EÚ a Ukrajina sa v energetike rozchádzajú

Analytické centrum DiXi Group, ktoré sa špecializuje na ukrajinský sektor energetiky, predstavilo v Bruseli výsledky štúdie o dvojročnom pokroku Kyjevu v napĺňaní záväzkov vyplývajúcich z členstva v Energetickom spoločenstve (Energy Community). Ide o združenie krajín EÚ a susedných štátov vo východnej Európe a na Balkáne, ktorej cieľom je priblížiť energetiku okolitých krajín s rámcom platným v Európskej únii.

Riaditeľka think-tanku Olena Pavlenko varovala, že na Ukrajine začína šíriť rozčarovanie z členstva v tejto organizácii. Spočiatku totiž Energetické spoločenstvo v Kyjeve vnímali ako poistku proti moci Ruska. Teraz si ale predstavitelia začínajú uvedomovať, že EÚ nemá dostatočnú silu na to, aby dokázala Moskve zabrániť budovať plynovody obchádzajúce Ukrajinu.

Poukázala na sklamanie Kyjeva z toho, že v čase plynovej krízy v januári 2009, EÚ výraznejšie nezasiahla proti Rusku, hoci zastavenie dodávok plynu podstatne zasiahlo aj niektoré členské štáty vrátane Slovenska, a zostala stranou. Európska komisia vtedy zvolila rolu neutrálneho mediátora.

V lete 2012 svoju nespokojnosť so smerovaním organizácie vyjadrili aj niektorí europoslanci a mimovládne organizácie, ktoré kritizovali netransparentnú prípravu novej regionálnej energetickej stratégie, ktorá zanedbáva environmentálny rozmer. (EurActiv, 18.10.2012)

Stratené ilúzie

Pavlenko citovala slová vedúceho sekretariátu Energetického spoločenstva Janeza Kopača, podľa ktorého sa Ukrajina k organizácii pripojila preto, lebo „chcela priblížiť svoju legislatívu tej v EÚ, ktorú investori považujú za spoľahlivú“.

Bývalý minister pre energetiku a súčasný podpredseda ukrajinskej vlády Jurij Bojko to ale vidí odlišne. Kyjev sa k Energetickému spoločenstvu pridal po zvážením dvoch zásadných otázok – získanie financií z EÚ na modernizáciu plynárenskej infraštruktúry a „podpora proti South Streamu“.

Reálne výsledky z členstva v zoskupení vyvolávajú v Kyjeve podľa šéfky DiXi Group zmiešané pocity. V odvetví elektriny bola napríklad Ukrajina schopná exportovať do Maďarska minulý rok elektrinu za 172 miliónov eur. Cez územie Maďarska a tiež Kyjevu podarilo dohodnúť dovoz lacnejšieho zemného plynu, ktorým nahrádza drahý plyn od Gazpromu. Energetické spoločenstvo ale tiež Kyjev upozornilo na porušenia pravidiel verejných súťaží.

Ukrajinské úrady sa ale podľa Pavlenko najviac sťažujú na oneskorenia v investíciách EÚ do plynárenskej infraštruktúry. Počítali s nimi už od roku 2008, ale neskôr sa rozhodli začať s modernizáciou z vlastného rozpočtu.

Európska banka pre obnovu a rozvoj a Európska investičná banka podpísali s prevádzkovateľom plynovodov NAK NaftoGaz memorandum o plánovanej investícii až v júli 2011. Európske inštitúcie majú poskytnúť prostriedky vo výške cez $300 miliónov, avšak zatiaľ nedošlo k uzavretiu konečnej dohody.

Prevádzkovanie plynovodov

Roman Nitsovyč z DiXi Group uviedol, že celá záležitosť je v kontexte rusko-ukrajinských vzťahov oveľa komplexnejšia. Kyjev žiada od Gazpromu zníženie cien za plyn, avšak ruskí politici trvajú na tom, že tento problém sa vyrieši len ak Ukrajina vystúpi z Energetického spoločenstva.

Do rokovaní tiež vstupuje otázka vzniku spoločného konzorcia, ktoré by plynovody prevádzkovalo.

„Rusko chce bilaterálne konzorcium, ktoré by systém na prepravu plynu nielen prevádzkovalo, ale aj vlastnilo. Ukrajina zastáva pozíciu, že systém má prevádzkovateľ trilaterálne konzorcium. Pozícia EÚ zase je, že Ukrajina túto záležitosť neprebrala dostatočne s jej orgánmi, Únia sa nemôže podieľať na komerčnom projekte a namiesto nej by sa mali zapojiť európske firmy,“ vysvetlil Nitsovyč situáciu.

Jeffrey Piper z generálneho riaditeľstva EK pre energetiku zdôraznil, že samotná Komisia nebude financovať modernizáciu plynárenskej sústavy za 308 miliónov eur, nakoľko je to úloha medzinárodných finančných inštitúcií.

V máji zorganizuje ukrajinské ministerstvo pre energetiku okrúhly stôl, ktorý sa bude zaoberať práve systémom pre prepravu plynu. Nitsovyč ale neočakáva v dohľadnej dobe žiadne rozhodnutia. Odporučil, aby Brusel a Kyjev vytvorili odborný panel, ktorý by zlepšil vzájomnú komunikáciu v energetickej oblasti.

Postavenie Ukrajiny v geopolitike sektora energetiky bolo minulý týždeň aj súčasťou diskusií počas konferencie Globsec 2013, kde odborníci zo strednej Európy vyzdvihli význam interkonektorov a LNG terminálov pre budúcnosť prepravy plynu  naprieč EÚ. Tie totiž umožnia výmenu a predaj komodity importovanej z mimoeurópskych krajín aj v rámci regiónu Európy.(EurActiv, 19.04.2013)

Sú plány Ruska pre plynovody reálne?

Do hry o vývoji cien plynu a tranzite plynu navyše vstupuje otázka implementácie 3. liberalizačného balíka EÚ a potenciál rozvoja domácich zásob bridlicového plynu, kde sa popri Poľsku ukazuje ako veľmi sľubná práve Ukrajina. Kyjev navyše naplno nevyužíva ani produkciu z domácich ložísk konvenčného zemného plynu a ropy. Okrem toho sa vláda stále zdráha odstrániť dotácie na dodávky plynu, ktorými zo štátneho rozpočtu dotuje domácnosti i firmy.

Panelisti sa nevyhli ani diskusii o výstavbe nových ruských plynovodov, ktoré Ukrajinu ako dosiaľ kľúčovú tranzitnú krajinu pre plyn do Európy tak veľmi znepokojujú.

Ak by ruské firmy naozaj vybudovali všetky plánované projekty potrubí s plnou kapacitou, t.j. South Stream a druhú fázu Nord Streamu, celková kapacita ruských plynovodov do Európy by prekročila 370 miliárd metrov kubických ročne. To sa ale vzhľadom na pokles spotreby plynu v Európe javí ako neefektívny plán, keďže by dopyt po plyne z Ruska musel byť značne väčší ako dnes.

Medzinárodná energetická agentúra navyše vo svojom výhľade upozornila, na potrebu stomiliardových investícií do modernizácie plynárenskej infraštruktúry v samotnom Rusku. Otázkou preto podľa panelistov zostáva či má Rusko dostatok financií na realizáciu všetkých plánovaných projektov do krajín EÚ, tak aby sa mu aj vzhľadom na klesajúcu cenu plynu a nástup alternatívnych energetických zdrojov a technológií vyplatili.