Pol roka pred voľbami do Európskeho parlamentu je Slovensko a Česko na konci rebríčka v záujme o eurovoľby. V porovnaní v predchádzajúcimi eurovoľbami však omnoho viac Slovákov a Sloveniek tvrdí, že sa ich zúčastní. Vyšší percentuálny nárast zaznamenali už len v Poľsku.
Záujem o nadchádzajúce voľby do EÚ medzi českými a slovenskými občanmi je najnižší spomedzi členských štátov EÚ. Podľa najnovších výsledkov prieskumu Eurobarometer by sa volieb v súčasnosti zúčastnila len polovica opýtaných respondentov.
Väčšina Európanov (57 percent) sa o nadchádzajúce európske voľby zaujíma. Na jeseň 2018, teda šesť mesiacov pred poslednými eurovoľbami v roku 2019, bol pritom priemerný záujem na úrovni 51 percent.
Pravdepodobnosť, že v eurovoľbách pôjdu voliť, ale potvrdzuje naprieč blokom viac obyvateľov, až 68 percent Európanov. Hoci eurovoľby neznejú zaujímavo pre väčšinu Slovákov, až 58 percent Slovákov sa voliť chystá. Z nich najväčší záujem potvrdila skupina osôb starších ako 55 rokov, podobne ako na úrovni EÚ.
Po Poľsku tak ide o najväčší nárast v porovnaní s tým, ako sa obyvatelia Slovenska k svojej účasti vyjadrovali pol roka pred poslednými eurovoľbami. V roku 2018 účasť potvrdzovalo približne 38 percent Slovákov a Sloveniek. Napokon sa eurovolieb zúčastnilo menej ako 23 percent obyvateľov Slovenska, najmenej z EÚ.
Poliaci sa stávajú eurooptimistami
Z Vyšehradských krajín je na tom so záujmom o voľby lepšie Maďarsko, ktoré sa priblížilo európskemu priemeru (skončilo na 12. mieste), ale aj Poľsko. Tam plánuje v júni voliť až 76 percent opýtaných, čo je štvrté najvyššie číslo v rámci bloku. Ide o výraz pokrok, ktorý môže súvisieť aj s tým, že Poliaci sa na svojich domácich parlamentných voľbách v októbri rovnako zúčastnili v rekordnom počte, a to 74 percent.
V porovnaní s výsledkami z roku 2018 Poľsko zaznamenalo zvýšenie pravdepodobnosti účasti v európskych voľbách o 23 percentuálnych bodov, čo je najvýraznejší nárast v bloku.
Keďže proeurópska koalícia vedená bývalým predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom (EPP) sa má už budúci týždeň dostať k moci a nahradiť nacionalistickú vládu Právo a spravodlivosť (PiS/ ECR), poľská spoločnosť je v súčasnosti z členstva v EÚ skôr nadšená.
Podľa Eurobarometra 53 percent Poliakov vníma EÚ pozitívne, a to v porovnaní so 45-percentným priemerom v rámci EÚ. Až 82 percent Poliakov tiež verí, že ich krajina profitovala z členstva v EÚ, čo je o desať percentuálnych bodov viac ako priemer EÚ.
Na rozdiel od nadšenia z EÚ vo Varšave rovnaký prieskum zistil, že Česká republika zostáva jednou z najviac euroskeptických krajín v EÚ. Približne 44 občanov občanov vníma členstvo v EÚ ako „dobrú vec“. Predchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu sa konali v roku 2019 a účasť voličov v Českej republike patrila medzi najnižšie v EÚ s 29 percentami.
Menej ľudí prišlo vtedy voliť už len na Slovensku (necelých 23 percent).
Malý slovenský záujem
Výsledky prieskumu na Slovensku potvrdili, že po Česku sa o eurovoľby najmenej zaujímajú práve Slováci.
O tom, že sa najbližšie eurovoľby budú konať v júni budúceho roka, vie približne 29 percent Slovákov a Sloveniek a v priemere 28 percent Európanov.
Dôležitosť účasti na nich vidia slovenskí občania tiež menej dôležito ako zvyšok bloku. Kým za vysoko dôležitú ju považuje 34 percent Slovákov a Sloveniek, v Únii takto uvažuje v priemere až 47 percent obyvateľov.
Najčastejším dôvodom účasti na eurovoľbách je podľa najväčšej skupiny respondentov z celej EÚ snaha podporiť politickú stranu. Na Slovensku dominuje najmä podpora špecifického kandidáta alebo kandidátky. V bloku je takýto dôvod pre ľudí až na piatom mieste v dôležitosti.
Aj podľa českých respondentov je hlavným dôvodom, prečo ľudia volia vo voľbách do EÚ, ich ochota podporiť politickú stranu alebo vybraného kandidáta. Medzi dôvodmi, prečo by sa budúci rok na eurovoľbách nezúčastnili, Česi uvádzali najmä to, že sa o politiku vo všeobecnosti nezaujímajú. Slováci, podobne ako priemer Európy, si skôr myslí, že tí, ktorí voliť nepôjdu, sú presvedčení, že voľbami sa nič nezmení.
Na otázku, čo opýtaným v minulosti zabránilo zúčastniť sa volieb alebo referenda na miestnej, národnej alebo európskej úrovni, najviac opýtaných slovenských respondentov (24 percent) uviedlo, že boli v tom čase chorí alebo mali iné zdravotné dôvody. V Únii bol najčastejší dôvod predchádzajúcej neúčasti hlavne fakt, že v tom čase boli mimo svojho domova, respektíve cestovali.
Slováci a Slovensky sú tiež voči EÚ v približne rovnakej miere optimistickí, respektíve pesimistickí, ako je priemer bloku.
Prieskum Eurobarometra prebiehal po celej EÚ v priebehu septembra a októbra. Na osobných rozhovoroch sa zúčastnilo vyše 26,5-tisíc respondentov. Viac ako tisíc bolo zo Slovenska.
