Arktída prináša príležitosti aj hrozbu konfliktov

zdroj: TASR

Podľa niektorých odhadov by sa ľadová pokrývka v arktickej oblasti mohla v letných mesiacoch úplne vytratiť už okolo roku 2040 či dokonca skôr. Miestne obyvateľstvo, výskumné tímy i vojenské sily rozmiestnené pri Arktíde totiž hlásia, že ľad mizne rýchlejšie, než sa čakalo.

Už v tohtoročnom lete možno očakávať zvýšenú ľudskú aktivitu v Arktíde. Napríklad ropný gigant Shell sa chystá spustiť nový prieskum ložísk surovín a oblasť bude brázdiť aj viac rybárskych, nákladných i turistických lodí. Dĺžka cesty medzi európskymi mestami na jednej strane a čínskymi či japonskými prístavmi by sa mohla skrátiť o viac než týždeň a uľahčiť tak preprave cez Suezský prieplav.

Experti ale varujú, že tento vývoj prináša nielen riziko ekologickej katastrofy, ale tiež zvýšenie kriminálnych aktivít, ako je nelegálny rybolov, pašeráctvo či terorizmus. Vzhľadom k odhadovaným objemom skrytých ložísk nerastných surovín niektorí upozorňujú aj na to, medzi dôsledkom globálneho otepľovania budú tiež konflikty medzi zainteresovanými štátmi, vrátane troch členských krajín EÚ – Dánsko, Fínsko a Švédsko.

Preskupovanie armády

Na medzinárodnej scéne sa zatiaľ objavujú skôr náznaky spolupráce pri riešení problémov arktickej oblasti, pričom významnú rolu hrá takzvaná Arktická rada.

V priebehu apríla sa v Kanade po prvýkrát stretnú ministri obrany arktických krajín. Štáty ako Nórsko alebo Kanada ale zároveň v posledných rokov prezbrojujú svoje armády a presúvajú jednotky do nových alebo rozšírených základní na severe svojich území.

Takisto niektorí predstavitelia Spojených štátov upozorňujú,  že USA, ktoré po skončení Studenej vojny stiahli z oblasti väčšinu svojich ozbrojených zložiek, nesmú zaostať v súperení o Arktídu. „Mnohými rôznymi spôsobmi sú Spojené štáty arktickým národom, avšak bez nejakej arktickej stratégie,“ uviedol viceadmirál Pobrežnej stráže USA Brian Salerno.  

Washington sa chystá ratifikovať Dohovor OSN o morskom práve z roku 1982, na ktorý sa väčšina krajín odvoláva ako základ pre diskusie o pálčivých otázkach Arktídy.

Teritoriálne spory

Podľa odborníkov už v súčasnosti existuje najmenej deväť teritoriálnych sporov medzi severskými krajinami a najmä Rusko sa snaží v regióne bohatom na prírodné zdroje získať si čo najvýhodnejšie postavenie. Moskva má pod palcom väčšinu z viac než tridsiatky svetových ľadoborcov. Hoci mnohé z nich sú zastarané, niektoré  majú jadrový pohon.

Špicbergy sú napríklad dôvodom naštrbenia vzťahov medzi Nórskom a Ruskom. Hoci sú tieto ostrovy medzinárodne uznané ako nórske územie, v rámci miestnej populácie dlhodobo rastie počet ruských emigrantov. Oslo tento rok oznámilo, že sa chystá vytvoriť špeciálny „arktický armádny prápor“ ako reakciu na podobný krok z ruskej strany.

V Grónsku sa  zase očakáva príliv investorov najmä z ázijských krajín, keďže nedávno získali viacero práv na prieskum a ťažbu surovín.

Napriek mnohým obavám sa niektorí experti domnievajú, že ak bude ľudstvo pristupovať k otvárajúcej sa Arktíde uvážlivo, prospech zo strateného zaľadnenia by mohli mať všetky štáty regiónu. Prekážkou rýchleho rozvoja sú zatiaľ veľké vzdialenosti, navigačné bariéry i neúplné mapy.

„Myslím si, že Arktída ponúka skôr príležitosti pre spoluprácu než pre konfrontáciu,“ uviedol Christian le Miere z londýnskeho Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdiá.