V Európe dnes pracuje viac ako 107 000 veterných turbín, ktoré produkujú 19 % elektrickej energie a poskytujú prácu pre 350-tisíc ľudí. Hoci veterná energia patrí medzi najdynamickejšie rastúce zdroje obnoviteľnej energie, aj v súčasnosti je ešte stále obklopená mnohými mýtmi. Aké sú najčastejšie nepravdy spojené s veternými elektrárňami? Objasnia nám ich odborníci zo spoločnosti SPP – Lenka Jamborová, špecialistka projektov obnoviteľnej energie, a Tomáš Kupka, expert na veternú energetiku, spoločne s obyvateľmi rakúskeho Prellenkirchenu, kde veterné turbíny úspešne pracujú už vyše 20 rokov.
Mýtus č. 1: Veterné elektrárne ohrozujú vtáky
Fakt: Nie, veterné parky nepredstavujú hrozbu pre vtáctvo. Štúdia profesora Henrika Skova z Dánska z roku 2023, ktorá sledovala tisícky vtákov pri veterných elektrárňach v Severnom mori, nezaznamenala ani jeden úhyn v dôsledku zrážky s turbínou. Vtáky prispôsobujú svoje letové dráhy a vyhýbajú sa listom rotora už od vzdialenosti približne 120 metrov. Podobné výsledky priniesol aj výskum z roku 2020, ktorý sa zameral na pozemné veterné elektrárne.
Otázka bezpečnosti vtákov trápila po spustení veterných parkov aj našich rakúskych susedov. Ukázalo sa, že zbytočne. „Po tom, ako nám v Prellenkirchene nainštalovali prvé veterné turbíny, tu boli isté obavy, preto sme pravidelne obchádzali veže a hľadali mŕtve vtáky. Nikdy sme nenašli ani jedného,“ spomína hlavný poľovník okresu Bruck an der Leitha a poľnohospodár Johann Dietrich.
Lenka Jamborová z SPP dopĺňa, že moderné turbíny sú navyše vybavené systémom na prevenciu kolízií, ktorý dokáže detegovať vtáky a v prípade potreby zastaviť turbínu. „Každý nový projekt veternej energie zahŕňa výskum potenciálneho vplyvu na vtáctvo a netopiere vrátane analýzy migračných trás a blízkych hniezdísk chránených druhov. Stavba je povolená len vtedy, ak sa preukáže, že neohrozí faunu,“ hovorí L. Jamborová.
Mýtus č. 2: Veterné turbíny sú hlučné
Fakt: Nie je to pravda, veterné elektrárne produkujú vo vzdialenosti 400 – 500 metrov zvuk, ktorý dosahuje 40 dB, čo zodpovedá tichej rezidenčnej štvrti alebo kancelárii.
Slovák Timo, ktorý už 11 rokov žije v neďalekej Pame, má výhrady voči tvrdeniu o hlučnosti. „Bývam na konci dediny, takže veterný park mám pomerne blízko. Keď vyjdem na balkón, počujem traktory, vietor, čvirikanie vtákov, ale turbíny nikdy,“ tvrdí mladík.
Tomáš Kupka z SPP vysvetľuje, že ani na Slovensku sa hluku spôsobeného veternými elektrárňami nemusíme obávať: „Slovensko má jednu z najprísnejších noriem pre odstupovú vzdialenosť veterných turbín v EÚ. Umiestnenie veterných veží v blízkosti obytných zón je regulované Úradom verejného zdravotníctva, ktorý stanovuje minimálnu vzdialenosť 1 km, pričom európsky priemer je aktuálne 500 – 700 metrov. Akýkoľvek hluk, ktorý turbíny vytvoria, musí splynúť s okolitými zvukmi.“
Mýtus č. 3: Veterné elektrárne negatívne vplývajú na zdravie človeka
Fakt: Doposiaľ nebol vedecky potvrdený negatívny vplyv veterných elektrární na zdravie ľudí.
Štúdia z roku 2017 s názvom „Wind Turbine Syndrome: A Communicated Disease“ zistila, že zdravotné problémy spájané s veternými turbínami sú vo väčšine prípadov dôsledkom „nocebo efektu“ – to znamená, že obavy a negatívne očakávania vedú k vnímaniu príznakov, ktoré v skutočnosti neexistujú.
Ďalší výskum z roku 2023 potvrdil, že infrazvuk z veterných turbín nijako nepoškodzuje ľudské zdravie, neovplyvňuje spánok, srdce ani psychiku.
Lenka Jamborová hovorí: „Kedysi sa diskutovalo o tzv. stroboskopickom efekte, ktorý dnes vďaka pokročilým technológiám a väčším vzdialenostiam od domov už nie je problémom. Pri schvaľovaní zámeru veterného parku je potrebné preukázať, že tieň veternej turbíny pokrýva iba minimálne alebo vôbec prípadné okolité obytné oblasti.“
Mýtus č. 4: Veterné elektrárne znehodnocujú pôdu, na ktorej stoja
FAKT: Veterné turbíny zaberajú len malú časť pôdy, pričom až 99 % poľa zostáva k dispozícii pre poľnohospodárske využitie. „Pôda okolo turbín je nedotknutá a môže sa využívať na pestovanie plodín alebo ako pastviny pre dobytok, ako je to bežné aj v Rakúsku,“ hovorí L. Jamborová z SPP.
Výskumy naznačujú, že prúdenie vzduchu z turbín môže dokonca zlepšiť podmienky pre rast plodín tým, že znižuje teplotu povrchu pôdy a zlepšuje cirkuláciu vzduchu. Veterné parky tak predstavujú nielen zdroj čistej energie, ale aj príležitosť na efektívnu symbiózu s poľnohospodárstvom.
Heinz Gratzer, vicestarosta obce Prellenkirchen, kde práve prebieha výmena veterných elektrární za novšie a vyššie modely, rovnako potvrdzuje nezávadnosť a recyklovateľnosť týchto stavieb. „Betónové základy starej veže sa do posledného kúsku rozbijú a zvyšky betónu, rovnako aj kovové časti sa odvezú na ďalšie spracovanie. Na miesto sa následne navezie zemina a humus a pôda tak bude opätovne pripravená na využitie,“ približuje proces ukončenia činnosti veternej veže vicestarosta.
Mýtus č. 5: Veterné elektrárne pracujú iba pri silnom vetre
FAKT: Výroba energie sa začína už pri slabšom vetre (okolo 3 – 4 metrov za sekundu) a pokračuje až po určitú hranicu (25 metrov za sekundu), kde je produkcia najefektívnejšia. Ak je vietor silnejší, turbína sa z bezpečnostných dôvodov automaticky zastaví.
Rakúska organizácia na podporu veternej energie uvádza, že v skutočnosti neexistuje deň v roku, kedy by turbíny veterných elektrární nevyrábali elektrinu (346 dní do roka produkuje každá z nich najmenej 1 000 kWh).
Tomáš Kupka dodáva: „V súčasnosti sú veterné elektrárne kombinované so systémami na skladovanie energie, ktoré umožňujú vyrobenú energiu uložiť na neskoršie použitie, kedykoľvek je úroveň vetra nízka.“
Ako je to na Slovensku?
Aj napriek podobným poveternostným podmienkam ako v Rakúsku veterný priemysel v našej krajine zaostáva. Od roku 2003 nebola postavená ani jedna nová veterná elektráreň a produkcia elektriny z vetra predstavuje iba 3 MWh, čím sa Slovensko zaraďuje na koniec európskeho rebríčka. Dôvodom sú najmä zložité regulačné a administratívne procesy, ako aj nedostatočná kapacita existujúcich distribučných sústav na pripojenie nových zdrojov. Čoskoro by sa to však malo zmeniť.
SPP, najväčší slovenský dodávateľ energií, sa v súčasnosti zaraďuje aj medzi najvýznamnejších investorov v oblasti veternej energetiky na Slovensku. Aktuálne má pripravených päť projektov veterných parkov (jeden v lokalite Drahovce, dva v oblasti Galanty a dva v katastri Skalice), ktoré sú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Navrhované veterné parky zatiaľ síce nemôžu konkurovať tým rakúskym svojím rozsahom, avšak aj to postačí na výrazné zníženie ročnej produkcie emisií CO2 v porovnaní s elektrinou dnes vyrábanou z fosílnych palív.
Veterná energia ako súčasť našej budúcnosti
„Úspech našich susedov by nás mal inšpirovať, aby sme sa nebáli nasledovať ich príklad aj na Slovensku. Verím, že práve využitie obnoviteľných zdrojov, ako je vietor, môže byť cestou, ktorá nám pomôže priblížiť sa k vyspelým krajinám v oblasti udržateľnej energetiky,“ nádeja sa Lenka Jamborová z SPP.
Heinz Gratzer, vicestarosta obce Prellenkirchen, ktorá je domovom veterných elektrární už viac ako dvadsať rokov, chápe, že ľudia majú rešpekt pred nepoznaným. „Rovnako sme ho mali aj my. No po dvadsiatich štyroch rokoch zodpovedne hovorím, že nič z hrozieb sa u nás v obci nepotvrdilo. Ceny pozemkov neklesli, ale stúpajú, ako všade inde. Veterné elektrárne nám nezničili pôdu, nevyhubili zvery ani nám nerušia pokojný nočný spánok,“ vyvracia najznámejšie mýty vicestarosta.
Veterné turbíny v Rakúsku už roky ticho pracujú v pozadí, pričom prispievajú k ekologizácii krajiny a hospodárskemu rastu. Možno práve teraz je ten správny čas, aby aj Slovensko začalo využívať svoj veterný potenciál naplno.
Tento text bol publikovaný ako komerčný obsah. Redakcia EURACTIV Slovensko nie je zodpovedná za jeho obsah.
