Komisia upozorňuje na možný nedostatok učiteľov v krajinách EÚ

Správa s názvom Kľúčové údaje o vzdelávaní v Európe 2012, ktorú Európska komisia predstavila minulý týždeň ministrom školstva, ukazuje, že počet študentov špecializujúcich sa na odbor učiteľstva klesá a zároveň sa mnoho súčasných pedagógov blíži k odchodu do dôchodku.

Brian Holmes, vedúci oddelenia LLP, Výkonnej agentúry pre vzdelávanie a audiovizualitu a kultúru, poukázal na niektoré pozitíva vyplývajúce zo správy – v porovnaní s minulosťou sa školy stávajú autonómnejšie a učitelia majú väčšie slovo v tom, čo sa na hodinách učí a ako si vyučovanie zorganizujú.

Za veľkú výzvu považuje to, že „napriek rastúcej podpore učiteľom, je učiteľská profesia stále určitým spôsobom neatraktívna“.

Vážny nedostatok základných predmetov hrozí najmä v Belgicku, Nemecku, Taliansku, Luxembursku, Holandsku  a Veľkej Británii.

Percento študentov vo veku 15 rokov v školách kde hrozí nedostatok kvalifikovaných učiteľov kľúčových predmetov, 2009, Zdroj: EK

 

Ako zatraktívniť kariéru učiteľa?

Podľa komisárky pre vzdelávanie je táto správa „neoceniteľným zdrojom“ pre usmernenie tvorcov politiky. „Profesionálny rozvoj učiteľov je kľúčovým faktorom zaistenia vysokej kvality vzdelávania pre našich študentov. Preto má Erasmus pre všetkých za cieľ posilniť profesionálny rozvoj  pedagogických pracovníkov a zároveň modernizovať vzdelávacie systémy,“ uviedla Androulla Vassiliou.

Cielené školenia pre vyučujúcich, v podobe mentoringu či poradenstva pre hodnotenie a pozorovanie v triedach, sú teraz v Európe rozšírenejšie. Ani to však nestačí na prilákanie záujemcov o štúdium pedagogických odborov. Komisia preto plánuje poskytnúť 1 miliónu vyučujúcich príležitosť získať prostredníctvom Erasmu skúsenosti v zahraničí.

V posledných rokoch sa rozšírili podporné opatrenia pre nových učiteľov. Zatiaľ čo v roku 2002/03 sa len v 14 štátoch poskytovala formálna, centrálne regulovaná asistencia, v roku 2010/11 už 21 krajín nahlásilo existenciu centrálneho usmernenia pre tieto opatrenia. Na význame získal aj proces pokračujúceho profesionálneho rozvoja (CPD), na ktorom sa v roku 2002/03 dobrovoľne  podieľali učitelia len asi z polovice európskych krajín, v súčasnosti sa CPD aktivity považujú za povinnosť v 26 krajinách alebo regiónoch.

Platy učiteľov za posledné desaťročie v Európe stúpli – v niektorých prípadoch až o 40 %. Avšak tento nárast nebol vždy dostatočný na udržanie kúpnej sily pedagógov vzhľadom na rýchlejšie rastúce náklady na život.

Takisto sa v správe uvádza, že hoci sa celkový počet pracovných hodín pre učiteľov nezmenil, priemerný počet aktívnych vyučujúcich hodín jasne stúpol.

Menej mladých učiteľov? Ako kde

Tieto trendy prebiehajú za súčasného značného poklesu podielu absolventov v pedagogických odboroch, čo by mohlo vo viacerých krajinách v blízkej budúcnosti prispieť k možným nedostatkom učiteľov, najmä keď sa vezme do úvahy fakt, že väčšina súčasných učiteľov sa blíži k dôchodkovému veku. Aj keď sa od začiatku 21. storočia dôchodkový vek zvýšil asi v tretine všetkých európskych štátov, veľká časť učiteľov opúšťa svoju profesiu len čo na to majú nárok.

Na Slovensku sa zatiaľ počet absolventov pedagogických odborov nezaznamenal. Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva (ÚIPŠ) v roku 2010/11 ukončilo prvý a druhý stupeň dennej formy odborov pedagogické vedy, učiteľstvo, psychologické vedy a učiteľstvo predmetov v kombináciách spolu 8141 ľudí so slovenským občianstvom, zatiaľ čo v roku 2008/09 to bolo 7120 ľudí a v roku 2003/04 ÚIPŠ vo svojej štatistickej ročenke uvádza necelých 3000 absolventov tohto štúdia.

Zamestnateľnosť

Publikácia, ktorú vydala Európska komisia, sa venuje širokému spektru priorít európskej spolupráce medzi 37 rôznymi vzdelávacími systémami v rámci 32 krajín. Celkovo 95 ukazovateľov pokrýva oblasti ako demografický kontext, vzdelávacie štruktúry, účasť, zdroje, pedagogickí a riadiaci pracovníci, vzdelávacie procesy, úrovne kvalifikácie a prechod do zamestnania.

Komisia podčiarkla aj to, že vyššia úroveň vzdelávania je stále najlepším spôsobom boja s nezamestnanosťou, pretože s vyššou kvalifikáciou rastie pravdepodobnosť  rýchlejšieho získania práce – absolventi VŠ si nachádzajú prácu dvakrát rýchlejšie ako uchádzači s nižšou kvalifikáciou (v priemere 5 mesiacov verzus 9,8 mesiacov). Zároveň ale platí, že veľká časť ľudí s VŠ vzdelaním je prekvalifikovaná vzhľadom na požiadavky pracovnej pozície.

Rozdielne perspektívy uplatnenia sa v jednotlivých povolaniach, vrátane učiteľstva, ešte viac zdôrazňujú dôležitosť výberu študijného programu.