Rakúsko sa súdi pre maďarskú atómku. Rozsudok môže ovplyvniť Bohunice

Maďarskí europoslanci sú v otázke Paks II rozdelení. Benedek Jávor chce zabrániť, aby dotácie získali aj ďalšie jadrové projekty v strednej a východnej Európe.

Vláda v Budapešti trvá na rozšírení jadrovej elektrárne v Paksi. To prebieha za kontroly a s povolením Európskej únie, ako aj maďarských a medzinárodných orgánov.

V reakcii na informáciu z Viedne o zámere rakúskej vlády napadnúť projekt Paks II súdnou cestou o tom informoval úrad maďarského premiéra v Budapešti. Informovali o tom tlačové agentúry MTI a APA.

Európska komisia projekt odobrila

Oznámenie rakúskej vlády, ako sa zdôrazňuje v zverejnenej reakcii, nemá vplyv na schválenie projektu Európskou komisiou. Nemá ani odkladný účinok na realizáciu prác na Paks II financovaného z ruského úveru.

EÚ v roku 2018: Energetika

Tento rok môže byť dobrým pre obnoviteľné zdroje, jadrovú energiu a zemný plyn. Diskutovať sa bude o tom, kto zaplatí ústup od uhlia a dekarbonizáciu priemyslu.

Sťažnosť, ktorou chce rakúska vláda dosiahnuť vyhlásenie verdiktu Európskej komisie za neplatné, môže kabinet z Viedne podať do 25. februára.

Konanie, ktoré proti Maďarsku začala pre údajné porušenie práv členskej krajiny v súvislosti s dohodou vlády a Rosatomu bez vypísania verejnej súťaže, pozastavila Európska komisia 17. novembra 2016.

Vlani na jar potom schválila aj kritizované štátne financovanie projektu.

Maďari čakali rakúsku žalobu

V Budapešti sa domnievajú, že krok rakúskej strany sa dal očakávať, veď postoj alpskej republiky k mierovému využívaniu jadrovej energetiky je dobre známy a naposledy sa prejavil aj v súvislosti s britskou jadrovou elektrárňou Hinkley Point.

Maďarský expert o novej atómke: Sú aj iné alternatívy, ale vláda nediskutovala

Nie je vôbec jasné, za aký čas, z akých peňazí a ako postavíme Paks II, hovorí pre EurActiv.sk ANDRÁS DEÁK.

Obe krajiny vedú o jadrovej problematike intenzívny dialóg a od roku 1987 majú platnú bilaterálnu dohodu, na základe ktorej plynú do Rakúska nielen rýchle informácie o akýchkoľvek poruchách v tejto oblasti, ale aj o napredovaní realizácie Paks II.

Maďarsko navyše roky umožňuje Rakúsku prevádzkovať meraciu stanicu v okolí Paks v Gerjene.

V reakcii maďarskej strany sa pripomína, že o vplyve jadrovej elektrárne Paks II na životné prostredie sa vyjadrili veľmi pozitívne medzinárodné inštitúcie vrátane Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) so sídlom vo Viedni či sekretariátu dohovoru z Espoo o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice.

Jávor vidí precedens

Rakúske rozhodnutie vyvolalo diskusiu aj v maďarskom zastúpení v Európskom parlamente, ktorý len minulý týždeň odhlasoval ambiciózne ciele pre obnoviteľné zdroje energie.

Viac obnoviteľných zdrojov, menej biopalív. Europoslanci mieria vysoko

ŠPECIÁL / Európsky parlament chce, aby v roku 2030 pochádzalo 35 percent energie z obnoviteľných zdrojov. Do roku 2050 má byť európska ekonomika uhlíkovo neutrálna.

Europoslanec Benedek Jávor (Zelení) privítal krok rakúskej vlády. „Rozhodnutie Komisie je chyba, ktorá zakladá pre všetky regionálne jadrové projekty možnosť využívať verejné zdroje,“ uviedol Jávor pre portál EURACTIV Slovensko.

Maďarský europoslanec, ktorý je členom parlamentného výboru pre životné prostredie, doplnil, že má na mysli plánované projekty v českých Dukovanoch, slovenských Jaslovských Bohuniciach, bulharskom Belene a rumunskej Cernavode.

„Jadrová energia nie je tým správnym nástrojom pre boj s klimatickými zmenami a mali by sme zastaviť dotovanie tejto zastaralej a nebezpečnej technológie,“ tvrdí Jávor. Energetická únia je podľa neho založená na fungujúcom vnútornom trhu s energiou. „Nemôžeme dopustiť, aby bol celý jeden sektor, konkrétne jadrový, vyňatý z pravidiel,“ myslí si Jávor.

Schöpflin považuje obchod za výhodný

Projekt Paks II obhajoval v novembrovom rozhovore pre EURACTIV Slovensko maďarský europoslanec za vládny Fidesz (EĽS) György Schöpflin.

Europoslanec z Fideszu: Západ potrebuje "zlých chlapcov"

Ľavicoví liberáli vytvorili imaginárne Maďarsko, ktoré nezodpovedá realite, tvrdí europoslanec György SCHÖPFLIN v rozhovore pre EurActiv.sk. Pripúšťa však, že otázky vo verejnej konzultácii o tzv. Sorosovom pláne „neboli nevinné“.

Schöpflin tvrdí, že obchodovať s Ruskom je výhodné a nevyhnutné. „Rusi ponúkli fantastický obchod. Veľmi sa snažia stavať nové reaktory v strednej Európe,“ povedal Schöpflin o Paks II. Úrok, ktorý Maďarsku ponúkli pre pôžičku na novú atómku, je 3,7 percenta. „To je veľmi málo,“ podčiarkol. Medzitým prišla krymská kríza, ktorá podľa neho vytvorila „úplne nový politický kontext“.

„Energetika skrátka ovplyvňuje, ako sa krajina správa. Je to aj prípad Slovenska,“ myslí si europoslanec. Európskej komisie podľa neho príliš dlho trvalo, kým začala budovať energetickú úniu. „Hýbe sa rýchlosťou veľryby. Medzitým musí Maďarsko prežiť, to je realita. S Ruskom musíme obchodovať. Predpokladám, že Slovensko je v rovnakej kategórii.

Zároveň dodal, že súhlasí s tvrdeniami o príliš vysokej závislosti na zemnom plyne z Ruska a príliš nízkych investíciách do obnoviteľných zdrojov v Maďarsku.

Žaloba na Hinkley Point stroskotala

O podnete rakúskej strany na Súdny dvor EÚ informovala v pondelok 22. januára rakúska ministerka životného prostredia Elisabeth Köstingerová.

Hlavným dôvodom pokusu o vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia Komisie je dotovanie výstavby dvoch nových reaktorov v Paksi, ktoré by mali nahradiť štyri jednotky z 80. rokov minulého storočia.

Viedeň chce právne spochybniť, že podpora takéhoto charakteru slúži spoločným záujmom, pretože iba v takom prípade by dotovanie jadrovej energetiky bolo prípustné. Rakúske ministerstvo životného prostredia považuje verdikt Komisie za „absolútne chybný signál“.

Rakúsko v roku 2015 napadlo dotácie vo forme zmluve o garantovej cene pre britskú jadrovú elektráreň Hinkley Point. Súdny dvor EÚ žalobu zamietol odvolávajúc sa pritom skôr na formálne ako obsahové dôvody.