Dánsko hľadá cesty ako presvedčiť východ EÚ k väčšiemu znižovaniu emisií

Podľa informácií EurActivu vníma súčasné dánske predsedníctvo návrh takejto výmeny pozitívne a mohlo by sa ho snažiť presadiť na úrovni najvyšších predstaviteľov členských štátov. Realizácia návrhu ale bude závisieť od postoja jednotlivých krajín.

„Otázka prideleného množstva emisných jednotiek [AAU] je jedným z prvkov, ktorý leží na stole, ale takisto máme iné záležitosti ako je ustálenie ambícií pri cieľoch redukcie CO2 a míľnikov pre rok 2030, a všetky sú veľmi úzko vzájomne prepojené,“ uviedol pre EurActiv Martin Lidegaard, dánsky minister pre klímu, energetiku a výstavbu. „Neviem, ako ďaleko sa môžeme dostať s otázkou AAU počas nášho predsedníctva, ale očividne je to záležitosť, na ktorú sa musíme pozrieť.“

V technickom dokumente, ktorý sa predložil 9. decembra 2011 počas konferencie v Durbane, a nesie názov „Návrh prevedenia AAU“ sa píše: „Ak strana individuálne alebo spoločne zvýši svoju úroveň ambície, množstvo prebytku prideleného množstva jednotiek, ktoré sa majú previesť … sa môže zvýšiť.“

Niekoľko štátov však takúto dohodu odmietlo. Podľa analytika Point Carbonu Stig Schjølseta ale „jasne treba hľadať spojenie medzi krajinami, ktoré odmietajú ambicióznejšie európske ciele a tými istými, ktoré tlačia na odloženie AAU na účet.“

„To je výmena, ktorú  možno urobiť a je v súlade s tým, ako možno urobiť politiku EÚ,“ dodal. Nemenovaný diplomatický zdroj z jednej zo zasiahnutých krajín východnej Európy uviedol, že jeho vláda s takýmto návrhom nestotožňuje.

Nadbytok kreditov

O tom, čo s nadbytkom jednotiek AAU, ktoré zostali krajinám bývalého východného bloku z prvého obdobia záväzkov Kjótskeho protokolu, sa pravdepodobne dohodne počas ďalšieho kola klimatických rokovaní OSN v katarskom meste Doha.

Ciele pre prípadné druhé obdobie Kjótskeho protokolu by ale EÚ mala OSN predložiť do mája. Podľa odborníkov sa ale dovtedy v krízou zmietanej Európe len ťažké nájde kompromis o nových cieľoch pre redukciu emisií CO2.

Point Carbon uvádza, že v nedávnych diskusiách sa objavil návrh, aby sa 5 – 10 % všetkých jednotiek AAU z krajín východnej Európy, ktorých hodnota sa odhaduje podľa súčasných cien na trhu na asi 3,2 miliardy eur, prenieslo do druhého obdobia záväzkov Kjótskeho protokolu.

Niektorí environmentalisti sa však obávajú, že masívny príliv kreditov povedie k tomu, že krajiny svoje ciele splnia aj bez toho, aby v reále znížili svoje emisie.

„Myslím, že je dobré pozrieť sa na možnosť odkúpiť prebytok AAU krajín východnej Európy výmenou za záväzok pohnúť sa nad cieľ 20 %, ale nemalo by to viesť k situácii, kedy veľa nadbytočných kreditov pôjde priamo do systému a vytvorí obrovskú medzeru,“ upozornil Joris den Blanken z organizácie Greenpeace.