Bulharsko a Grécko sa po desaťročí dohodli na plynovode

Sofia a Atény podpísali investičnú dohodu o výstavbe prepájacieho plynovodu medzi mestami Stara Zagora a Komotini (IGB). Interkonektor má Bulharsku pomôcť znížiť svoju závislosť na jednom dodávateľovi zemného plynu – ruskom Gazprome.  

Na poslednom stretnutí pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre plynovodné prepojenia v strednej a východnej Európe totiž krajiny prijali návrh podpredsedu Komisie Marša Šefčoviča, aby každá z nich  mala mať aspoň tri zdroje zemného plynu.

Plynovodný interkonektor  IGB by mal do Bulharska priniesť plyn z Azerbajdžanu ale aj gréckych terminálov na skvapalnený plyn (LNG), ktoré spustia do prevádzky v roku 2018.

Viac ako 180 kilometrový plynovod postaví spoločný podnik s 50 % podielom bulharskej štátnej energetickej spoločnosti BEH, 25 % podielom gréckej štátnej energetickej firmy DEPA a 25 % podielom talianskej skupiny Edison.

Po rokoch skutočná výstavba

IGB nie je žiadnou novinkou. Jeho výstavbu odďaľujú už niekoľko rokov kvôli technickým ale aj finančným problémom. Poradca Generálneho riaditeľstva pre energetiku, Brendan Devlin v marci vyhlásil, že Bulharsku chýba najmä „politická vôľa“.

Zdá sa totiž, že Sofia uprednostňuje najmä veľké projekty, ako bol zrušený plynovod South Stream alebo Nabucco. Malé projekty, ktoré by však mohli podľa Komisie regiónu priniesť výrazné a „lacnejšie“ zvýšenie bezpečnosti dodávok plynu sa tak dostávajú do úzadia.

Na stole sú prepojovanie plynovody so Srbskom, Gréckom, Rumunskom, či Tureckom. Bulharské autority tvrdia, že politická vôľa je, chýbajú však financie. Pre EurActiv to potvrdil aj bulharský europoslanec Vladimir Uruchev.

Plynovod IGB sa v polovici novembra ocitol aj na druhom zozname Projektov spoločného záujmu. EÚ pre to bude môcť spoločnému bulharsko-grécko-talianskemu projektu poskytnúť grant vo výške 45 miliónov eur. Celkové náklady na výstavbu odhadujú na približne 220 miliónov eur.

Bulharský premiér Bojko Borissov výraznejšie podporuje výstavbu malých prepojovacích plynovodov v snahe premeniť svoju krajinu na regionálny energetický „hub“. Bulharsko-grécky plynovod s kapacitou 3 miliardy metrov kubických (bcm) plynu ročne by mohli v budúcnosti rozšíriť na 20 bcm ročne.

Podklady na výstavbu plynovodného prepojenia s Rumunskom by podľa bulharskej ministerky pre energetiku Temenuzhky Petkovej mali byť pripravené už v polovici roka 2016. Plynovod vedúci zo Srbska až v roku 2018.

Zdroj: IGB