Slovenské ekologické módne značky bojujú s nedostatkom podpory zo strany štátu a s chýbajúcou legislatívou v oblasti udržateľnej módy. Zatiaľ čo iné krajiny v EÚ podporujú ekologické iniciatívy, napríklad finančnými bonusmi pre udržateľných výrobcov oblečenia, na Slovensku sa chystá zákon o textilnom odpade až od roku 2025.
V textilnom priemysle na Slovensku chýbajú zákony aj mechanizmy podpory pre značky, ktoré sa snažia byť udržateľné, hovoria samotné firmy. Zatiaľ čo jediná legislatíva o povinnosti triedenia textilu má do platnosti vstúpiť až v roku 2025, ostatné krajiny EÚ podporujú svoje značky aktívnejšie. Slabá pomoc zo strany štátu pritom u nás kontrastuje s rastúcim povedomím o „slow fashion“, teda udržateľnej móde, a snahami niektorých značiek o šetrnejšiu výrobu.
V roku 2020 priemerná spotreba textilu na osobu v Európskej únií spôsobila 121 miliónov ton emisií skleníkových plynov. Každý Európan pritom v priemere ročne spotrebuje až 26 kilogramov textílií a približne 11 kilogramov vyhodí. Slovensko nie je výnimkou. Ako krajina vyprodukujeme ročne takmer 60-tisíc ton odpadu z textilu a obuvi. Na jedného Slováka alebo Slovenku tak pripadá až 10,6 kilogramu textilného odpadu.
Spomínané vysoké čísla sa snaží skrotiť nielen Zelená dohoda EÚ, ale aj návrhári a dizajnéri v slow fashion, ktorí tvoria módu šetrne nielen k prírode, ale aj k samotnému zákazníkovi. Na Slovensku týchto značiek každým rokom pribúda a niektoré z nich sú známe aj na medzinárodnej úrovni.
Označenie „slow fashion“ pritom ani v EÚ, ani vo svete, nezíska značka licenciou. Ide skôr o to, že sa k hodnotám zodpovednosti voči zamestnancom, spoločnosti a životnému prostrediu sama prihlási a zaviaže.
Zelené kroky v dizajne
Hlavným príspevkom k ekológii známej slovenskej značky NEHERA, ktorá rozšírila svoju predajňu aj do susedného Rakúska, je lokálna výroba. Viac ako 90 percent svojej výroby a vývoja realizuje na Slovensku. Znamená to napríklad, že podklady na ušitie vzoriek neposielajú na iné kontinenty. Vzorky by potom museli absolvovať rovnakú cestu späť na odsúhlasenie, neskôr by putovali k výrobcovi niekde v Ázii na úpravu a následne opäť na samotnú výrobu.
Už pri výbere a nákupe materiálu sa NEHERA snaží ovplyvniť, z akého zdroja a od ako zodpovedného výrobcu nakúpia, tvrdí firma. Na lokálnosť dbajú aj pri samotnom nákupe materiálu. „Tu ale musí byť záber širší ako Slovensko, napríklad látky nakupujeme v rámci Európskej únie. Myslíme si, že lokálnou výrobou naozaj minimalizujeme ekologický odtlačok,“ uvádza Bibiana Zdútová, riaditeľka značky NEHERA.
Podobný prístup má aj slovenská značka I’m Not a Robot. Na odevy, ktoré tvoria, využívajú prevažne vyradené materiály z veľkovýroby, prípadne tie, ktoré im niekto daruje. „Spracúvame aj materiály, ktoré možno nie sú také vizuálne estetické, prípadne majú nejakú vadu. Vtedy sa ich snažíme naším autorským zásahom dotvoriť a chybu povýšiť do podoby, ktorá sa nám páči,“ tvrdia Nora Čanecká, Erika Daxnerová a Barbora Jakubová, autorky a návrhárky značky I’m Not a Robot.
Lokálni dodávatelia sú súčasťou aj ďalších postupov. Spolupracujú totiž aj s miestnymi remeselníkmi napríklad na tvorbe potlačí, výšiviek alebo pri farbení indigom.
EÚ a cesta k udržateľnosti
Na fakt, že európska spotreba textilných výrobkov má štvrtý najväčší vplyv na životné prostredie, reaguje aj samotná EÚ. V súčasnosti Komisia odporúča, aby takmer všetok fyzický tovar bol viac šetrný k životnému prostrediu, energeticky účinnejší a dal sa ľahšie recyklovať počas celého životného cyklu. Na základe stratégie EÚ v oblasti udržateľných a obehových textilných výrobkov do roku 2030 sa očakáva, že všetky textilné výrobky budú do konca desaťročia vyrábané s rešpektovaním zásad sociálnych práv a ochrany životného prostredia.
V júni 2023 prijal Európsky parlament odporúčanie pre EÚ stratégiu pre udržateľný a cirkulárny textil. Stratégia vyžaduje, aby textilné výrobky, ktoré sa predávajú v EÚ, boli odolnejšie, ľahšie znovupoužiteľné, opraviteľné a recyklovateľné. Ich výroba by mala rešpektovať ľudské, sociálne a pracovné práva, životné prostredie a dobré životné podmienky zvierat v celom dodávateľskom reťazci. Spotrebitelia tiež dostanú viac informácií o tom, ako oblečenie opätovne použiť, opraviť a recyklovať.
Únia sa tiež snaží podporiť malých podnikateľov v oblasti módy, a to napríklad prostredníctvom projektu WORTH Partnership Project/COSME. Ide o akceleračný programov pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov. Ten je určený okrem iného aj návrhárom a výrobcom v oblasti textilu, ktorí dodržiavajú zásady ako štýl, estetika, bezpečné životné prostredie, udržateľnosť a obehovosť.
Slovenské značky sa na to ale pozerajú inak. „EÚ sa v oblasti módneho priemyslu zameriava najmä na zákaz likvidácie nepredaných odevov, respektíve na ich povinnú recykláciu,“ myslí si Zdútová z NEHERA, hoci aj tieto kroky považuje za dôležité pri rýchlom znižovaní množstva textilného odpadu. Podľa nej sa tak legislatíva dotkne najmä módnych značiek, ktoré produkujú takzvanú fast fashion, teda značiek, kde je veľká nadprodukcia, a tým pádom aj odpad.
Pomoc z finančného hľadiska je pre „pomalé“ módne značky tiež problematická. „Zatiaľ vidíme kritéria, podľa ktorých by sa jednoznačne dali značky, respektíve ich produkty kategorizovať na tie, ktoré majú byť daňovo zvýhodnené a ktoré nie, ako dosť problematické,“ dodáva Zdútová.
Malé nezávislé značky, ako je aj NEHERA, sa správajú inak. Nadprodukcia je pre nich nielen ekologicky, ale aj ekonomicky neudržateľná, preto sa jej vyhýbajú. Pokiaľ vzniknú zostatky, znova ich využívajú, napríklad predávaním výrobkov za zvýhodnené ceny v pop-upoch, recyklovaním aj menších zvyškov materiálov, buď na šitie prototypov, alebo ich darovaním školám a chráneným dielňam.
Skúsenosti z iných krajín
„Necítime žiadnu reálnu podporu nášho štátu ani v oblasti ekológie, ani v iných oblastiach. Pritom z nášho pôsobenia v Paríži poznáme, ako sú iné nezávislé značky z krajín ako Holandsko, Francúzsko alebo Dánsko podporované svojimi vládami,“ vysvetľuje riaditeľka značky NEHERA.
Rozšírená zodpovednosť výrobcov (EPR) je vo Francúzsku dôležitým politickým nástrojom na riadenie a znižovanie rastúceho množstva spotrebiteľského odpadu. Výrobcom a distribútorom výrobkov ukladá zodpovednosť za riadenie recyklácie ich výrobkov a obalov po skončení životnosti. V reakcii na to francúzska vláda v súčasnosti zaviedla systém finančných bonusov vyplácaných spoločnostiam, ktorých textilné výrobky sú udržateľné, s cieľom podporiť tie, ktoré majú environmentálnu značku, obsahujú recyklované materiály a sú navrhnuté tak, aby vydržali dlhšie.
Tieto bonusy spotrebitelia nepociťujú, pretože sa financujú zo spoločného fondu vo výške 50 miliónov ročne. Ten sa vyberá z ekologického príspevku, ktorý textilný predajcovia platia na financovanie konca životnosti svojich výrobkov.
Od októbra môžu zákazníci vo Francúzsku zároveň využívať priamu dotáciu vo výške šesť až 25 eur na opravu, ktorá sa vypláca zo štátneho špeciálneho fondu vo výške 154 miliónov eur. Nový národný bonusový program podporuje udržateľnú módu tým, že podporuje spotrebiteľov, aby opravovali oblečenie a obuv namiesto toho, aby kupovali nové. Všetky opravy musia byť vykonané opravárom alebo obuvníkom s certifikátom od ekologickej organizácie Refashion, ktorá stojí za týmto systémom.
Holandská vláda si tiež stanovila ciele v oblasti obehovosti a podporuje rozšírenú zodpovednosť výrobcu (EPR) a textilné značky. Do roku 2025 musia mať značky v oblečení 25 percent recyklovaného materiálu a do roku 2030 až 50 percent.
Slovenská podpora v nedohľadne
Slovensko sa zameriava najmä na odpadové hospodárstvo. Strategickým dokumentom je v rámci neho Program odpadového hospodárstva (POH). Ten si za cieľ stanovuje vytvoriť funkčný systém pre textil v zákone o odpadoch s účinnosťou od 1. januára 2025 a zvýšenie recyklácie a opätovného použitia použitého textilu. Ambíciou ministerstva je pripraviť novelu tak, aby mali zodpovedné subjekty dostatok času na zavedenie nových požiadaviek do praxe. Okrem tohto prichádzajúceho nariadenia však štát inú legislatívu alebo kroky nechystá, ako uviedol pre EURACTIV.
V okolitých krajinách vrátane krajín V4 sa legislatíva zásadne nelíši, pre oblasť textilu majú vo svojich právnych predpisoch prevzaté normy EÚ. Rovnako ako Slovensko aj Česko, Maďarsko, Poľsko a Rakúsko majú naplánovaný povinný triedený zber textilu, dovtedy je len na dobrovoľnej báze.
Kolektív zakladateliek a návrhárok I’m Not a Robot sa domnieva, že problémami v spojitosti s módnym priemyslom sa na Slovensku zaoberá rozhodne viac ľudí ako pred pár rokmi. Ľudia sa podľa nich viac zamýšľajú nad materiálmi, z ktorých je odev ušitý, alebo aj nad samotným nákupom oblečenia, či už je to nákup vo fast či slow fashion obchodoch, alebo second handoch. „Síce za mnohými okolitými krajinami zaostávame, ale teší nás, že aj Slováci sú čoraz častejšie ochotní za kvalitný kúsok možno viac priplatiť, no berú to ako investíciu,“ dodávajú. Zároveň si podľa návrhárok uvedomujú dopad, ktorý svojou kúpou vytvárajú a koho takýmto nákupom podporujú.
Myslia si, že je aj preto potrebné o slow fashion hovoriť a ľudí o problematike v módnom priemysle vzdelávať. „My sa to v značke I’m Not a Robot snažíme robiť prostredníctvom krátkych videí, kde odhaľujeme proces tvorby odevu a čo za výrobou konkrétneho kusa stojí. Snažíme sa, aby si naši zákazníci a sledovatelia uvedomovali, čo a kto všetko stojí za tvorbou konkrétneho kusa a docielili tak väčšie emocionálne puto nositeľa k odevu,“ dodávajú.
Riaditeľka značky NEHERA tvrdí, že by bola vďačná za jednoznačnejšie pravidlá zo strany štátu a EÚ a aj výhody pre tých, ktorí ich dokážu napĺňať. „Snažíme sa správať zodpovedne. Nie sme pritom nevyhnutne vedení legislatívou, ale snahou o dlhodobo udržateľné riešenia,“ dodáva.
