Európa 2020: Internacionalizácia vysokých škôl ako nástroj zvýšenia ich kvality

Posledný tematický workshop zo série Európa 2020, ktorý sa uskutočnil 18. októbra, bol zameraný na kvalitu a atraktivitu slovenských vysokých škôl a mobilitu mládeže ako nástroja pre zvyšovanie kompetencií študentov.

Pavol Magyar zo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku zdôraznil, že mládež má dôležitú úlohu pri formovaní budúcnosti a úlohou EÚ je vytvoriť inšpirujúce politiky. V súvislosti so zvyšujúcimi sa nárokmi na vzdelávanie a kvalifikáciu sa dôraz kladie na termíny„neustále“ a „pokračujúce“. Keďže Únia má v oblasti vzdelávania len podpornú funkciu, sústreďuje sa na zvýšenie mobility a užšiu spoluprácu členských krajín. Príkladom je úspešný program Erasmus, do ktorého je zapojených viac ako 80 % vysokých škôl v Európskej únii.

Pre Slovensko je v súvislosti s mobilitou typický nepomer medzi medzi odchádzajúcimi a prichádzajúcimi študentami na výmenné pobyty, ale tiež to, že naše vysoké školy (VŠ) nefigurujú v žiadnych popredných rebríčkoch univerzít.

Garant workshopu Michal Fedák, zástupca výkonnej riaditeľky SAIA, poukázal na vývoj a stav vysokého školstva v SR – v porovnaní s akademickým rokom 1998/99 počet študentov v roku 2010/11 narástol o 180 %. „Masifikácia vysokoškolského vzdelávania má vplyv na jeho kvalitu,“ uviedol. VŠ sú u nás navyše vnímané ako klasické školy a nie vedecko-výskumné inštitúcie s cieľom zabezpečiť prenos najnovších poznatkov.

Ďalším znakom slovenských VŠ je nízka úspešnosť a schopnosť zapojiť sa do európskych výskumných grantových schém, ale tiež nízka vertikálna mobilita medzi stupňami štúdia.

Uviedol, že cieľ EÚ v tejto oblasti, t.j. aby min. 40 % obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov malo ukončené vysokoškolské vzdelanie, by pre Slovensko nemalo byť problém splniť.

Čo sa týka zahraničnej mobility VŠ študentov, rôzne ponúkané programy ročne využíva len asi 1,2 % študentov na všetkých stupňoch štúdia, z toho mnohí vycestujú na pobyty kratšie ako 3 mesiace (napr. jazykové kurzy). Ministri krajín zapojených do tzv. Boloňského procesu si pritom v roku 2009 stanovili za cieľ, aby do roku 2020 štúdium alebo školenie v zahraničí absolvovalo 20 % študentov vysokých škôl.

Jozef Jurkovič z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zdôraznil, že za kvalitu vzdelávania sú primárne zodpovedné samotné vysoké školy. Keďže sú autonómne, dôležité je fungovanie vnútorných systémov zabezpečovania kvality. Upozornil, že VŠ si stále neosvojili marketingové stratégie pre propagáciu vlastných programov a mali by zlepšiť svoje informačné a komunikačné schopnosti.

V súvislosti s rozdelením vysokoškolského štúdia na tri stupne (bakalárske, magisterské, doktorandské) poukázal na otáznu použiteľnosť znalostí z prvého stupňa v praxi. Bakalárske programy sa totiž akoby stále považovali za prvé tri roky päťročného štúdia.

Mária Čikešová (Slovenská rektorská konferencia) hovorila o európskych štandardoch a smernicich pre zabezpečenie kvality v Európskom vysokoškolskom priestore a projekte inštitucionálneho hodnotenia slovenských vysokých škôl Európskou asociáciou univerzít (2005-2007). Sektorovú správu z tejto evaluácie nájdete tu.

Pri zlepšovaní kvality vzdelávania na VŠ a príprave na požiadavky pracovného trhu je dôležitá spolupráca so zamestnávateľmi a súkromným sektorom, avšak podľa Čikešovej až na automobilový sektor zamestnávatelia nejavia dostatočný záujem. Ten sa však snaží presadiť úzky profil absolventa. „Nemožno sa však sústrediť na pár ľudí, ale na celý program,“ upozornila.

Podľa Jána Pišúta z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) potrebné zamerať sa na skutočnú excelentosť, špičky a lídrov vo výskume. Tiež podčiarkol nevyhnutnosť pracovať s talentami už na úrovni stredných škôl, na čo sa vynakladá veľmi malý finančný obnos v porovnaní s ostatnými investíciami. Navyše, aktívni učitelia, ktorí tieto talenty „vyhľadávajú“, za to nie sú ani ohodnotení, pričom skoré podchytenie týchto žiakov ôže mať veľký dopad.

„Ak teraz nevyužijeme možnosť prijať špičkových učiteľov, zamrzneme v priemere a podpriemere na dlhé roky,“ uviedol Pišút.

Koordináciu vzdelávacích programov EÚ má na Slovensku na starosti Slovenská akademická asociácia pre medzinárodnú spoluprácu. Koordinátorka podprogramu Erasmus Denisa Filkornová pripomenula, že práve Erasmus bol „hybnou silou“ celého Boloňského procesu a na jeho pozadí sa začali riešiť mnohé otázky vysokoškolského vzdelávania (kreditový systém ECTS, hodnotenia kvality, atď.)

Podstatným znakom zahraničnej mobility VŠ študentov je slabá reciprocita – zatiaľ čo na výmenný pobyt do zahraničia ročne vycestuje viac ako 2000 študentov slovenských VŠ, počet prichádzajúcich študentov je asi tisíc. Najviac z nich pochádza z Poľska, Španielska a Turecka.

Michal Fedák na záver zhrnul výsledky, ktoré vyplynuli z predstavených prezentácií a diskusií.

Prezentácie z workshopu nájdete na tomto odkaze.

Ďalšie kroky:

  • 14. november 2011: záverečná konferencia Európa 2020