Lepšiu Európu s menším rozpočtom nevybudujeme, tvrdí skupina členských štátov

Ilustračný snímok. [EPA/Claudio Onorati]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Ambície vs. zdroje: Viacročný rozpočet EÚ 2021-2027

Viacero členských štátov je pripravených zvýšiť vlastné príspevky do spoločného rozpočtu EÚ. Chcú tak posilniť financovanie nových priorít EÚ ale i zachovať súčasnú obálku pre politiku súdržnosti či spoločnú poľnohopodársku politiku.

Článok vznikol v spolupráci s poľskou, nemeckou, gréckou, španielskou a českou redakciou EURACTIV. 

Európska komisia 2. mája predstavila návrh nového Viacročného finančného rámca po roku 2020.

Celkovo navrhuje dlhodobý rozpočet vo výške 1 135 miliárd eur v záväzkoch na obdobie 2021 až 2027, čo znamená navýšenie jeho objemu zo súčasného jedného percenta na 1,11 percenta HDP štátov európskej dvadsaťsedmičky.

To, čo však predseda Komisie Jean-Clude Juncker nazýva „realistickým rozpočtom“, viacero členských štátov okamžito označilo za neprijateľné.

Proti navyšovaniu objemu spoločnej európskej pokladnice sú predovšetkým krajiny, ktoré sa na jej financovaní podieľajú najväčším podielom ako Rakúsko, Holandsko či Dánsko.

Na druhej stane sú však členské štáty, ktoré sú v záujme posilnenia financovania nových priorít a zachovania aspoň súčasnej úrovne kohéznej politiky a spoločnej poľnohospodárskej politiky, ochotné platiť do rozpočtu viac. A sú medzi nimi aj krajiny, ktorých príspevky prevyšujú to, čo sa im zo spoločnej pokladnice vráti.

Platiť viac chce aj Berlín

Slovensko spolu s Českou republikou a Poľskom už dávnejšie avizovalo, že je pripravené navýšiť národný príspevok do rozpočtu Únie.

„Sme pripravení podporiť navýšenie prostriedkov pre nové priority ako bezpečnosť a migrácia,“ uviedol Andrej Babiš, predseda českej vlády v demisii, po stretnutí s eurokomisárom pre rozpočet Guntherom Oettingerom.

Podľa slovenského premiéra Petra Pellegriniho je Slovensko ochotné navýšiť vlastný príspevok na 1,2 percenta HDP.

Európska komisia predstavila návrh nového dlhodobého rozpočtu: Viac peňazí pre menšiu EÚ

ŠPECIÁL / Európska komisia navrhuje okresať rozpočty pre politiku súdržnosti ako aj spoločnú poľnohospodársku politiku. Brusel tiež chce zmraziť čerpanie eurofondov krajinám, ktoré nedodržujú zásady právneho štátu. 

Niektoré krajiny však požadujú ešte o niečo vyšší sedemročný rozpočet, ako na začiatku mája navrhla Komisia. Jednou z nich je napríklad Grécko. Podpredseda Európskeho parlamentu Dimitris Papadimoulis z vládnej strany Syriza je presvedčený, že európsky rozpočet by mal byť minimálne na úrovni 1,3 HDP EÚ. „Myslím si, že musíme posilniť programy ako Erasmus+ či Horizon 2020. „Vzhľadom k tomu, že sme si určili nové ciele v oblasti migrácie a terorizmu, členské štáty musia robiť viac.“

Grécka politická scéna je ohľadom európskych financií jednotná. „S menej peniazmi nie je lepšia Európa možná,“ vyhlásil líder najsilnejšej opozičnej strany Nová demokracia Kostas Hatzidakis.

Zvýšiť svoj príspevok je pripravené aj Nemecko, ktoré je celkovo najväčším platcom do rozpočtu EÚ.

„Sme pripravení prevziať zodpovednosť za posilňovanie Európskej únie. Záťaž ale musí byť rozdelená rovnomerne medzi všetky členská štáty,“ uviedol nový minister financií Olaf Scholz. V roku 2016 Nemecko prispelo do spoločnej kasy sumou prevyšujúcou 23 miliárd eur, pričom opačným smerom sa vrátilo o 13 miliárd eur menej.

Ako neskôr upresnil Scholz, pre Nemecko je prijateľné prispievať každoročne sumou „zhruba“ desať miliárd eur.

 Štiepenie na právnom štáte

Nemeckí politici majú ešte stále pred očami politické dopady spôsobené európskou utečeneckou krízou. Takmer všetky nemecké politické strany preto podporujú návrh na podmieňovanie prístupu k prostriedkom z fondov EÚ solidaritou a dodržiavaním zásad právneho štátu

„Toto je nevyhnutný krok, ktorý mal prísť už dávno,“ myslí si Karl-Heinz Florenz europoslanec za nemeckú kresťanskú demokraciu (CDU, EPP). „Krajiny ako Poľsko a Maďarsko, ktoré ci nectia právny štát a deľbu moci dostatočne, sa budú musieť naučiť, že k členstvu v EÚ patria aj určite povinnosti a solidarita musí ísť obidvomi smermi“.

Čo je však pre niektoré krajiny nevyhnutný a správny krok, iné môžu považovať za politický nátlak. Poľsko, Maďarsko ale aj Bulharsko či Rumunsko sú proti novému podmieňovaniu čerpania európskych peňazí.

Európske peniaze za právny štát: Politický nátlak na členské štáty alebo nevyhnutnosť?

ŠPECIÁL / Názory na nový mechanizmus z dielne Komisie, podľa ktorého by sa čerpanie peňazí z rozpočtu EÚ podmieňovalo doržiavaním zásad právneho štátu, sa medzi slovenskými europoslancami líšia. Väčšina z nich sa obáva jeho finálneho nastavenia. 

Väčšina politických strán v Poľsku je za navýšenie spoločného európskeho rozpočtu. Majú však rozdielne názory na to, aký dopad bude mať spor s Európskou komisiou na poľskú pozíciu v nadchádzajúcich rokovaniach o finančnom rámci po roku 2020.

V súvislosti s reformou poľskej justície Komisia minulý rok aktivovala článok 7 voči Poľsku, ktorý nikdy predtým nepoužila.

Varšava otvorene  a tvrdo kritizuje snahu Bruselu previazať peniaze z európskej pokladnice s nezávislosťou súdnictva.

„Nebudeme súhlasiť so žiadnymi svojvoľnými mechanizmami, ktoré zmenia fondy EÚ na nástroj politického nátlaku podľa toho, ako to niekomu bude vyhovovať. Rozpočet sa musí riadiť zákonom, nie svojvoľnými rozhodnutiami,“ vyhlásil minister pre európske záležitosti Konrad Szymański.

Čo sa týka nového mechanizmu, slovenská vláda je vo svojich vyhláseniach zatiaľ opatrná. Líder najsilnejšej opozičnej strany Richard Sulík v tom nevidí „principiálne problém“. Obáva sa však, že toto „v zásade rozumné kritérium“ by sa mohlo stať „nástrojom politického tlaku Komisie“. Ako uviedla Veronika Remišová z opozičného hnutia OĽaNO, podmieňovanie čerpania peňazí z rozpočtu EÚ „nevníma pozitívne“.

Ruky preč od eurofondov a agrodotácií

Ďalším sporným návrhom Európskej komisie sú tiež avizované škrty v politike súdržnosti aj Spoločnej poľnohospodárskej politike a priamych platbách pre farmárov. Na kohéziu by oproti súčasnosti malo ísť menej o 7 percent, rozpočet pre SPP bude chudobnejší o päť percent.

Návrh kritizuje Európsky parlament a nie je prekvapením, že je tŕňom v oku celého zástupu členských krajín. Predovšetkým však čistých príjemcov – krajín, ktoré dnes do rozpočtu EÚ odvádzajú menej peňazí, ako z neho prijímajú.

Tri krajiny Vyšehradskej skupiny, Česká republika, Poľsko a Slovensko s predstihom žiadali, aby sa na regionálnu a poľnohospodársku politiku nadchádzajúcom sedemročnom rozpočet EÚ nesiahalo. Peniaze z eurofondov by pritom podľa nich mali byť aj naďalej prístupné všetkým európskym regiónom.

Poľské HDP sa podľa tamojšieho ministra pre investície a rozvoj Jerzyho Kwiecinskeho v predošlých trinástich rokoch sa zvýšilo o 20 percent. „Predpokladáme, že tento výnimočný nárast ja z jednej pätiny výsledkom implementácie kohéznej politiky v Poľsku,“ priblížil Kwieciński.

Slovensko nepodporí pilotnú schému presmerovania eurofondov na reformy

Proti pilotnej fáze schémy, tak ako ju navrhla Európska komisia, je Slovensko aj Európsky parlament. Podpora reforiem vraj nemá ísť na úkor znižovania regionálnych rozdielov a konvergencie.

Nájdu sa však aj politici, od ktorých si Komisia za svoje škrty v najdôležitejších dvoch kapitolách rozpočtu EÚ vyslúžila pochvalu.

Podľa šéfa slovenských liberálov Richarda Sulíka ide o „neefektívne politiky“, ktoré by mali byť „prísnejšie cielené a viac kontrolované.“ „Preto som presvedčený, že navrhované škrty mali byť podstatne odvážnejšie ako len 5percent,“ uviedol slovenský europoslanec.

Celkovo je však slovenská politická scéna ohľadom zoštíhľovania politiky súdržnosti a SPP jednotná a spoločne ju odmieta. Slovensko sa bude snažiť, aby z európskych peňazí aj naďalej mohlo financovať budovanie dôležitej infraštruktúry.

„Prioritou Slovenska je, aby kohézny fond, ako ho poznáme teraz, pokračoval,“ uviedol pre RTVS podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši.

Nové kritériá prerozdeľovania eurofondov

Nové členské štáty však v „boji“ proti škrtom v kohéznej politike a SPP nebudú osamotené. Kým Španielsko a Portugalsko tlačia na zachovanie rozpočtu pre regionálnu politiku, Francúzsko lobuje za silnú spoločnú poľnohospodársku politiku.

„Hlavnými dvomi piliermi rozpočtu EÚ sú pre nás aj naďalej poľnohospodárstvo a kohézia,“ priblížil Alberto Nadal, tajomník španielskej vlády pre rozpočet. Škrty v politike súdržnosti odmieta podporiť aj druhá najsilnejšia politická strana – Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE).

Takisto Grécko má obavy o svoju pozíciu v ďalšom rozpočtovom období. Počas toho súčasného si krajina z Peloponézskeho polostrova len v rámci SPP prilepšila o 19, 61 miliardy eur. Akékoľvek škrty v agrodotáciách budú mať tak priamy dopad na gréckych poľnohospodárov.

„Kohézna politika nepredstavuje pre Grécko len jeden z finančných nástrojov, ale integrovanú stratégiu pre približovanie sa členských krajín EÚ, pre postupné mazanie regionálnych rozdielov, pre podporu reálnej ekonomiky, podnikania a práce,“ uviedol dočasný šéf gréckeho rezortu financií Alexis Charitsis.

Eurofondy sa presunú na juh Európy

Reforma politiky súdržnosti presunie financie zo strednej a východnej Európy do krajín na juhu kontinentu, postihnutých hospodárskou krízou, píše denník Financial Times.

Gréci budú zároveň žiadať, aby sa pri prideľovaní zdrojov z fondov EÚ prihliadalo aj na nové sociálne ukazovatele. Už dlhšie sa hovorí o tom, že viac peňazí z kohéznej politiky v budúcom období pôjde do regiónov bojujúcich so štrukturálnymi problémami ako nezamestnanosť mladých, zlé životné prostredie či do regiónov, ktoré sú vystavené problémom s migráciou.

Pre Slovensko naproti tomu podľa Richarda Rašiho bude dôležité, aby HDP na obyvateľa zostalo hlavným kritériom.

Podľa Veroniky Remišovej by Európska komisia nemala podmieňovať objem prostriedkov z rozpočtu EÚ „rôznymi pochybnými kritériami“.  „Vláda by v rokovaniach mala presadzovať, aby jediným objektívnym kritériom ostalo HDP na obyvateľa, prípadne nezamestnanosť a nevstupovali do toho ďalšie kritériá, ako napríklad klimatické zmeny alebo prijímanie a integrácia migrantov,“ dodala Remišová.

Nové zdroje

Eurokomisár pre rozpočet Gunther Oettniger 2. mája tiež priblížil predstavu Bruselu o tom, ako zaplátať dieru v spoločnom rozpočte po odchode Spojeného kráľovstva.

Značnú časť výpadku by chcel vyplniť novými vlastnými zdrojmi príjmov. Nové príjmy by tak do európskej kasy mali plynúť z 3-percentnej sadzby uplatňovanej na spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb, výnosov zo systému obchodovania s emisiami, či z vnútroštátnych príspevkov založených na objeme produkcie nerecyklovaného odpadu z plastových obalov.

Slovensko je otvorené diskusii o reforme vlastných zdrojov. Priestor pre dodatočné zdroje vidí v „európskej dani s nadnárodným charakterom“. Návrhy Komisie je ale podľa rezortu diplomacie potrebné prehodnotiť na expertnej úrovni.

Richard Sulík si však myslí, že Únia by si mala najskôr upratať výdavkovú stranu rozpočtu a až potom rozmýšlať o nových zdrojoch. Návrh Komisie preto odmieta. „Žiadna verejná správa, vrátane tej európskej, by nemala zavádzať alebo zvyšovať akúkoľvek daň, ak si najskôr neupratala neporiadok na výdavkovej strane. Toto bohužiaľ potvrdzujú aj dotačné škandály na Slovensku, ktoré po rokoch konečne začal vyšetrovať aj OLAF,“ uviedol pre euractiv.sk Sulík.

Podľa jeho kolegu z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov Jana Zahradila by nové „európske dane“ odstrihli členské štáty od dohľadu nad európskymi financiami a, naopak, preniesli väčšiu moc do rúk Európskej komisie.

Komisia chce financovať rozpočet EÚ aj z firemných daní

Európska komisia navrhla modernizáciu financovania európskeho rozpočtu. Jeho príjmy majú posilniť tri nové zdroje: podiel na predaji emisných povoleniek, podiel na firemnej dani, a poplatok za nerecyklované plastové obaly.

Aleš Chmelář, český štátny tajomník pre EÚ však nevidí veľkú šancu, že by sa členské štáty na tejto téme jednomyseľne dohodli.

„Na rozdiel od zdroja založeného na hrubom národnom dôchodku by podobné návrhy mali proporčne rôzne dopady  na rôzne členské štáty,“ uviedol Chmelář.

Pokiaľ by však ale diskusia o nových vlastných zdrojoch smerovala ku konkrétnejšiemu záveru, Česko by podľa Chmelářa uprednostňovalo jeden nový zdroj a nie viac malých. „To by naopak celý systém ďalej komplikovalo, zneprehľadnilo a spravilo ťažko priechodným,“ dodal Chmelář.

Grécka vláda, naopak, bude v rokovaniach presadzovať zavedenie minimálne dvoch nových vlastných zdrojov príjmu pre rozpočet EÚ. Podľa Dimitrisa Papadimoulisa, podpredsedu Európskeho parlamentu, by dodatočné zdroje mohli pochádzať z daní z produkcie oxidu uhličitého či dane z krátkodobých finančných transakcií. Tieto návrhy sú tiež súčasťou uznesenia, ktoré v marci prijal Európsky parlament.