Aktuálna klimatická zastávka je v Bangkoku

zdroj: flickr, autor: Bods

Rozhovory v thajskom Bangkoku (3.-8. apríl 2011) sú prvým stretnutím delegátov krajín, odkedy v Cancúne odsúhlasili balíček klimatických dohôd a zachránili tvár globálnych rokovaní. Nepodarilo sa však pokročiť v najťažších otázkach, ako je pokračovanie či nahradenie Kjótskeho protokolu alebo výraznejšie zníženie emisií bohatých krajín.

„Vlády musia v Bangkoku udržať impulz a dohodnúť sa na jasnom pracovnom programe pre rok 2011,“ uviedla Christiana Figueres, generálna tajomníčka OSN pre klimatické rokovania (UNFCCC).

V Thajsku by mali zástupcovia ministerstiev životného prostredia dopracovať detaily dohody.

„Jednou z kľúčových otázok je, či duch Cancúnu, ktorý umožnil dosiahnuť kompromisy a pokročiť, stále existuje,“ myslí si Jennifer Morgan, riaditeľka klimatického a energetického programu World Resources Institute. „Hlavným hnacím strojom pokroku je, že pre mnohé krajiny majú klimatické opatrenia ekonomický význam a dostávajú sa do reálnych politík,“ dodala.

Aj podľa Shane Tomlinsona, z londýnskeho think-tanku E3G, musia delegáti dokázať, že vedia zmeniť „ašpirácie z Cancúnu na skutočné, fungujúce mechanizmy.“

Medzi hlavné prekážky budú patriť rozpočtové obmedzenia pre poskytovanie pomoci, najmä v USA a pravdepodobne i v Japonsku. Tokyo bude musieť vyriešiť hlavne vlastné financovanie obnovy po zemetrasení, uvažuje napríklad o vytvorení špeciálnej dane a dlhopisov.

Figueres zdôraznila: „Je dôležité, aby sa dohodnuté opatrenia a inštitúcie zaviedli načas a v súlade s termínmi dohodnutými v Cancúne.“

Prvé zasadnutie plánovacieho výboru Zeleného klimatického fondu, ktorého založenie sa schválilo v decembri 2010 a ktorý by mal od roku 2020 rozdeľovať asi $100 miliárd ročne sa pritom kvôli nezhodám o personálnom obsadení preložilo z polovice marca na koniec apríla.

Kjóto vyprší budúci rok

Krajiny sa zatiaľ nedokážu dohodnúť na podobe novej dohody, ktorá by zaviazala všetkých hlavných znečisťovateľov k silnejšiemu záväzku obmedziť emisie skleníkových plynov. Vzhľadom na slabší hospodársky výkon nie je dôraz na klimatické zmeny pre mnohé rozvinuté ekonomiky prioritou.

Prvé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu, ktoré zaväzuje takmer 40 krajín, pritom vyprší už budúci rok. Analytici sa obávajú, že krehké rokovania by mohli opäť skĺznuť do stavu z roku 2009, kedy sa v Kodani podaril vyjednať len nezáväzný dohovor.

Podľa odhadov OSN musia rozvinuté krajiny, na čele s USA a Čínou, prijať podstatne prísnejšie emisné ciele, aby sa globálne otepľovanie udržalo pod 2°C oproti pred-industriálnej úrovni, tak ako sa delegáti dohodli v Cancúne. Odborníci varujú, že súčasné klimatické sľuby pokrývajú asi 60% toho, čo je potrebné.

„Myslím, že sa dohodnú na pracovnom pláne a pokročia v technických záležitostiach, ktoré nebudú politické,“ uviedol Mark Kenber z mimovládnej organizácie The Climate Group. „Keď sa dostanú k politike, keď sa dostanú ku Kjótu 2 a podobe eventuálnej právne záväznej dohode, stále majú príliš rozdielne pohľady.“

Pochybnosti o Japonsku

Japonsko, Kanada a Rusko tvrdo oponovali predĺženiu platnosti Kjóta do ďalšieho obdobia po roku 2013, argumentujúc, že nová dohoda musí obsahovať ciele pre všetkých hlavných znečisťovateľov. Na druhú stranu, Čína a India, rovnako ako rozvojové krajiny, trvajú na súčasnej podobe dohody.

Podľa Tomlinsona hrozí aj možnosť, že Japonsko vyhlási neschopnosť naplniť Kjótske záväzky kvĺi dôsledkom marcovej prírodnej katastrofy. Jadrová kríza v elektrárni Fukušima by mohla zatieniť aj debatu o nových technológiách pri výbere nízkouhlíkovej jadrovej energie alebo dôraze na obnoviteľné energie ako sú solárna či veterná.

Mark Kenber tiež pripustil, že naplnenie japonského ambiciózneho cieľa znížiť do roku 2020 emisie o 25%, v porovnaní s úrovňou v roku 1990, je tiež neisté vzhľadom na zvýšený dovoz plynu a uhlia, ktoré nahrádzajú výpadok poškodených atómových elektrární. Pochybnosti sa zvýšili aj po tom, čo vláda nedokázala prijať zákon, ktorý by tento klimatický cieľ zaviedol.

O šanci na rýchly postup pochybuje Emmanuel Fages, vedúci analytik európskej finančnej skupiny Société Générale: „Získať rovnaký záujem ako v roku 2009 sa nepodarí skôr ako v rokoch 2013-2014…Tu zlyháva náš manažment. Nedokážeme brať do úvahy dlhodobé riešenia.“

Ďalšie kroky

  • 28.11.-9.12.2011 – klimatická konferencia v juhoafrickom Durbane

(EurActiv/Reuters)