EÚ sa nevie dohodnúť na detailoch iránskeho embarga

Foto: Flickr.com/Johny Choura (licencia Creative Commons)

EÚ sa rozhodla uvaliť embargo na iránsku ropu s cieľom vyvinúť si tlak na Teherán z dôvodu nedostatku informácií o vývoji jeho jadrového programu.

Jednotlivé štáty sa však v detailoch rozchádzajú. Najvážnejší rozpor sa týka dĺžky tzv. „preklenovacieho obdobia“, ktoré by dovolilo štátom silne závislým na iránskej rope dodržať platné kontrakty aj po určitú dobu od zavedenia embarga.

Súčasný návrh počíta s trvaním preklenovacieho obdobia do konca júna, pričom sa očakávalo, že ho diplomati tento štvrtok už len odobria. Členským štátom síce zakáže uzatvárať s Iránom nové ropné kontrakty, na druhej strane im však umožní do 30. júna 2012 čerpať už zazmluvnenú ropu.

„Dnes sme sa nedohodli, avšak veríme, že sa tak stane v pondelok. Nie každý súhlasil s kompromisom,“ povedal jeden z diplomatov. Potvrdil, že problémom bolo práve trvanie preklenovacieho obdobia. Niektorí ho chceli skrátiť, zatiaľ čo iní v obave o zabezpečenie alternatívnych dodávok ropy, žiadali jeho predĺženie.

Teherán naďalej popiera, že by sa pokúšal o zostrojenie jadrovej zbrane. Tvrdí, že spracováva urán iba na účely výroby elektrickej energie. Členské štáty EÚ síce chcú vyvinúť na Irán väčší tlak, niektoré sa však obávajú o svoju ekonomiku. Predovšetkým Grécko je znepokojené možnými dôsledkami takéhoto kroku v dobe, kedy sa Európa už dva roky potýka s dlhovou krízou.

V minulosti ponúkal Irán Grécku výhodné kontrakty na dovoz ropy. To spôsobilo, že je dnes Grécko vo veľkej miere závislé na dodávkach práve z tejto krajiny.

Na druhej strane sa špekuluje, že preklenovacie obdobie môže zmenšiť dopad sankcií, keďže približne tri štvrtiny dovozu do EÚ pokrývajú dlhodobé kontrakty.

Grécke obavy

Podľa vyjadrení diplomatov sa Grécko dožadovalo zo strany ostatných členských štátov garancií, že mu pomôžu v prípade, ak sa mu za dané obdobie nepodarí zabezpečiť dostatok alternatívnych dodávok.

„Každý rozumie výhradám Grécka a požiadavke politického záväzku od všetkých 27 štátov, že ho nenechajú na lopatkách v prípade, že sa mu nepodarí zabezpečiť alternatívne dodávky do doby, kedy bude embargo plne implementované,“ povedal jeden z diplomatov.

„Je pravda, že niektoré štáty sa zasadili o kratšie preklenovacie obdobie, avšak väčšinou je to iba taktika,“ uviedol diplomat a dodal: „Som si istý, že sa dohodneme na prvom júli.“ 

Jednou z možností, ako zmierniť obavy Grécka, je zavedenie revíznej klauzuly. Tá by umožňovala členským štátom zhodnotiť ekonomické náklady plného embarga, krátko predtým než sa zavedie.

Rozhodnutie EÚ prichádza po sprísnení sankcií zo strany USA. Barack Obama podpísal 31. decembra 2011 nové sankcie voči Iránu, ktoré sa zavádzajú postupne. Pri ich úplnom vynútení by sa väčšine krajín znemožnili platby za iránsku ropu.

Podľa diplomatov sa v nasledujúcich dňoch uskutočnia ďalšie rokovania. Formálne rozhodnutie musia urobiť ministri zahraničných vecí, pričom v otázkach zahraničnej politiky je nevyhnutné jednomyseľné rozhodnutie.