Staviate dom? Pozor na chybný energetický certifikát, pretože MDaV SR si neplní svoju povinnosť a nekontroluje ich

Komerčný obsah

Ilustračný obrázok [Zdroj: TASR/Štefan Puškáš]

BRATISLAVA (12.7.2019) – Ministerstvo dopravy a výstavby SR si neplní svoju zákonnú povinnosť a nekontroluje kvalitu certifikátov. V roku 2017 z takmer 16-tisíc vydaných certifikátov sa skontrolovalo iba 7. Pritom povinnosť predložiť energetický certifikát pri kolaudácii domu je na Slovensku už 10 rokov. Stavebník nedokáže rozoznať kvalitný certifikát od nekvalitného a preto sa rozhoduje na základe najnižšej ceny vyhotovenia energetického certifikátu. Situáciu tak využívajú podnikavci, ktorí za menej peňazí vyhotovia certifikát aj bez obhliadky.

Energetický certifikát je doklad o kvalitatívnych energetických vlastnostiach budovy. Vyjadruje množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s užívaním budovy, teda jej hospodárnosť.  Budovy sa začlení na základe výpočtov do energetickej triedy A až G, pričom A je vyjadrením toho, že budovy je veľmi úsporná.  Podľa platnej legislatívy sa nové budovy môžu stavať v energetickej triede A1, čo znamená , že ide o ultranízkoenergetickú budovu. Od roku 2021 sa budú musieť všetky nové budovy stavať tak, aby mali takmer nulovú potrebu energie.

Slováci za desať rokov zaplatili za energetické certifikáty viac ako 17 miliónov eur. Otázkou je, či certifikát odzrkadľuje skutočnú energetickú triedu a ich bývanie je naozaj hospodárnu z pohľadu potreby energie napríklad na vykurovanie alebo ohrev teplej vody. „Príčinou nespoľahlivosti certifikátov je, že sa nevykonávajú hĺbkové kontroly zadaných údajov a výpočtov v nich. Tak by sa zamedzilo úmyselnému manipulovaniu výsledku alebo opakovaným neúmyselným chybám pri výpočte,“ upozornila riaditeľka organizácie Budovy pre budúcnosť Kateřina Chajdiaková. Dodala, že na tento fakt upozorňujú  Ministerstvo dopravy a výstavby SR už niekoľko rokov, ktorému povinnosť kontroly vyplýva zo zákona. Dôsledkom je, že 11% nových rodinných domov bolo v roku 2017 skolaudovaných v triede C alebo horšej. Takéto budovy však nie sú tak energetických hospodárne ako by mali podľa platnej legislatívy byť a neprinášajú tak všetky benefity pre užívateľa. „Adekvátna kontrola je predpokladom kvality certifikátov. Postih odborne spôsobilých osôb, ktoré evidentne poskytujú certifikáty bez obhliadky budovy a overenia vstupných údajov, by mal byť pravidlom, nie raritou, ako je tomu teraz,“ hovorí Chajdiaková

Stavebník nedokáže rozoznať kvalitný certifikát od nekvalitného a preto sa rozhoduje na základe najnižšej ceny vyhotovenia energetického certifikátu. Kontrola by sa tak mala vzťahovať na odborne spôsobilé osoby a  obsah energetických certifikátov. V roku 2017 bolo vykonaných celkovo 7 plánovaných kontrol odborne spôsobilých osôb. Pre naplnenie povinnosti kontrolovať štatisticky významné percento všetkých certifikátov, bolo potrebné skontrolovať aspoň 370 certifikátov. „Počet kontrol je katastrofálne nízky. Napríklad v roku 2018 bolo vydaných takmer 17 000 energetických certifikátov. V priemere možno povedať, že počet zhotovených energetických certifikátov každým rokom stúpa, ale ich kontrola stagnuje,“ vysvetľuje Kateřina Chajdiaková.

právnej analýzy, ktorú pre Budovy pre budúcnosť vypracovala advokátka Kristína Babiaková, spolupracujúca s organizáciou VIA IURIS vyplýva, že Európska komisia môže mať na Slovenskú republiku v rámci napĺňania požiadaviek Smernice 2010/31/EC o energetickej hospodárnosti budov viacero otázok. „Kontrola vykonávaná ministerstvom nie je dostatočná. Ministerstvo nevykonáva kontrolu správnosti vkladaných údajov, kvality energetických certifikátov a nedisponuje dostatočnými kompetenciami na dosiahnutie nápravy. Sankčný mechanizmus je totižto oddelený od kontrolného.“ uviedla Kristína Babiaková.

Európska komisia sa aktívne zaujíma, ako členské štáty zabezpečujú dodržiavanie smernice a v minulosti viedla konania v súvislosti s nedodržiavaním pravidiel v krajinách ako Veľká Británia, Grécko, Španielsku či Bulharsko. Otázkou je ako Slovenská republika dosahuje požadovaný pokrok v energetickej hospodárnosti budov a následne dosiahnutý pokrok aj adekvátne preukazuje.