Európsky parlament v novom uznesení o Ukrajine apeloval, aby sa v pomoci napadnutému štátu pritvrdilo. Požiadal zrušiť obmedzenia pre útoky na ruské vojenské ciele a „poštuchol“ aj nemeckého kancelára Scholza, ktorého vyzval na dodanie striel Taurus. Za výzvu hlasovali všetci europoslanci PS. Strany Smer, Hlas a Republika boli proti. Beňová a Lexmann nehlasovali, hoci boli prítomné.
Povoľte Ukrajine útoky na Rusko a dodajte jej všetko, čo potrebuje, vrátane nemeckých striel Taurus. Aj na týchto bodoch sa vo štvrtok (19. septembra) zhodli europoslanci, keď veľkou väčšinou odhlasovali uznesenie o pretrvávajúcej finančnej a vojenskej podpore Ukrajine. Zároveň sa v ňom rozhodli apelovať na štáty Západu, aby vo svojej pomoci pritvrdili.
Vo výzve adresovali aj spornú tému využívania západných zbraní dodaných Kyjevu na útoky na ruskom území. Kým časť Západu argumentuje, že napadnutá Ukrajina má na takýto spôsob vedenia boja právo, ďalší, ako napríklad Spojené štáty, sa obávajú možnej eskalácie konfliktu.
Europoslanci sa uznesením zaradili k prvej skupine aktérov a zdôraznili, že „Ukrajina má ako obeť agresie v súlade s článkom 51 Charty OSN legitímne právo na sebaobranu“. V mene europarlamentu preto vyzvali na okamžité zrušenie všetkých obmedzení spojených s použitím zbraňových systémov.
Súčasná situácia totiž podľa nich „Ukrajine bráni v plnej miere si uplatniť svoje právo na sebaobranu podľa medzinárodného verejného práva a necháva ju napospas útokom na jej obyvateľstvo a infraštruktúru“.
Poštuchnutie Scholza
Europoslanci okrem toho zanechali odkaz aj pre nemeckého kancelára Olafa Scholza. Vo výzve spomenuli, že nepostačujúce dodávky munície a zbraní a obmedzenia ich používania ohrozujú doterajšie úsilie Ukrajiny, a preto vyzývajú členské štáty, aby urýchlili dodávky zbraní, najmä moderných systémov protivzdušnej obrany, „ale aj iných zbraní vrátane riadených striel Taurus“.
Nemecko dnes patrí k najvernejším podporovateľom Ukrajiny, dlhé roky však razilo cestu pacifizmu. To ovplyvňuje aj jeho prístup k dodávkam zbraní napadnutému štátu, ktorý kritici označujú za príliš opatrný.
Berlín napríklad po začatí invázie ponúkol Ukrajincom len dodávku heliem. Dnes majú od neho aj moderné tanky Leopard 2, systémy Patriot a „zelenú“ zasahovať vojenské ciele v Rusku. Berlín však naďalej odmieta povoliť dodávku rakiet s plochou dráhou letu Taurus, ktoré majú dosah 500 kilometrov.
Strely Taurus sú prirovnávané k raketám Storm Shadow/SCALP, ktoré Kyjevu už poskytla Británia a Francúzsko. Majú však sofistikovanejšiu bojovú hlavicu, ktorá umožňuje účinnejšie ničenie cieľov. Ukrajinci o ne žiadajú Berlín dlhodobo, ten však argumentuje obavami z eskalácie vojny alebo tým, aby nepadli do rúk Ruska.
Europoslanci vzdali hold slovenskej zbierke
V schválenom uznesení sa okrem iného ocenili zbierky na pomoc Ukrajine, ktoré iniciovali občania a mimovládne organizácie členských štátov. Spoluautorka uznesenia Lucia Yar (PS/RE) informovala, že sa pod nimi myslí aj slovenská zbierka „Munícia pre Ukrajinu – keď nie vláda, posielame my“.
Slovenské organizácie ju spustili v apríli 2024. Za menej ako štyri dni vyzbierala vyše dva milióny eur, momentálne číta takmer 4,5 milióna eur. Zbierka je stále aktívna a je súčasťou českej muničnej iniciatívy.
„Európa vidí, že hanebný postoj slovenskej vlády vojensky nepomáhať Ukrajine, ktorú napadlo Rusko, nie je postojom ľudí na Slovensku,“ uviedla Yar s tým, že ocenenie občianskych snáh bolo do dokumentu zaradené aj vďaka jej iniciatíve.
„Aj tie totiž zaručujúcich stabilitu dodávok pre Ukrajinu a v mnohých prípadoch, aj v tom slovenskom, nahrádzajú štát. Solidarita je naša najsilnejšia zbraň voči Putinovi, a preto v nej nesmieme poľaviť,“ dodala.
Podobným jazykom zbierku komentovali aj svetové médiá. Britské médium v apríli po raketovom raste zbierky napísalo, že crowdfundingová kampaň „poskytla priestor pre tých Slovákov, ktorí nesúhlasia s postojom ich premiéra k vojne“.
„V podstate umožňuje Slovákom obísť populisticko-nacionalistickú vládu Roberta Fica, ktorý sa v októbri dostal k moci s prísľubom, že na Ukrajinu nepošle už ,ani jeden náboj‘,“ napísala BBC.
Uznesenie okrem toho obsahovalo niekoľko ďalších bodov. Vyzvalo štáty EÚ vyvinúť tlak na Maďarsko, aby ukončilo blokádu Európskeho mierového nástroja vrátane Fondu pomoci pre Ukrajinu. Tiež na nich apelovalo, aby aktívne pracovali na dosiahnutí širokej medzinárodnej podpory pre Ukrajinu a hľadaní mierového riešenia vojny.
Krajiny G7 by podľa neho mali účinnejšie presadzovať cenový strop uvalený na ruskú ropu a sankcie na Rusko, Bielorusko a štáty, ktoré im pomáhajú vo vojenskej agresii, by mali byť rozšírené.
Ako hlasovali Slováci
Uznesenie sa v Európskom parlamente dočkalo širokej podpory. Hlasovalo zaň dokopy 425 zástupcov (69 percent), 131 sa vyslovilo proti (21 percent). 63 poslancov bolo neprítomných a 98 nehlasovalo.
Spomedzi slovenských zástupcov za uznesenie jednotne hlasovali europoslanci strany PS (Obnovme Európu). Proti hlasovali všetci europoslanci strán Republika, Hlas-SD aj Smer-SD s výnimkou Moniky Beňovej. Tá spolu s Miriam Lexmann z KDH (EPP) nehlasovala, hoci bola prítomná.
Portál EURACTIV Slovensko obe poslankyne oslovil, aby ozrejmili svoje stanovisko. Túto možnosť využila iba Miriam Lexmann.
[infogram id=“1py2wel9m176xxi3lqmmvnlmvxuy909dzqv?live“]
Kresťanská demokratka uviedla, že sa s hlavným zámerom uznesenia stotožňuje a za dané časti správy hlasovala, problémom pre ňu bola formulácia jeho 15. bodu o sexuálnom násilí. V danom bode europarlament „dôrazne odsudzuje používanie sexuálneho a rodovo motivovaného násilia ako vojnovej zbrane a zdôrazňuje, že ide o vojnový zločin“. Za túto časť europoslankyňa hlasovala.
Tento odsek zároveň „vyzýva hostiteľské a tranzitné krajiny, aby zaručili prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, najmä k núdzovej antikoncepcii, postexpozičnej profylaxii a starostlivosti o umelé prerušenie tehotenstva, a to aj pre osoby, ktoré prežili znásilnenie“. Tu europoslankyňa podľa vlastných slov napokon „vytiahla kartu“.
„Zásadne odsudzujem akékoľvek násilie vrátane sexuálneho násilia, ktoré v prípade vojny na Ukrajine je vojnovým zločinom. Nemôžem však súhlasiť s praktikami Európskeho parlamentu, že takúto vážnu tému hrozného ľudského utrpenia na Ukrajine ideologizuje a rozdeľuje na nej poslancov, čo v konečnom dôsledku oslabuje našu podporu Ukrajine,“ tvrdí Lexmann pre EURACTIV Slovensko.
Podľa minuloročnej štúdie Centra pre reprodukčné práva, ktorá skúmala situáciu na Slovensku, v Maďarsku, Poľsku a Rumunsku, nemajú ukrajinské utečenky dostatočný prístup k antikoncepcii a interrupciám.
V mnohých prípadoch ide o obete sexuálneho násilia, z ktorého si ruská armáda spravila jeden zo svojich nástrojov šírenia teroru. Ukrajinky sa podľa štúdie pri hľadaní pomoci stretávajú so zastrašovaním, s rasizmom a jazykovými aj finančnými bariérami.
Lucia Yar je bývalá zastupujúca šéfredaktorka portálu EURACTIV Slovensko a bývalá minoritná spolumajiteľka spoločnosti I-Europa, s. r. o., vydavateľa portálu. Pred vstupom do politiky bezodkladne odišla z tímu EURACTIV Slovensko a vzdala sa svojho podielu v spoločnosti.
Článok vznikol v spolupráci s
