Chýbajúca téma eurovolieb

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

fair analyses, Partner

 

Kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu možno zhrnúť ako nevýraznú, „suchú“. Namiesto silnej témy volieb boli občania bombardovaní mdlými a nič nehovoriacimi frázami o srdciach na Slovensku.

Ani jedna relevantná politická strana sa nevedela zbaviť klišé obrany pozície Slovenska v Európe. Klišé navyše klamlivého, pretože europoslanci nebudú mať prakticky žiaden vplyv na presadzovanie záujmov Slovenska v EÚ. Naopak, poslanci Európskeho parlamentu budú formovať tvár spoločnej Európy.

Existovala vôbec v súvislosti s eurovoľbami silná téma, ktorá by sa dala nazvať témou volieb? Pravdou je, že orientácia v európskej politike je pre drvivú väčšinu občanov španielskou dedinou. Ľudia naozaj nerozumejú úlohe Európskeho parlamentu, nedokážu posúdiť reálny vplyv našich europoslancov. Z hľadiska vnímania problémov v prieskumoch verejnej mienky obsadzujú zahraničnopolitické témy posledné miesta. To však nie je všetko – silná téma v spojení s EÚ existuje a v prieskumoch verejnej mienky je už niekoľko rokov jasne viditeľná. Je ňou „Silná Európa,“ respektíve vnímanie EÚ v kontexte vzťahov s USA. Treba konštatovať, že ľudia túto oblasť sledujú a majú vytvorené pomerne vyhranené názory.

Zlomovým momentom vo formovaní verejnej mienky bola druhá vojna v Iraku. Dôvodom je, samozrejme, ustavičná denná medializácia a opakované vyjadrenia politických elít k tejto téme. Krátko po začatí vojny bolo možné pozorovať pomerne prekvapivé reakcie verejnej mienky. Došlo k výraznému prepadu dôvery k Georgovi Bushovi, ale aj k jeho európskemu spojencovi Tonymu Blairovi. Naopak, výrazne narástla dôvera k predstaviteľom „starej Európy“ – Gerhardovi Schröderovi a Jacquesovi Chiracovi. Zaujímavý je aj fakt, že prekvapivo veľké percento respondentov bolo vôbec schopných utvoriť si na spomínaných štátnikov názor. Vojenský zásah v Iraku odsúdili tri štvrtiny občanov Slovenska a zatiaľ čo prístup Francúzska a Nemecka hodnotili respondenti priaznivo, postoj Slovenska naopak.

Z prieskumov mapujúcich verejnú mienku v kontexte vstupu do NATO vyplynulo, že vstup do NATO verejnosť akceptovala a NATO postupne prestane byť pretraktovanou témou. Takou témou sa stane vzťah Bruselu a Washingtonu. Slováci sú podľa týchto prieskumov výrazne proeurópski. Chcú, aby Európa hrala významnejšiu úlohu, a chápu ju ako protiváhu USA. Posilňovanie európskych bezpečnostných štruktúr a aktívnejšia globálna politika Únie na úkor Spojených štátov sa stretávajú s relatívne silnou podporou slovenskej verejnosti. Už v roku 2002 boli najväčšou konkurenciou NATO v odpovedi na otázku „Kto by Slovensku pomohol v prípade vojenského ohrozenia zvonka?“ práve krajiny EÚ.

Táto téma však ostala v kampani pred voľbami do Európskeho parlamentu úplne nepovšimnutá. Je záhadou, prečo ani Smer nebrániaci sa populizmu nevytiahol v tematickom prázdne kampane agendu silnej Európy ako protiváhy k USA – napríklad v súvislosti s vojnou v Iraku, na ktorej sa inak snaží politicky bodovať. To, že dostatočne „neodkomunikoval“ ani svoju odlišnosť od vládnych strán, ktoré sú euroskeptické a proamerické, keď existuje silná podpora verejnej mienky týmto postojom, a namiesto toho sa zviezol v nič nehovoriacom mainstreame, však už hraničí s neschopnosťou. Pre Smer je to o to nepríjemnejšie, že sa mu veľkú podporu v prieskumoch verejnej mienky nedarí pretaviť do volebných výsledkov. Smer má ešte stále veľké rezervy v „ukotvovaní“ svojho elektorátu.

Stabilita elektorátu je aj príčinou výsledkov eurovolieb. Kým pri SDKÚ je ich výsledok prekvapením a dôvodom je pravdepodobne na Slovensku doteraz nevídaná vyššia mobilizácia mestských obyvateľov, HZDS, KDH a MK získali pri tejto katastrofálnej účasti práve na stálosti a disciplinovanosti elektorátu.


Analýza bola uverejnená aj v týždenníku Slovo