Pohľad za horizont európskeho výskumu

foto: eurokomisárka pre výskum a inovácie Máire Geoghegan- Quinn, zdroj: Európska komisia

Ako ukázal už návrh viacročného finančného rámca, Európska komisia počíta s integrovaním doterajších programov na podporu výskumu do jedného nástroja pod názvom Horizont 2020 (Horizon 2020). Financovaný má byť z časti rozpočtu „Inteligentný a udržateľný a inkluzívny rast“ a sleduje priority stratégie Európa 2020.    

Horizont 2020 počíta s rozpočtom 80 miliárd eur. Európska komisia predpokladá, že do roku 2030 by táto investícia mala premietnuť do rast HDP celej Európskej únie o 0,92 %.

Horizont spojí Siedmy rámcový program (FP7), inovačné aspekty Rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) a príspevok k Európskemu inštitútu inovácií a technológií (EIT).

Komisia dáva v komunikácii návrhu dôraz na excelentnosť  ako aj na zabránenie duplikácie a fragmentácie výskumu v Európe. Vychádza z presvedčenia, že Európa potrebuje pre udržanie pracovných miest a životnej úrovne rozvíjať, priťahovať, resp. udržiavať talenty v oblasti výskumu, ktoré by pre svoju prácu mali mať k dispozícii najlepšiu infraštruktúru.

Zacieliť chce na podporu inovácie v malých a stredných podnikoch, predovšetkým v kľúčových technológiách (ICT, nanotechnológie, materiály, biotechnológie, výroba, vesmír). Pritom má mať podpora európskeho výskumu na zreteli základné spoločenské výzvy, ktorými sú klíma, životné prostredie, energetika a doprava. Komisia pri tom ale pripomína, že riešenia vyvstávajú z viac-oborovej spolupráce , kde majú svoje uplatnenie spoločenské a humanitné vedy.

Pri spoločenských výzvach je alokácia prostriedkov v návrhu nasledovná:

  • zdravie, demografické zmeny a životná úroveň – 8,028 mld
  • bezpečnosť potravín, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum, bioekonómia – 4,125 mld
  • Bezpečná, čistá a účinná energia – 5, 782 mld
  • Inteligentná, zelená a integrovaná doprava – 6, 802 mld
  • Opatrenia v oblasti ochrany klímy, účinnosť zdrojov a surovín- 3, 160 mld
  • Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť – 3,819 mld

Pre potenciálnych záujemcov je dôležité, že meniť sa majú aj pravidlá účasti na EÚ podporenom programe. Tie majú byť rovnaké pre celý výskumný a inovačný cyklus. Zavádza sa princíp jednotnej sadzby financovania – jeden projekt – jedna sadzba. Maximum preplatenia bude 100 % nákladov okrem aktivít blízko k trhu, kde bude platiť sa sadzba 75 %. Zjednodušiť sa majú aj hodnotiace kritériá. Pokiaľ ide o formu, Horizont 2020 počíta s novými modelmi financovania. Komisia navrhuje jednoduchšie pravidlá reportingu, a zlepšenie pravidiel pre duševné vlastníctvo.

Program Horizont by mal významne podporiť tvoriaci sa Európsky výskumný priestor, ktorého cieľom je vytvoriť jednotný trh pre výskum a inovácie.

Vyjednávanie o programe Horizont s ostatnými inštitúciami EÚ bude prebiehať paralelne s rokovaniami o novom sedemročnom rozpočtovom rámci. V polovici roka 2012 bude vypísaná posledná výzva v rámci 7. Rámcového programu, na ktorú už bude nadväzovať Horizont 2020.

Po prijatí legislatívy k programu Horizont 2020 Parlamentom a Radou, budú v januári 2014 vydané prvé výzvy.

Pozície

Podľa generálnej riaditeľky odboru štátnej a európskej podpory vo vede a výskume na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu Marty Cimbákovej je ešte z národného pohľadu príliš skoro na posúdenie návrhu Horizont 2020. Nemalo by sa podľa nej stať, aby európska podpora zabudla na menšie, špecificky orientované projekty a tiež aby umožňovala prístup výskumníkov do uzavretých sietí a riešiteľských konzorcií. Určite by sa malo pokračovať v podpore mobility mladých a začínajúcich vedcov. Na ministerstve bude podľa Cibákovej prebiehať aktívne pripomienkovanie pri zapojení slovenskej vedeckej komunity. za pozíciu k viac-ročnému finančnému rámcu je v tejto oblasti zodpovedný Jozef Pitel, prvý atašé pre vedu a techniku Stálej misie SR pri EÚ.

Európska asociácia veternej energie tvrdí, že zamýšľaných 6,5 miliárd eur pre ne-jadrovú energetiku nie je dosť aby Európa splnila svoje ciele do roku 2020

Európska federácia farmaceutického priemyslu (EFPIA) podporuje Európsku komisiu v snahe rozvíjať verejno-súkromné partnerstvá (PPP) „Zdieľame presvedčenie, že súkromné spoločnosti a verejné inštitúcie musia spolupracovať viac a premýšľať and novými biznis modelmi, ktoré nám umožnia napĺňať zatiaľ nenaplnené spoločenské potreby“, hovorí generálny riaditeľ EFPIA Richard Bergström. Jednou z oblastí, kde môže biofarmaceutický výskum pomôcť riešiť spoločenskú výzvu je podľa asociácie rastúca rezistencia na antibiotiká.

Podľa Petra Gotzscheho riaditeľa The Nordic Cochrane Centre by Európska únia mala posilniť a otvoriť medicínsky výskum. „Zdieľanie dát by mohlo priniesť pre pacientov obrovské benefity, pokrok vo vede a racionálne požitie zdrojov na zdravotníctvo na základe hodnoverných údajov“, povedal. Cituje ho portál thepharmaletter.com

„Peniaze z daní by sa mali minúť k verejnému prospechu, nie pre zisk súkromných spoločností. Horizont 2020 by mal zahŕňať sociálne spravodlivé pravidlá pre manažment duševného vlastníctva, výsledkov výskumu a transferu technológií.“ vysvetľuje David Hammerstein z TACD podľa portáli thepharmaletter.com