Ropovod Družba oslavuje na Slovensku 50 rokov

PROMOTED CONTENT

Dopravné náklady klesli v porovnaní s dovtedy používanou prepravou ropy po železnici na pätinu. Spotreba vtedajšieho socialistického priemyslu rástla. V roku 1969 sa preto začalo s výstavbou Družby 2. Tá sa  podľa rovnakej schémy dobudovala v roku 1974 a exportné kapacity sa tak zdvojnásobili.

Družba začína v stredoruskom Almatjevsku (Samarská oblasť- mesto Samara), kam sa  zbiera ropa z Kazachstanu, Kaukazu a západnej Sibíri. Od brehov Volgy ropovod smeruje k západným hraniciam Bieloruska, kde sa v obci Vysokoje delí  na severnú vetvu, smerujúcu po území  Bieloruska cez Polovo a Pobaltie do prístavov v Litve a Lotyšsku. Južná vetva  pokračuje cez Mozyr až do ukrajinských Brodov, kde sa delí na vetvu smerujúcu na Slovensko a Českú republiku  a vetvu  smerujúcu do  Maďarska.

Na Slovensku prevádzkuje trasu ropovodu Družba spoločnosť Transpetrol a.s.  Je dlhá 440 kilometrov a  tvoria ju  dve súbežné potrubia s priemerom DN 500 a DN 700. Aj vďaka jej činnosti a práci viac ako 440 zamestnancov význam ropovodu Družba neklesá a to aj napriek všetkým turbulenciám, ktoré zaznamenáváme v posledných rokoch na trhu s ropou a ropnými produktami, ale aj v oblasti jej prepravy. Naopak, snahou vlády SR, rezortu ministerstva  hospodárstva, ako aj štátnej akciovej spoločnosti Transpetrol je, aby význam tejto tranzitnej trasy, ktorou ročne pretečie takmer 10 miliónov ton tzv.čierneho zlata ešte viac narastal.

Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Transpetrol, a.s., Ivana Krivosudského, je preprava a skladovanie ropy pre našu krajinu aj po 50 rokoch od vybudovania ropovodu Družba ekonomicky zaujímavou kategóriou, pričom  prevádzkovanie ropovodu priamo súvisí aj s energetickou bezpečnosťou Slovenska.

„Oba dôležité aspekty sa snažia všetci zainteresovaní zvýrazniť v súčasnosti aj prostredníctvom pripravovaného projektu prepojenia ropovodu Družba s rafinériou Schwechat. Tento projekt tak vdýchne v týchto dňoch jubilujúcej tranzitnej tepne nového ducha nielen v podobe získania ďalších odberateľov, ale aj v podobe napojenia na trans-európsku sieť ropovodných systémov a teda ďalšie posilnenie diverzifikácie dodávok energetických zdrojov prostredníctvom možnosti reverzného chodu“, dodal Ivan Krivosudský.