Návrh na vytvorenie rozpočtu pre eurozónu rozdeľuje členské štáty EÚ

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker na summite Európskej rady. [EPA-EFE/NICOLAS LAMBERT]

Európski lídri jednohlasne podporujú dobudovanie architektúry menovej únie. Zhoda však platí len do momentu, keď sa začne hovoriť o konkrétnych reformných opatreniach.

Článok vznikol v spolupráci s českou, gréckou, nemeckou a španielskou redakciou EURACTIV.

Ako pred summitom Európskej rady avizoval jej predseda Donald Tusk v tradičnom liste  pre predsedov vlád členských štátov, hlavnými témami euro summitu je dobudovanie bankovej únie a budúcnosť Európskeho sztabilizačného mechanizmu (ESM, tzv. trvalý euroval).

Ide o návrhy, o ktorých sa na európskej úrovni diskutuje už niekoľko rokov. Aj v dôsledku migračnej krízy sa však téma prehlbovania Hospodárkej a menovej únie (HMÚ) dostala na vedľajšiu koľaj a na posledných formálnych stretnutiach lídrov EÚ boli dôležité reformné opatrenia niekoľkokrát odložené.

Európska komisia sa však minulý rok pokúsila reformu eurozóny opäť naštartovať. V decembri predstavila vlastný balík reformných návrhov. Niektoré z nich sa dostali aj do Meseberskej deklarácie, na ktorej sa minulý týždeň dohodla nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Kým ale na potrebe reformy ESM panuje medzi členskými štátmi eurozóny zhoda, návrh na vytvorenie rozpočtu pre eurozónu vlády zatiaľ rozdeľuje.

Ako párenie dikobrazov

„To draftovanie nového reformného plánu a čakanie, ako to celé bude vyzerať mi pripomína jeden starý vtip. Viete ako sa pária dikobrazy? Veľmi, veľmi opatrne, uviedol na margo naťahujúcich sa rokovaní týždeň pred summitom slovenský minister financií Peter Kažimír.

Slovensko už počas svojho predsedníctva v Rade EÚ prízvukovalo, že architektúru menovej únie je potrebné doplniť o niektoré chýbajúce časti. Tie by v budúcnosti mali pomôcť predísť krízovým scenárom, podobne ako v prípade Grécka, kedy sa dokonca hovorilo o rozpade spolku krajín s jednotnou európskou menou.

Francúzsko-nemecké návrhy však v Aténach aj kvôli sporom so Skopje ohľadom nového oficiálneho názvu Macedónska nevzbudili výraznejšie ohlasy. Ako však pre euractiv.gr uviedol podpredseda Európskeho parlamentu Dimitris Papadimoulis z vládnej strany SYRIZA, navrhované reformy (Nemeckom a Francúzskom) „idú správnym smerom“.

Grécko sa podľa neho na všetkých úrovniach aktívne zapájalo do diskusií o potrebných opatreniach na posilnenie stability a demokratického riadenia eurozóny. „Všetky tieto kroky – pokiaľ sa uskutočnia – pomôžu celej eurozóne, ale predovšetkým krajinám z juhu Európy, ktoré najviac doplácajú na asymetrie, kedy sa nemecké rozpočtové prebytky premietajú do deficitov a dlhov krajín ako Taliansko, Portugalsko či Grécko,“ dodal grécky politik.

Reforma eurozóny: V4 sa zhodne len na tom, že nechce hrať druhé husle

Vplyv krajín Vyšehradskej štvorky na podobu integračného procesu v eurozóne by sa nemal podceňovať. Ich názory na inštitucionálnu architektúru menovej únie sa však rozchádzajú, píše ROBERT CSEHI.

V dôležitých rokovaniach o budúcnosti menovej únie však chcú byť dobre počuť aj krajiny, ktoré zatiaľ euro neprijali. Švédsko a Dánsko napríklad nedávno iniciovali spoločné vyhlásenie trinástich krajín zo severu Európskej únie. Žiadajú v ňom, aby všetky diskusie o HMÚ prebiehali v inkluzívnom formáte, teda za účasti všetkých 27 členských krajín EÚ. Piatkový Eurosummit sa uskutočnil v tejto zostave.

Rovnako Česká vláda robí všetko preto, aby mohla byť pri stole s lídrami eurozóny, hoci prijatie eura nie je v plánoch novej vlády Andreja Babiša.

„Pre nás ako budúceho člena eurozóny, je kľúčové byť súčasťou reformného procesu týkajúceho sa ESM. Teší nás, že sa môžeme zúčastniť nadchádzajúceho Eurosummitu,“ uviedol český štátny tajomník pre európske záležitosti Aleš Chmelář. Každá krajina, ktorá pristúpi do eurozóny, automaticky prijíma aj časť záväzkov vyplývajúcich z účasti na trvalom eurovale.

„Komplexná transformácia“ trvalého eurovalu

Európsky stabilizačný mechanizmus, ktorý by sa mohol premeniť na Európsky menový fond, by podľa Česka mal naďalej zabezpečovať finančnú stabilitu eurozóny. Nesmie však viesť k ďalšiemu morálnemu hazardu. Tak ako Slovensko, podporuje zachovanie jednomyseľného hlasovania ESM pri najdôležitejších rozhodnutiach.

Posilnený trvalý euroval by podľa Slovenska mal dopĺňať existujúce fiškálne pravidlá, bankovú úniu a Európsky semester a posilniť tak odolnosť eurozóny voči krízam.

Predmetom piatkových diskusií malo byť tiež posilnenie úlohy ESM pri vyjednávaní, implementácii a kontrole stabilizačných programov.

„Európsky menový fond by mal disponovať takými úlohami, ktoré pomôžu v časoch hospodárskych prepadov, pričom ale musí s prostriedkami EÚ narábať veľmi zodpovedne. Rozprávame sa o zlúčení súčasných funkcií ESM so záchrannými nástrojmi, ktoré existujú v rámci bankovej únie,“ uviedol pre euractiv.cz český europoslanec Luděk Niedermayer (EPP), člen stredo-pravej opozičnej strany TOP 09.

Ministerstvo financií: Rozpočet eurozóny by mal plniť stabilizačnú funkciu

Slovensko dlhodobo podporuje vytvorenie fiškálnej funkcie pre eurozónu, pričom spoločný rozpočet je jedným z možných variantov, tvrdí slovenský rezort financií. 

Niedermayer naráža na fakt, že súčasťou reformy ESM má byť aj vytvorenie novej úverovej linky pre Jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF, Single resolution fund), jedného z pilierov bankovej únie. Ten by mal pomáhať so záchranou zlyhávajúcich európskych bánk.

Na „komplexnej transformácii“ ESM záleží aj slovenskej vláde.

„Zavedením tohto nástroja by sa mal zrušiť súčasný Nástroj na priamu rekapitalizáciu bánk, ktorý s fungujúcim zabezpečovacím mechanizmom stráca svoje opodstatnenie. Ostatné nástroje ESM (stabilizačné úvery, preventívne nástroje a nákupy štátnych dlhopisov) zostanú zachované,“ doplnil pre euractiv.sk slovenský rezort financií.

Kľúčové heslo: Znižovanie rizík

Od Eurosummitu sa očakáva aj dosiahnutie dohody na spoločnom postupe pre prijímaní opatrení na znižovanie a zdieľanie rizík v bankovom sektore. Bankovej únii EÚ stále chýba spoločný systém na ochranu európskych sporiteľov.

Dohoda na vytvorení Európskeho systému na ochranu vkladov (EDIS) sa však na piatkovom summite neočakáva. Skupina členských krajín, vrátane Nemecka a Holandska, vidí v tomto nástroji ďalšie zvyšovanie morálneho hazardu. Požadujú preto efektívnejšiu politiku znižovania rizík v bankovom sektore a výraznejšie okresanie objemu nesplácaných úverov na účtoch európskych bánk.

„My všetci sme odhodlaní pracovať na dobudovaní bankovej únie,“ píše sa v spoločnej deklarácii severských krajín EÚ. „Politické rokovania o prvej fáze EDIS ale môžeme spustiť až keď dosiahneme dostatočný pokrok v opatreniach na zníženie rizík“ stojí ďalej v dokumente.

„Hoci zatiaľ nie sme členom bankovej únie, podpora politických iniciatív zameraných na znižovanie rizík a väčšej odolnosti finančného systému EÚ je našou politickou prioritou,“ doplňuje Aleš Chmelář.

Takisto francúzsko-nemecká dohoda z minulého týždňa necháva túto záležitosť otvorenú s tým, že politické rokovania o EDIS by mali začať až po júnovom summite Európskej rady.

„ Problémový rozpočet pre eurozónu“

V otázke nového rozpčtu pre eurozónu, ktorý si francúzsky prezident Emmanuel Macron po svojom zvolení určil za jednu z priorít jeho európskeho programu, však krajiny eurozóny nie sú na jednej lodi.

V Mesebergskej deklarácii sa píše, že hlavným cieľom špeciálneho fondu pre 19 členov menového spolku bude posilniť konvergenciu a konkurencieschopnosť eurozóny. Rozsah rozpočtu sa v dokumente nespomína, no nemecká kancelárka uviedla, že by uprednostnila nástroj, ktorý by bol v rozsahu pár desiatok miliárd eur“.

Ambiciózny plán, o ktorom podľa francúzskeho ministra financií Bruna Le Maireho „nemožno vyjednávať“, však pravdepodobne narazí na silný odpor hlavne severných štátov Európskej Únie.

Namiesto ambicióznych návrhov, ako je rozpočet eurozóny, tieto krajiny uprednostňujú dôraznejšie presadzovanie fiškálnych pravidiel Únie.

Ako uviedol český štátny tajomník pre európske záležitosti Aleš Chmelář, takisto česká vláda má pochybnosti, či takéto návrhy budú mať nevyhnutne pozitívny vplyv na Európsku úniu ako celok.

Merkelová sa s Macronom dohodla na rozpočte pre eurozónu. Ako bude vyzerať, neprezradili

Výsledkom dlhoočakávaného stretnutia lídrov dvoch najväčších ekonomík je balíček reformných návrhov, ktoré majú zaistiť udržateľnosť a hlbšiu integráciu hospodárskej a menovej únie. Niektoré opatrenia odložili na neskôr.

Primerané nástroje, ako je Euroskupina alebo EMS, už podľa Chmelářa existujú a ďalšie označil za nadbytočné. „Nie je napríklad jasné, čo je pridanou hodnotou rozpočtu eurozóny a či by v konečnom dôsledku len nepodkopával európsky rozpočet,“ uviedol Chmelař.

Skeptické hlasy sa však ozývajú aj z radov českej opozície.

Europoslanec Luděk Niedermayer si myslí, že rozpočet eurozóny by len prehĺbil deliacu líniu medzi členskými štátmi. EÚ by podľa neho mala robiť všetko preto, aby zabránila scenáru viacrýchlostnej Európy.

Koncept rozpočtu eurozóny je podľa neho pomerne nejasný a nemá stanovenú presnú formu. Za oveľa dôležitejšie návrhy považuje európsky systém poistenia v nezamestnanosti či ďalšie proticyklické opatrenia.

Merkelovej problémy aj na domácej politickej scéne

Nemecká kancelárka však na rozdiel od Emmanuela Macrona musí ich spoločný návrh na vytvorenie fiškálneho nástroja eurozóny brániť aj pred silnou kritikou na domácej politickej scéne. Tie pritom prichádzajú aj od jej sesterskej Kresťanskosociálnej únie CSU, s ktorou sa okrem toho rozchádzajú v názoroch na migračnú politiku Nemecka.

Aby toho nebolo málo, Merkelová naráža na odpor aj vo vnútri vlastnej strany. Podľa ekonomicky orientovaného krídla CDU totiž jej spoločné plány s Francúzskom v jednom momente nabrali zlý smer.

„Rozpočet pre eurozónu, nové preventívne úverové linky ESM a Európsky fond pre stabilizáciu nezamestnanosti: kombinácia týchto návrhov spolu vytvára program na prevenciu reforiem,“ nešetrila kritikou v nedávno uverejnenom dokumente Hospodárska rada kresťanských demokratov.

Pridala sa tak k názorom ministra vnútra Horsta Seehofera (CSU), ktorý nechce, aby dohody medzi Merkelovou a Macronom tvorili základ nemeckej pozície v dôležitých rokovaniach Európskej rady.

Seehofer sa ocitol v rovnakom názorovom tábore ako pravicová Strana liberálno-konzervatívnych reformistov (LKR), ktorí rovnako odmietajú spoločný rozpočet eurozóny. Podľa jedného z jej lídrov Arnda Frohneho „dodatočný rozpočet v rozsahu desiatok či stoviek miliárd… nezmení štruktúry a ani neposilní juhoeurópske krajiny“.

Anketa: Potrebuje eurozóna svoj vlastný rozpočet?

Odpovedá slovenský europoslanec Richard Sulík, český europoslanec Tomáš Zdechovský a Vedúci zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike Ladislav Miko. 

Francúzsko-nemecké návrhy, naopak, podporuje Klaus Regling, šéf Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM). Nemecký ekonóm, ktorý zastáva aj myšlienku vytvorenia európskej hospodárskej vlády, považuje návrh za „celkom rozumný“. Pripomína, že okrem iného jasne stanovuje, že by „nemal viesť k trvalým transferom“. Regling však jedným dychom priznáva, že takýto rozpočet bude znamenať, že „ak by sme viac peňazí vyčlenili pre krajiny eurozóny, pre tie ostatné by zostalo menej.“

Nie je prekvapením, že návrh sa teší podpore aj sociálneho demokrata a šéfa rezortu financií Olafa Scholza. Kritike zo strany jeho koaličných partnerov a poslancov zo strany CSU nerozumie. Tvrdí, že hlbšia integrácia eurozóny je nevyhnutným krokom pre napredovanie celej Únie. „Ďalší rozvoj Hospodárskej a Menovej únie je práve takýmto pokrokom, pretože našu menu spraví odolnejšou pred budúcimi ekonomickými krízami,“ hovorí Scholz.

Oduševnená podpora Španielska

Nemecko a Francúzsko sa však už teraz môžu spoľahnúť na podporu niekoľkých členských krajín eurozóny.

Ako pre euractiv.sk uviedol slovenský rezort financií, slovenská vláda dlhodobo podporuje „vytvorenie fiškálnej, resp. makroekonomickej stabilizačnej funkcie pre eurozónu, pričom spoločný rozpočet je jedným z možných variantov“.

Jeho cieľom by podľa rezortu mala byť fiškálna stabilizácia v prípade budúcich makroekonomických kríz. Stabilizačnú funkciu by mohlo zabezpečiť vytvorenie mechanizmu určeného na ochranu investícií alebo zriadenie európskeho nástroja poistenia v nezamestnanosti.

„Absencia individuálnej menovej politiky v menovej únii by v prípade najvýznamnejších šokov mala byť kompenzovaná stabilizáciou na nadnárodnej úrovni,“ píše sa v stanovisku ministerstva.

Za návrhy Paríža a Bruselu sa jasne postavil aj nový španielsky premiér Pedro Sánchez.

Po minulotýždňovom bilaterálnom summite medzi Sánchezom a Macronom v Paríži, sa španielsky socialistický líder vyjadril, že Únia potrebuje silnejšiu ekonomickú integráciu tak v menovej ako aj fiškálnej oblasti.

„Francúzsko a Nemecko sa môžu spoľahnúť na ´oduševnenú podporu´ pre ďalšie kroky týmto smerom zo strany Španielska“ zdôraznil Sánchez. Aj on považuje vytvorenie rozpočtu pre eurozónu za nevyhnutný krok pre posilnenie menovej únie, ktorá však podľa neho už stratila príliš veľa času.

Španielsky predseda vlády by preto chcel, aby sa spoločný fond Európskej únie vytvoril „čo najskôr“.

Líder španielskej strany PSOE sa stal novým premiérom 1. júna po tom, čo parlament vyslovil nedôveru vláde Ľudovej strany (PP). Sám Sánchez toto hlasovanie inicioval.