Odpad je cestou k pracovným miestam a nižším nákladom

Ak by sa právne predpisy EÚ o nakladaní s odpadom vykonávali v plnej miere, podľa štúdie, ktorú si nechala vypracovať Európska komisia, by sa ročne mohlo ušetriť 72 miliárd eur, obrat v sektore odpadového hospodárstva a recyklácie v Únii by sa zvýšil o 42 miliárd eur a do roku 2020 by vzniklo 400.000 pracovných miest.

Nelegálne operácie s odpadom v členských štátoch majú za následok nevyužité príležitosti na hospodársky rast. Situácia by sa mohla zlepšiť prostredníctvom prísnejších kontrol na vnútroštátnej úrovni a lepších poznatkov o nakladaní s odpadom.

„Musíme sa na odpad začať pozerať ako na zdroj – a ak ho zakopeme do zeme, nedá sa to nazvať inak ako krátkozrakým riešením," vyhlásil komisár pre životné prostredie Janez Potočnik. „Ak budeme platné právne predpisy riadne dodržiavať, mohli by sme zabrániť nákladnej sanácii, ďalšiemu znečisteniu i zdravotným problémom. A nezabúdajme, že recyklované materiály sú lacnejšie než nové nespracované suroviny – a že znižujú emisie skleníkových plynov a našu závislosť od dovozu.“

Komisia uviedla, že hoci sektor nakladania s odpadom a recyklácie v EÚ je veľmi dynamický, stále ponúka hospodárske príležitosti s veľkým potenciálom na rozmach. V roku 2008 jeho obrat s hodnotou 145 miliárd eur predstavoval približne 1 % HDP v EÚ a 2 milióny pracovných miest. Dodržiavanie politík EÚ by pomohlo vytvoriť sektor s 2,4 milióna pracovných miest a celkovým ročným obratom 187 miliárd eur.

Ceny nezodpovedajú nákladom na zneškodnenie odpadu

V štúdii sa analyzovali účinky lepšieho vykonávania a presadzovania právnych predpisov, ako aj dôkazy podstatných vyplývajúcich výhod. Taktiež sa uskutočnili prípadové štúdie na Cypre, v Holandsku, Írsku, Nemecku a Taliansku, na základe ktorých sa preukázali hospodárske, finančné i sociálne výhody pre členské štáty.

Základným problémom je skutočnosť, že v prevažnej väčšine prípadov ceny nezodpovedajú skutočným nákladom na zneškodnenie odpadu. V opačnom prípade by práve reálne ceny pomáhali predchádzať vzniku odpadu.
Taktiež v mnohých členských štátoch stále chýba primeraná infraštruktúra na separovaný zber, recykláciu a zhodnocovanie odpadu.

To platí aj pre Slovensko. Počas septembrovej konferencie Samospráva a separovaný zber to potvrdil riaditeľ komoditného oddelenia oprávnenej organizácie ENVI-PAK Roman Vandák: „Na Slovensku je veľmi nízka úroveň triedenia odpadu, ktorá v budúcnosti neumožní plniť ciele SR voči Európskej únii. Problémom je hlavne nízka miera využitia existujúcej infraštruktúry a poddimenzovaná finančná podpora triedeného zberu.“.

Ako ďalšiu prekážku autori štúdie identifikovali neexistenciu systematických kontrol a mechanizmov na presadzovanie práva v kombinácii s nedostatkom spoľahlivých údajov o nakladaní s odpadom.

Došli tak k štyrom hlavným záverom:

  • Je potrebné získať viac poznatkov o odpade, sprístupniť presnejšie údaje o fungovaní zákonov v praxi a zabezpečiť ich systematické monitorovanie;
  • Dôslednejšie uplatňovanie zásady „znečisťovateľ platí“ a intenzívnejšie využívanie ekonomických nástrojov, napr. zvýšenie cien za zneškodňovanie odpadu, by mohli pomôcť zabezpečiť dodržiavanie právnych predpisov i potrebné finančné zdroje na nakladanie s odpadom;
  • Členské štáty musia posilniť svoje schopnosti a možnosti inšpekcií a monitorovania. Ako príklady riešení navrhli vytvoriť kontrolné centrum na úrovni EÚ a stanoviť spoločné inšpekčné normy;
  • Ako pomerne nákladovo efektívna možnosť, ako posilniť monitorovanie vykonávania predpisov na úrovni EÚ, by mohlo byť využívanie odborných znalostí a schopností Európskej environmentálnej agentúry (EEA), čím by sa vyhlo novým administratívnym nákladom súvisiacim s vytvorením samostatnej agentúry zodpovednej za otázku odpadu.