Digitálna agenda: máme peniaze, nemáme projekty, ani politického lídra

V svetový deň telekomunikácií – 17. mája – sa uskutočnil ďalší workshop k Stratégii Európa 2020, tentoraz k iniciatíve Digitálna agenda EÚ, ktorú prijala Komisia v máji 2010.

Na úvod Pavol Magyar, tlačový tajomník Zastúpenia EK na Slovensku zdôraznil: „Dnes už len málokto pochybuje o tom, že cesta k udržateľnému rozvoju a prosperite v 21. storočí vedie zákonite cez digitalizáciu, informačné a komunikačné technológie a cez inovácie.“

Zosumarizoval súčasný stav, ale i slabiny európskych informačných a komunikačných technológií: „Sektor IKT sa v priebehu desiatich rokov postaral o 25-percentný nárast európskeho HDP a prispieva aj k celkovému nárastu produktivity práce. Každý deň používa internet viac ako štvrť miliardy Európanov a prakticky každý občan EÚ vlastní mobilný telefón. Na druhej strane, stále existuje 30% občanov EÚ, ktorí sa ešte nikdy nezalogovali na internet.“

Dodal, že európske krajiny zaostávajú za svojimi vyspelými partnermi aj čo sa týka zavádzania vysokorýchlostného internetu a ako celok aj v objeme prostriedkov na vedu a výskum. Výdavky EÚ na výskum a rozvoj IKT zodpovedajú len 40 % výdavkov USA v tejto oblasti.

 

Garant workshopu Peter Druga upozornil na to, že z hľadiska investícií do informačnej spoločnosti pre obdobie 2007-2013 získalo Slovensko takmer 10% z celkového rozpočtu vyčleneného Európskou úniou na dané projekty.

V snahe dosiahnuť rozšírenie rýchlejšieho prístupu k internetu bolo v Stratégii Európa 2020 potvrdených niekoľko cieľov – do roku 2013 sprístupniť široké pásmo všetkým Európanom, do roku 2020 zabezpečiť aby všetci Európania mali prístup k internetu oveľa rýchlejšiemu ako 30 Mbps, a aby 50 % alebo viac európskych domácností malo internetové pripojenie rýchlejšie ako 100 Mbps.

Pri aplikácii IKT do praxe európske vlády zaviazali rozšíriť do roku 2015 služby elektronickej štátnej správy – eGovernment, vrátane poskytovania cezhraničných služieb. Cieľom je, aby 50% občanov aktívne využívalo služby eGovernment a zároveň členské štáty EÚ zabezpečili 100% online cezhraničné služby v oblasti eGovernmentu.

Roland Sill, splnomocnenec vlády SR pre informačnú spoločnosť, hovoril o budovaní eGovernmentu na Slovensku. Zdôraznil, že EÚ nám na informatizáciu verejnej správy a súvisiace aktivity vyčlenila 900 miliónov eur, avšak inštitúcie sa spoliehali na financovanie prostredníctvom operačného programu OPIS a reálny zdroj financovania na projekty odložili.

„Môžeme deklarovať, že OPIS sa stal skôr brzdou budovania eGovernmentu,“ uviedol. Dodal, že príliš veľa peňazí sa investovalo do technolologických štúdií a unikol nám zmysel budovania eGovernmentu, ktorý má byť nástrojom zlepšovania života občanov v konkrétnych oblastiach.

Ako hlavné úlohy vytýčil urýchlenie čerpania prostriedkov z OPIS, ktorý v piatom roku obdobia čerpáme len na úrovni 4-5%, uskutočniť legislatívne zmeny v súlade s konceptom životných situácií, a zvýšiť politickú podporu, najmä na úrovni ministerstiev. Jedným z uskutočnených krokov bolo vytvorenie Strategickej rady pre eGovernment, ktorej predsedá premiérka Iveta Radičová.

Predseda Únie miest Slovenska Marián Minarovič poukázal okrem iného aj na rozdiel medzi stručnými a jasnými dokumentami vydávanými na európskej úrovni a dlhými strategickými dokumentami pre informatizáciu spoločnosti na národnej úrovni. Pri zhodnotení dnešného stavu eGovernment na Slovensku uviedol: „Výzvy a projekty pre územné samosprávy boli zrušené, ostatné projekty zrušené alebo prepracovávané.“

Taktiež upozornil na 20% chybovosť v údajoch obecných úradov na Ústrednom portáli verejnej správy (ÚPVS), čo označil za exemplárnu ukážku informatického diletantizmu.

Profesor Tomáš Sabol (TUKE) poukázal na viaceré projekty financované z 5. a 6. rámcového programu EÚ a realizované vedeckou obcou v oblasti eGovernmentu (Webocracy, SAKE, Acces e-Gov).

V súvislosti s európskym akčným plánom pre eGovernment (2011-2015) a jeho inovatívnou snahou uviedol: „Stále žijeme v základných dvadsiatich službách. Duševný priestor v oblasti eGovernmentu u nás zamrzol pred pár rokmi a pritom svet išiel ďalej.“

Následná diskusia sa zamerala aj na ďalšie súvisiace otázky – potrebu preberať existujúce výsledky aj zo zahraničia (good practices), pretrvávajúcu korupciu pri projektoch IKT, nedostatočnú osobnú zodpovednosť a v neposlednom rade nevyhnutnosť vyššieho tlaku verejnosti na zavádzanie elektronickej verejnej správy.

V druhom paneli venovanému rozšíreniu širokopásmového internetu do vidieckych oblastí Marek Čanecký z Úradu vlády SR uviedol, že v rámci OPIS bolo na túto prioritu vyčlenených 113 miliónov eur, ktoré však nebudú stačiť na pokrytie všetkých projektov. Ich náklady sa totiž odhadli na 250 miliónov eur.

Viliam Podhorský (MDVRR) poukázal, že v júli 2010 bolo viac ako 95% pevných širokopásmových pripojení v EÚ s rýchlosťou pod 30 Mbps. Slovensko zaostáva za priemerom EÚ čo sa týka rozšírenia pevného i mobilného broadbandu.

Z cieľov Národnej stratégie pre širokopásmový prístup v SR zdôraznil najmä ciele do roku 2013 – uvoľniť frekvenčné pásmo 790 -862 MHz (analógové vysielanie) a zabezpečiť dostupnosť broadbandu pre všetkých s min. prenosovou rýchlosťou 1 Mbps, a tiež dlhodobý cieľ v súlade s Digitálnou agendou EÚ – do roku 2020 všetkým prístup k internetu s rýchlosťou nad 30 Mbps.

Riaditeľ NASES, ktorá má na starosti rozšírenie broadbandu cez OPIS, Branislav Máčaj oboznámil prítomných so stavom jeho pokrytia. Podľa zadefinovania bielych miest z roku 2011, je v súčasnosti bez širokopásmových služieb viac ako 27% obcí mimo bratislavskej samosprávy, v ktorých žije asi 7% obyvateľov. Projekt budovania broadbandu, ktorý by sa mal implementovať do roku 2015, s dĺžkou takmer 6000km má prebiehať systémom predposlednej míle. Prostriedky z OPIS (€113 mil.) by mali pokryť 96% projektu, čím sa nesplní strategický cieľ vlády voči Európskej komisii.

Profesor Pavol Horváth (STU) na záver predstavil nekomerčný projekt akademickej dátovej siete SANET, ktorá má v súčasnosti asi 200.000 užívateľov na vysokých školách a snahou je zavádzať ho ďalej aj na stredných školách. Priemernú cenu za pripojenie jedného žiaka vyčíslil na €30,80.

Na workshope zazneli taktiež zahraničné príspevky venované budovaniu informačnej spoločnosti v Estónsku, ktoré je považované za lídra v tejto oblasti v Európe, a skúsenostiam z projektu zavádzania broadbandu v Litve (realizácia 4400 km optických vlákien pri celkovej hodnote 50,13 miliónov eur).

Záverečného okrúhleho stola sa zúčastnili aj zástupcovia asociácií súkromných operátorov. Diskutéri sa zhodli, že dôvodom zaostávania Slovenska v informatizácii spoločnosti môže byť aj zložitý inštitucionálny rámec, ktorý tvoria ministerstva dopravy a financií a Úrad vlády. Podľa Branislava Máčaja chýba na Slovensku prirodzený politický líder, kľúčová osobnosť, ktorá by si digitálnu agendu osvojila a presadzovala ju.

Všetky prezentácie z workshopu nájdete tu.

Ďalšie kroky

  • 26. mája 2011 – workshop Inovácia v Únii