEA budú vlády, ktoré sa nezapoja do boja s klimatickými zmenami, čeliť veľkej kritike. Štátom odporúča zamerať sa na urýchlenie zvyšovania energetickej účinnosti, podporu solárnych a veterných zdrojov, modernizáciu elektrických sietí a ich digitalizáciu.

Európska únia je považovaná za lídra v tejto oblasti. Akčný plán vyplývajúci z Európskej zelenej dohody chce v nasledujúcom desaťročí venovať z rozpočtu EÚ najmenej 1 bilión eur na udržateľné investície. Cieľom je tiež podporiť záujem súkromných investorov o udržateľné technológie a projekty.

Jednu z prvých takýchto investícií je úver vo výške 350 miliónov dolárov, ktorý poskytla Európska investičná banka továrni na lítium-iónové batérie, Northvolt Ett, vo Švédsku. Aj keď sú náklady na prácu vo Švédsku jedny z najvyšších v Európskej únii, Švédsko je svetovým lídrom vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie.

Podobné trendy môžeme očakávať aj u nás nakoľko všetky smernice EÚ by mali byť postupne transponované do slovenskej legislatívy.

Je nesmierne dôležité, aby sme v tomto smere držali krok, podporovali inovácie a vytvárali priestor pre ich realizáciu. Každé euro, ktoré investujeme dnes, sa nám v budúcnosti niekoľkonásobne vráti.