Konkurencieschopnosť slovenských regiónov klesla

Na lepšie pochopenie teritoriálnej konkurencieschopnosti na regionálnej úrovni, vytvorila Európska komisia Index regionálnej konkurencieschopnosti (RCI), ktorý ukazuje silné a slabé stránky každého z regiónov na úrovni NUTS2. Pri meraní rôznych dimenzií konkurencieschopnosti využíva metodológiu, ktorú rozvinulo Svetové ekonomické fórum. Prvý RCI bol zverejnený v roku 2010, tento týždeň vyšlo druhé vydanie RCI 2013, ktoré obsahuje aj údaje za Chorvátsko.

Až 73 rozličných ukazovateľov je zoskupených do 11 pilierov indexu – inštitúcie; makroekonomická stabilita; infraštruktúra; zdravie; základné vzdelávanie; vyššie a celoživotné vzdelávanie; efektívnosť trhu práce; veľkosť trhu; technologická pripravenosť; biznis sofistikovanosť; a inovácie.

V prvej desiatke najkonkurencieschopnejších regiónov 8 potvrdilo svoju pozíciu z roku 2010. Prvenstvo si udržal holandský región Utrecht, ďalej nasledovala oblasť Londýna a britského regiónu Berkshire, Buckinghamshire a Oxfordshire. Nováčikmi v prvej desiatke boli nemecký región Frankfurtu a britský región Surrey, East & West Sussex.

 

Zdroj: RCI 2013

Na opačnej strane rebríčka konkurencieschopnosti sa nachádzajú regióny Severozapaden (Bulharsko), Notio Aigiao (Grécko) a dva rumunské regióny Sud–Est a Sud Vest Oltenia.  

Index potvrdil značné rozdiely v konkurencieschopnosti vnútri niektorých krajín. V nasledujúcej tabuľke sú krajiny zoradené podľa priemerného národného skóre, bodky predstavujú skóre jednotlivých regiónov, trojuholník skóre hlavného mesta.

V niektorých krajinách ako je Francúzsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo, Slovensko, Rumunsko, Švédsko a Grécko je obzvlášť vysoká úroveň variability a hlavné mesto vykazuje najlepšie skóre.

 

Zdroj: RCI 2013

„Tieto výsledky demonštrujú, že teritoriálna konkurencieschopnosť v EÚ má silnú regionálnu dimenziu,“ uvádza sa v indexe. Krajiny EÚ s veľkou medzerou alebo vysokými rozdielmi v regionálnej konkurencieschopnosti by podľa Komisie mali zvážiť, do akej miery sú tieto faktory škodlivé pre ich národnú konkurencieschopnosť a či ich môžu zredukovať.

Napríklad medzera medzi regiónom hlavného mesta a druhým najkonkurencieschopnejším regiónom v Rumunsku, na Slovensku a vo Francúzsku je veľmi široká, zatiaľ čo regionálna konkurencieschopnosť v Nemecku nevykazuje veľké skoky.

Už v RCI 2010 autori poukázali na nedostatok regionálnych externých vplyvov obzvlášť okolo hlavných miest niektorých z najmenej rozvinutých krajín strednej a východnej Európy. Hoci kríza mohla obmedziť potenciálny rast v regionálnych externalitách, strednodobo by malo dôjsť k ich posilneniu.

Slovensko

Zatiaľ čo v RCI 2010 sa región Bratislava nachádzal na 66. mieste celkového rebríčka konkurencieschopnosti, v RCI 2013 sa umiestnil na 87. mieste. Región Západné Slovensko sa tiež prepadol zo 182. miesta na 202. miesto. Stredné Slovensko sa umiestnilo na 227. mieste, čo znamená pokles za tri roky o 7. priečok. Východné Slovensko skončilo na 240. mieste, pričom v RCI 2010 bolo na 231. priečke. Oficiálny počet regiónov NUTS 2 vrátane Chorvátska je 273.

Celková konkurencieschopnosť krajiny závisí na výkone všetkých jej regiónov a nielen jej hlavného mesta, zdôraznila Európska komisia. Pri porovnaní indikatívneho národného skóre Slovensko kleslo z 20. miesta v roku 2010 na 22. miesto spomedzi 28 krajín Únie.