Plány na financovanie optických sietí vyvolávajú rozporuplné reakcie

zdroj: flickr, autor: dkpto

V stredu (19. októbra) predstavila Európska komisia plán na podporu rozvoja využitia optických káblov v celkovej hodnote 9,2 miliardy eur. Tie by mali EÚ zabezpečiť rýchlejší internet, viac pracovných miest a v konečnom dôsledku aj vyššie výnosy.

Komisia zároveň predstavila nový fond s názvom „Nástroj na prepojenie Európy“, v ktorom je vyčlenených 50 miliard eur. Jeho primárnou úlohou bude pomáhať pri infraštruktúrnych projektoch, pričom jeho súčasťou je podpora optických káblov.

Európska komisia si v tomto ohľade stanovila ambiciózne ciele (pozri pozadie). Nedostatok investícii do optických sietí však vyvoláva pochybnosti o ich uskutočniteľnosti.

Podľa eurokomisárky pre digitálnu agendu Neelie Kroesovej by zvýšenie internetového pokrytia o 10 percent prinieslo nárast HDP o približne 1,5 percenta. Niektorí lobisti však namietajú, že plán Komisie negatívne ovplyvní snahu spoločností pritiahnuť do sektoru súkromné investície.

Generálna riaditeľka Cable Europe, Caroline Van Weedeová, tvrdí, že európske fondy by mohli „zabiť ochotu súkromného sektora investovať, ak sa trh začne nazdávať, že štát [do tohto sektoru] naleje peniaze keď dostatočne dlho vyčkáte.“

Podľa odhadov je v súčasnosti potrebné investovať do optických káblov približne 270 miliárd eur. Veľké telekomunikačné spoločnosti ako France Telecom už majú hotové plány na investovanie do optických káblov, no väčšinou sa týkajú len husto obývaných oblastí, kde je jasný podnikateľský záujem o rýchlejší internet.

Verejné investície, podobne ako pomoc pre rozvojové krajiny, by mali smerovať tam, kde je to najnutnejšie,“ povedala Van Weedeová.

Ostatné telekomunikačné spoločnosti sa k plánu EÚ postavili rozpačito. Vo všeobecnosti rozhodnutie Komisie privítali, avšak dodávajú, že podpora by sa mala týkať projektov v nízko zaľudnených oblastiach, ktorým sa investori vyhýbajú kvôli obavám o návratnosť svojich investícii.

Napriek tomu, že verejné financovanie zohráva kľúčovú úlohu práve v tých oblastiach, kde nie je komerčné šírenie dostupné, ciele Digitálnej agendy budú dosiahnuté len za pomoci obrovských súkromných investícii,“ povedal Luigi Gambardella zo Združenia európskych prevádzkovateľov telekomunikačných sietí (ETNO).

Európska komisia v súčasnosti skúma tie časti sveta, v ktorých sa uskutočnili významné verejné investície do optických káblov. V Japonsku má prístup ku vysokorýchlostnému optickému internetu 12 % spotrebiteľov a podnikov. V Južnej Kórei je to až 15 %. V EÚ sa toto číslo pohybuje medzi 1 až 3 %.

Niektorí menší operátori sa sťažujú, že veľké telekomunikačné spoločnosti by mohli bez problémov uskutočniť potrebné investície do optických káblov. Nerobia tak však z toho dôvodu, že majú veľké zisky aj z menej výkonných medených káblov. Podobne zmýšľa aj Kroesová, ktorá v nedávnom rozhovore hovorila o neochote telekomunikačných spoločností investovať do tejto oblasti, pretože nechcú ísť do podnikateľského rizika.

Kroesová preto nedávno oznámila zámer prikázať telekomunikačným spoločnostiam znížiť poplatky za vstup do klasickej medenej siete, čím by sa týmto spoločnostiam znížili zisky z tohto druhu biznisu a zvýšila by sa ich motiváciu investovať do optických káblov.

Komisárka sa podľa jej slov zaoberá práve „novým cenovým modelom“, ktorý by sa mal týkať poskytovateľov využívajúcich medené siete.

Postoje

Výrazným zvýšením financovania vysokorýchlostných internetových sietí a služieb poukazuje Komisia na to, že považuje sektor informačných a komunikačných technológií za motor rastu. Napriek tomu, že verejné financovanie zohráva kľúčovú úlohu v tých oblastiach, kde komerčné šírenie nie je dostupné, ciele Digitálnej agendy budú dosiahnuté len prostredníctvom masívnych súkromných investícii,“ povedal Luigi Gambardella zo Združenia európskych prevádzkovateľov telekomunikačných sietí (ETNO), ktoré zastupuje veľkých telekomunikačných operátorov ako Belgacom, Telefonica a Deutsche Telekom.

Manuel Kohnstamm, predseda obchodnej asociácie Cable Europe, ktorá združuje najväčších poskytovateľov káblovej televízie, taktiež vyjadril pochybnosti o pláne Komisie. „Je možné, že bude mať táto investícia opačný efekt na trh, ktorý sa práve zobúdza vďaka súkromným fondom alebo je táto investícia jedinou šancou ako zabezpečiť, aby začali tieto služby fungovať?“

Tom Ruhan, predseda Európskeho združenia pre konkurencieschopné telekomunikácie, rozhodnutie Komisie privítal: „Ak sa správne zameria, veríme, že Nástroj na prepojenie Európy môže výrazne prispieť k podpore otvoreného obchodného modelu pre optické káble, ktorý pomôže Európe dosiahnuť svoj ambiciózny internetový cieľ. Čo by sme neradi videli sú verejné financie podporujúce monopoly a staré technológie.“