Chorvátske voľby pod vplyvom nezamestnanosti a migrácie

zdroj: euractiv.com

Nová vláda vstúpi do pomerne ťažkej situácie. Po šiestich rokoch recesie bude musieť naštartovať ekonomický rast. Chorvátsko bojuje s treťou najvyššou nezamestnanosťou v EÚ. Po Grécku a Španielsku je na úrovni 15,4 %. Chorvátsky verejný dlh dosahuje až 90 % HDP krajiny.

Migrácia  až druhoradá

Okrem toho krajina čelí tlaku tisícok migrantov snažiacich sa dostať do západnej a severnej Európy.

Práve víťazná Chorvátska demokratická únia (HDZ), pod vedením Tomislava Karamarka, presadzuje tvrdší prístup k riešeniu problematickej situácie v súvislosti s migračným tokom cez Balkán. Strana je zástancom sprísnenia hraničných kontrol s cieľom lepšie zvládať prichádzajúce masy ľudí a lepšej koordinácie so susednými krajinami.

HDZ obvinila odchádzajúcu stredo-ľavú koalíciu pod vedením premiéra Zorana Milanoviča, že v kontexte migračnej krízy koná nedostatočne a neefektívne. Mnoho Chorvátov však ocenilo súčasného premiéra za jeho empatický prístup k migrantom.

Viacerí to interpretujú v kontexte spomienok na balkánskych utečencov, ktorých z domovov vyhnali konflikty počas rozpadu Juhoslávie v 90. rokoch. Ich počet sa odhaduje na takmer tri milióny.

Chorvátsky minister vnútra Ranko Ostojič minulý týždeň uviedol, že cez krajinu už tohto roku prešlo 320 000 migrantov. Denne toto množstvo predstavuje asi 5 000 osôb. Náklady na zabezpečenie hladkého prechodu migrantov cez krajinu vyčíslil na 265 000 eur denne.

Napriek tomu však povolebné prieskumy naznačujú, že pre voličov boli dôležitejšie ekonomické priority strán. Návrhy na oživenie hospodárstva a vytváranie pracovných miest boli kľúčovým argumentom, ktorý získaval ich hlasy.

Nacionalistická vlna aj v Chorvátsku?

Víťazstvo chorvátskych konzervatívcov zdanlivo nadväzuje na výsledky poľských parlamentných volieb z minulého mesiaca. Väčšinu hlasov vtedy získala podobne nacionalisticky ladená strana Právo a spravodlivosť.

Strana HDZ postavila svoju kampaň na patriotickej rétorike, čo súvisí s  historickým dedičstvom strany, ktorá v roku 1991 priviedla Chorvátsko k nezávislosti od Juhoslávie. Na druhej strane, HDZ bola súčasťou väčšiny chorvátskych vlád od získania nezávislosti. Nepatrí teda medzi anti-systémové a populistické strany.

Dlhá cesta k stabilnej vláde

Po spočítaní 70 % hlasov priebežné výsledky naznačovali, že HDZ získala v 151-člennom parlamente 61 mandátov. Vzhľadom na tesnú väčšinu v prospech strany HDZ bude potrebné rokovať o zložení koaličnej vlády.

Sformovanie vlády tak môže trvať aj niekoľko mesiacov. Podľa chorvátskej ústavy totiž každá z úspešných strán má až dva mesiace na to, aby sa pokúsila dohodnúť sa s koaličnými partnermi.

Jazýčkom na váhach sa môže stať strana Most. Zoskupenie nezávislých kandidátov sa do parlamentu dostalo z tretieho miesta.

Prioritami Mostu je reforma a zoštíhlenie verejného sektora a zlepšenie podnikateľského prostredia. Lídri strany však už pred voľbami vyhlásili, že sa nepripoja k žiadnej koalícii, ktorá neprinesie reformy. Okrem toho strana údajne požaduje aj obsadenie postu premiéra.

„Pri každej reforme budeme žiadať konkrétne termíny, ktoré ak nebudú splnené, budeme iniciovať hlasovanie o dôvere vláde. Uvedomujeme si, že aktuálne závisí parlamentná väčšina od nás,“ uviedol predseda strany Most, Bozo Petrov. „Nové voľby sú lacnejšie ako neschopná vláda,“ dodal Petrov.

Oficiálne výsledky zverejní chorvátska ústredná volebná komisia do 48 hodín od uzatvorenia volebných miestností. Podľa doterajších informácií, účasť na voľbách prekročila 46,5 % voličov, čo predstavuje nárast o viac ako 3,7 milióna voličov oproti posledným parlamentným voľbám v roku 2011.