Počty europoslancov sa budú meniť, pretože niektorým krajinám pribudli obyvatelia. Slovensko medzi ne nepatrí, no aj tak získa historicky najvyšší počet mandátov. Vďačí za to princípu klesajúcej proporcionality, ktorá zvýhodňuje najmenšie krajiny.
Členské štáty sa v rámci Rady EÚ dohodli na zmene počtov v Európskom parlamente. Tá bola potrebná, aby počty lepšie reflektovali zloženie obyvateľstva EÚ a zmeny od posledných eurovolieb v roku 2019.
Slovensko si tak v najbližších eurovoľbách bude voliť o zástupcu viac. Celkový počet europoslancov sa zvýši zo 705 na 720. Po dvoch zástupcoch si pripíšu Francúzsko, Holandsko a Španielsko.
Zaujímavé je, že Slovensku sa počet obyvateľov nezvýšil. Práve naopak, od posledných eurovolieb v roku 2019 poklesol z 5,45 milióna na 5,43 milióna. Napriek tomu získa o jeden mandát naviac.
Slovensko zvýhodnila klesajúca proporcionalita
Európska únia o zmene počtov rokovala, pretože podľa jej pravidiel by mali reflektovať zloženie obyvateľstva v EÚ. Vo výpočtoch sú tiež zvýhodňované najmenšie krajiny. Ako vysvetľuje bruselský výskumník Wouter Wolfs, Slovensko za extra kreslo nevďačí nárastu obyvateľstva.
Kreslá sa prideľujú na základe princípov takzvanej „klesajúcej proporcionality“ – čím väčšia je krajina, tým viac obyvateľov by mal zastupovať jeden poslanec alebo poslankyňa. A po zoradení krajín od najväčšej po najmenšiu by sa tento pomer mal tiež postupne znižovať.
Slovensko má mať o mandát naviac, aby tieto princípy platili aj potom, ako sa krajinám s prírastkom obyvateľov pridajú kreslá. Obyvateľstvo narástlo Španielsku, Holandsku, Rakúsku, Dánsku, Írsku a Slovinsku.
Pravidlá však otvorili priestor aj na voľnejšie pridávanie mandátov väčším krajinám. Takto si Francúzsko, Poľsko a Belgicko vyrokovali extra kreslá, aj keď by počty sedeli aj bez nich.
Krajiny nechcú nadnárodné kandidátky
Samotní europoslanci chceli vo vlastnom návrhu čo najmenšie navýšenie počtov, v rámci snáh o šetrenie európskeho rozpočtu. Členské krajiny tiež odmietli vyčleniť 28 kresiel pre nadnárodných kandidátov.
Ide o iniciatívu, v rámci ktorej by Slováci mohli voliť zástupcov aj z iných krajín. Europoslanci totiž v pléne nereprezentujú iba svojich krajanov, ale všetkých Európanov. Nadnárodné kandidátky by tento európsky rozmer inštitúcie podľa ich zástancov podčiarkli. Zmenu ešte musia schváliť členské štáty aj Rada EÚ, väčšinou však ide iba o formalitu.