Európski ministri zachránili regulované ceny energií. Nateraz

Žiga a Šefčovič

Minister Peter Žiga (vľavo) a komisár Maroš Šefčovič na ministerskej rade. FOTO: FB MŠ

Po 15-hodinovom maratóne rokovaní si môže estónske predsedníctvo v Rade EÚ pripísať ďalší splnený cieľ. Podarilo sa mu priviesť členské štáty k dohode na štyroch kľúčových legislatívnych návrhoch z balíčka „Čistá energia pre všetkých Európanov“ tak, ako si to predsavzalo.

Balíček predložil pred rokom podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. V pondelok 18. decembra sa ministri energetiky dohodli na spoločnej pozícii (všeobecnom prístupe) na smernici o obnoviteľných zdrojoch energie, nariadení o riadení energetickej únie a na smernici a nariadení o trhu s elektrinou.

Minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD) pre TASR pripomenul, že rokovania o legislatívnom balíčku sa začali ešte počas slovenského predsedníctva. Dohoda je pre Slovensko dobrou správou, povedal Žiga. Minister ocenil najmä zachovanie možnosti regulovať ceny pre končených spotrebiteľov v smernici o trhu s elektrinou.

O regulovaných cenách rozhodne trialóg

Ministri zodpovední za energetiku ponechali v legislatíve obmedzenú možnosť regulovať ceny. „My sme sa zasadili s ostatnými krajinami za to, aby naďalej dochádzalo k regulácii, hlavne pre tie najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov,“ informoval Žiga.

Legislatívny proces sa však ešte neskončil. Komisár pre klímu a energetiku Miguel Arias Cañete na tlačovke povedal, že trialóg umožní „úplne odstrániť regulované ceny“.

Ak má nová legislatíva vstúpiť do platnosti, musí s jej znením súhlasiť nielen Rada EÚ, ale aj Európsky parlament. Ten svoju pozíciu schváli na januárovej plenárke. Potom sa začne trialóg Rady, Parlamentu a Komisie s cieľom nájsť zhodu troch inštitúcií.

Nová pravidlá pre trh s elektrinou kladú dôraz na koncového užívateľa s tým, že spotrebitelia dostanú viac možností vyberať si dodávateľov elektriny, ako aj elektrinu vyrábať a dodávať do siete.

Obnoviteľné energie 2030: 27 percent

Slovenský minister v tejto súvislosti upozornil, že na Slovensku štát nie je jediným hráčom na trhu s elektrinou. Naopak, fungujú na ňom aj súkromné distribučné spoločnosti a predajcovia. Minister Žiga zároveň odmietol názory, podľa ktorých sú ceny elektriny na Slovensku najvyššie v EÚ. „Ideme zlatou strednou cestou”, povedal pre TASR s tým, že štát a jeho nezávislý regulátor dozerajú na to, aby sme sa z európskeho priemeru neodklonili.

Za jeden z cieľov energetickej únie považuje, že každý spotrebiteľ v EÚ bude mať prístup k tak lacnej energii, ako sa len dá.

Ministri relatívne hladko schválili európsky cieľ pre obnoviteľné zdroje energie v roku 2030 vo výške 27 percent. Ten Komisia aj pôvodne navrhla, neskôr sa však komisár Šefčovič vyslovil za jeho zvýšenie na 30 percent vzhľadom na nečakane rýchly pokles nákladov na výrobu elektriny zo solárnej a veternej energie.

Komisár Cañete ministrov na tlačovke kritizoval za nedostatok ambícií. Za ambicióznejší cieľ sa v posledných mesiacoch vyslovili nielen environmentálne organizácie a Európsky parlament, ale aj veľké európske energetické firmy.

Priebežná kontrola členských štátov

Minister Žiga upozornil, že cieľ 27 percent nebude rovnaký pre jednotlivé členské štáty EÚ. Čo sa týka Slovenska, vláda podľa neho zatiaľ nie je v štádiu, aby zadefinovala svoje percentuálne záväzky.

Vysvetlil, že ak EÚ ako celok mala záväzok do roku 2020 zaistiť 20 percent „zelenej energie“, cieľ pre Slovensko bol na úrovni 14 percent. Podobný scenár nás v Únii čaká aj v ďalšom desaťročí, spresnil Žiga.

Stále však platí, že v rámci riadenia energetickej únie budú štáty predbežne kontrolované. V rokoch 2023, 2025 a 2027 budú musieť postupne dosiahnuť 24, 40 a 60 percent (z končeného cieľa – podielu obnoviteľných energií).

Minister na túto tému dodal, že výroba elektrickej energie na Slovensku nie je založená na znečisťujúcich technológiách, a preto znižovanie skleníkových emisií budeme musieť riešiť hlavne v oblasti energetickej účinnosti a v doprave. Pre tú Rada EÚ schválila cieľ 14 percent obnoviteľných energií pre každý členský štát a „podcieľ“ 3 percentá biopalív.

Neistý osud kapacitných mechanizmov

Spornou témou na rokovaniach ministrov bol emisný limit pre kapacitné mechanizmy, ktoré budú môcť štáty podporovať v záujme stability elektrickej siete. Kompromis napokon umožňuje (v znení schválenom Radou EÚ) dotovať aj elektrárne vypúšťajúce viac ako 550 g CO2/kWh. Ústup od limitu, ktorý nespĺňa žiadna uhoľná elektráreň, bude postupný.

Kompromis je však taký vágny, že estónske predsedníctvo ho „nechalo na interpretácii“. Výsledná podoba legislatívy sa vyjasní práve v trialógu.

Ďalším neuralgickým bodom bola práve kontrola plnenia európskych záväzkov členskými štátmi do roku 2030 v rámci riadenia energetickej únie.

Francúzsko totiž na poslednú chvíľu prišlo s návrhom na tretí kontrolným termín – rok 2027, ktorý má doplniť dva predchádzajúce – 2023 a 2025. Po zložitých rokovaniach napokon ministri schválili francúzsky návrh s tým, že vyhodnocovanie plnenia „nebude kvantitatívne“, informovalo estónske predsedníctvo.