Brusel chce podporiť rast cez sociálne podniky

„Nový model rastu, ktorý treba vytvoriť, bude triezvejší, spravodlivejší a ekologickejší,“ vyhlásil na piatkovej konferencii o sociálnom podnikaní komisár pre vnútorný trh Michel Barnier.

Európska exekutíva minulý mesiac zverejnila ako súčasť svojho Aktu pre jednotný trh návrh tzv. Iniciatívy pre sociálne podnikanie. Cieľom je prispievať k vytváraniu sociálnej trhovej ekonomiky, ktorá by zároveň bola schopná obstáť v tvrdej medzinárodnej konkurencii.

Organizácie, ktoré sú súčasťou sociálnej ekonomiky, si stanovujú iné ciele a modely podnikania ako tradičné firmy. Vytvorený zisk nevyplácajú svojim vlastníkov a hoci sa pohybujú často na rovnakých trhoch ako bežné podniky a tak isto ponúkajú tovary a služby, ich hlavným zmyslom je dosahovanie spoločensky prospešných cieľov. V sociálnej ekonomike pôsobia rôzne nadácie, združenia, ale aj firmy s klasickým právnym statusom (s. r. o.).

Podľa údajov Komisie sociálna ekonomika zamestnáva v EÚ 11 miliónov ľudí, čo je 6-percentný podiel na celkovej zamestnanosti. Potenciál má však oveľa väčší.

Financovanie sociálnych firiem figuruje i v návrhoch budúcej kohéznej politiky po roku 2013 ako jedna z priorít. Brusel počíta s vytvorením nových investičných nástrojov, vďaka ktorým sa sociálne podniky ľahšie dostanú k finančným prostriedkom. Na obdobie 2014 – 2020 chce Komisia na tieto účely vyčleniť 90 miliónov eur.

„Ak máme v bitke o konkurencieschopnosť vyhrať, musí sa do nej zapojiť každý občan a každá firma,“ uviedol Barnier a dodal, že na to sú však potrebné ďalšie investície.

Práve prístup k investíciám označujú mnohí odborníci za zásadnú prekážku rozvoja sociálnej ekonomiky. Právny rámec k sociálnym investičným fondom chce Komisia predložiť ešte do konca tohto roka.

Sociálne fondy majú podľa predstáv Bruselu slúžiť najmä ako nástroj, ktorý sociálnym firmám sprístupní súkromný kapitál. „Tie peniaze tu sú, ale ľudia musia veriť, že to, na čo svoje prostriedky dávajú, je dobrá investícia,“ tvrdí Nadia Calviňová, zástupkyňa šéfa generálneho riaditeľstva Komisie pre vnútorný trh. K posilneniu dôvery investorov je podľa nej treba vytvoriť zrozumiteľné indikátory, podľa ktorých bude možné posúdiť, aké sú sociálne výstupy sociálnych podnikov.

Vzhľadom na to, že sociálna ekonomika je už tradične viazaná na podporu z verejných zdrojov, hrozí podľa Sergia Arzeniho z Centra OECD pre podnikanie, malé a stredné podniky a regionálny rozvoj, že na ňu v dôsledku úsporných programov, neostane priestor.

Napriek tomu, že prístup k finančným prostriedkov je zrejme jednou z najväčších prekážok pre rozvoj sociálneho podnikania, nie je jedinou. Rastu sociálnej ekonomiky podľa odborníkov bráni tiež nadmerná byrokracia alebo malé skúsenosti s podnikaním ako takým.

Práve vzdelávanie môže slúžiť ako kľúč rozvoja sociálnej ekonomiky a najmä vyučovanie sociálneho podnikania na školách. Arzeni tvrdí, že sociálna ekonomika je dôležitá i pre to, že pre mnohých mladých ľudí prestavuje práca v tomto sektore prvé zamestnanie. Napríklad v Holandsku 65 % ľudí vo veku 14 – 15 rokov svoje prvé skúsenosti a zručnosti získava práve v sociálnej ekonomike, čo využijú po odchode zo školy a nástupe na trh práce. Zároveň poukázal, že krajina má nízku mieru nezamestnanosti.

EurActiv.sk je členom konzorcia Enterprise Europe Network Slovensko.

Sieť Enterprise Europe Network poskytuje služby malým a stredným podnikateľom komplexné a ľahko dostupné poradenstvo a podporu v oblasti podnikania, inovácií a výskumu.

Združuje vyše 500 organizácií so 4000 skúsenými profesionálmi, ktorí poskytujú svoje služby v takmer 40 krajinách.