Brusel lobuje za elektráreň na uhlie v Kosove, ekológovia sú proti

Zdroj: Flickr; autor: clear_image@sbcglobal.net

„Podkopávanie európskej klimatickej a energetickej stratégie je nezospovedné,“ uviedol pre EurActiv poradca Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) Mark Johnson. Podľa neho by komisári mali svoj list odvolať.

„Európa by mala všetku svoju silu používať na to, aby Kosovu a jeho susedom pomohla komplexne na ceste k výslednej európskej integrácii,“ povedal.

List s dátumom 19. máj 2011 podpísali komisár pre energetiku Günther Oettinger a komisár pre rozšírenie Štefan Füle. Obhajujú to, aby Svetová banka (WB) naďalej pokračovala v čiastočnej garancii rizika (PRG), ktorú ponúkla dostavbe tepelnej elektrárne Kosovo C. Spaľovať by mala hnedé uhlie (lignit), pri čom však dochádza k emisií veľkého množstva CO2.

„Naliehame na Banku, aby pokračovala vo svojom angažovaní v Novej kosovskej elektrárni [NKPP] ako najlepšej a jedinej ceste zlepšiť environmentálne výsledky Kosova,“ uvádza sa v liste.

Podľa nich bude blok elektrárne „Kosovo C“ s výkonom 600 MW menej znečisťujúci ako súčasná elektráreň „Kosovo A“, čím bude môcť Priština naplniť svoje záväzky v rámci Zmluvy o Energetickom spoločenstve a tiež v predstihu aj požiadavky smernice EÚ o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení z roku 2001.

Zmluvnými stranami Energetického spoločenstva sú všetky krajiny Balkánu, rovnako ako Moldavsko a Ukrajina. Smernica 2001/80/ES má za cieľ kontrolovať objem emisií oxidov dusíka (Nox), oxidu siričitého (SO2) a prachu z existujúcich zariadení. Kosova sa týka nakoľko je potenciálnou kandidátskou krajinou EÚ, a Únia je takisto jeho hlavným obchodným partnerom.

„Ak by sa Banka stiahla z NKPP, predvídame riziko, že Kosovo by sa zrieklo svojho záväzku uzavrieť do roku 2015 „Kosovo A“ a rozhodlo by sa predĺžiť životnosť tejto elektrárne,“ uviedli „Európska komisia rozhodne obhajuje uzatvorenie elektrárne, ktorá nikdy nemôže byť v súlade so štandardmi EÚ.“ Súčasnú elektráreň „Kosovo A“ nazývajú „najhorším jednotlivým zdrojom znečistenia v juhovýchodnej Európe“.

Okrem environmentálnych prínosov komisári takisto zdôrazňujú potrebu Kosova zaistiť stabilné dodávky energie v krajine, ktorá často trpí výpadkami, čo nepomáha ekonomickému rozvoju, sociálnej a politickej stabilite. Dodali, že v prípade, ak Setová banka nebude projekt podporovať, je „veľmi nepravdepodobné, že tento projekt výroby prevezme a podporí iná európska finančná inštitúcia podobná Banke.“

Svetová banka je hlavným donorom pre reformu sektora energetiky v Kosove. Avšak na Projekt technickej pomoci elektriny z lignitu (LPTAP) prospela vo výške 10,5 milióna amerických dolárov nielen Svetová banka, ale tiež Európska komisia grantom cez niekdajšiu Európsku agentúru pre rekonštrukciu (EAR) vo výške 2 milióny eur.

Projekt schválený ešte v roku 2006 sa mal pôvodne skončiť v roku 2009, avšak údajne z dôvodu „vyhlásenia nezávislosti a zmeny vo vláde“ sa pôvodný harmonogram posunul a v súčasnosti by sa táto fáza mala ukončiť ku konci tohto roku.

Znižovanie emisií podľa EÚ

Environmentalisti však ich názory tak úplne nezdieľajú.

Podľa Johnsona elektráreň „Kosovo C“ určí Prištine „rozdielnu cestu“ od členstva EÚ. Takisto to prispieva ku vzorcu, podľa ktorého sa nová výroba z uhlia vytláča z krajín ako Taliansko a Poľsko za hranice EÚ, napríklad do Albánska či Bieloruska.

„Nové uhoľné [elektrárne] budované mimo Únie nemusia platiť cenu za uhlík v rámci EÚ,“ uviedol. „Tento presun emisií mimo hranice EÚ spustený stanovením ceny za znečistenie u nás vyvoláva stále väčšie obavy.“

Súhlasí s ním aj holandský europoslanec zo skupiny Zelených a člen výboru EP pre životné prostredie Bas Eickhout, pričom dúfa, že list nie je „predohrou nadchádzajúcej energetickej vízie komisára Oettingera do roku 2050“.

„Ak vytvoríme schému pre obchodovanie s emisiami pre EÚ a v tú istú dobu vytvorenie konkurentov s vysokým uhlíkom hneď vedľa, nielenže povzbudzujeme Kosovo k nesprávnemu environmentálnemu a ekonomickému smeru, ale podkopávame aj naše vlastné nízkouhlíkové ekonomiky,“ uviedol pre EurActiv.

Hovorca Európskej komisie sa zatiaľ k tejto otázke nevyjadril.

List prezidentovi Svetovej banky Robertovi Zoellickovi sa objavil mesiac po tom, čo sa vo WB ozvali rozdielne názory na plánované obmedzenie financovania tepelných elektrární na uhlie.

Minulý rok sa medzi environmentalistami a vedením banky rozpútala bitka z dôvodu plánovanej pôžičky Južnej Afrike vo výške $3,75 miliardy na financovanie elektrárne na uhlie, ktorá bola napokon schválená.

Vzhľadom na presadzovanie zeleného imidžu EÚ sú dotácie pre tepelné elektrárne kontroverzné, keďže predstavujú prekážku pri napĺňaní snahy EÚ znížiť do roku 2050 emisie CO2 o 80-95%.

Európska banka pre obnovu a rozvoj a Európska investičná banka napríklad minulý rok odsúhlasili 750 miliónovú pôžičku pre kompletnú rekonštrukciu tepelnej elektrárne v Slovinsku. Podľa EIB projekt modernizácie elektrárne Šoštanj zníži emisie o 28 %.

Vo svojom liste komisári pritom citujú štúdiu WB, podľa ktorej bude výsledok zatvorenia Kosovo A, rehabilitácia Kosova B, aby spĺňala štandardy EÚ, a zapojenie Kosova C „uhlíkovo neutrálne“. Znížili by sa emisie iných znečisťujúcich látok, avšak celkové emisie CO2 nie.