IEA varuje, že posun k energetike bez emisií je príliš pomalý

Autor: Simon Howden, Freedigitalphotos.net

Vzhľadom na to, že pri výrobe elektriny stále globálne dominuje uhlie a dopady vládnych podnetov k investíciám do čistej energie sú obmedzené, odborníci v Medzinárodnej energetickej agentúre (IEA) konštatovali, že cieľ udržať globálne otepľovanie pod hranicou 2°C sa stáva nedosiahnuteľným.

„Nadšenie z vyčistenia svetového energetického systému ochablo,“ uviedla výkonný riaditeľka IEA Maria van der Hoeven pri príležitosti predstavenia novej správy. „Napriek množstvu rečí zo strany svetových lídrov a boomu v obnoviteľnej energii počas predošlej dekády, je priemerná jednotka vyprodukovanej energie v zásade rovnako špinavá ako pred 20 rokmi.“

Index uhlíkovej intenzity energetiky (ESCII), ktorý ukazuje koľko CO2 sa v priemere emituje pri výrobe jednotky energie bol v roku 1990 na úrovni 2,39 ton CO2 na tonu ropného ekvivalentu (tCO2/toe). Napriek deklarovanému globálnemu boju s klimatickom zmenou sa v roku 2010 sa zredukoval len nepatrne na 2,37 tCO2/toe.

Fosílie zostávajú

Ďalšia analýza publikovaná tento týždeň think-tankom Bloomberg New Energy Finance uvádza, že svetové investície do obnoviteľných zdrojov energie boli v prvom štvrťroku 2013 najnižšie za posledné 4 roky.

Ako uvádza IEA, v období rokov 2000-2010 sa produkcia elektriny z uhlia zvýšila o 45 %, najmä v rozvíjajúcich sa ekonomikách ako Čína či India, čo zďaleka prekonalo 25-percentný nárast výroby z nefosílnych zdrojov v rovnakom období

Revolúcia v ťažbe bridlicového plynu v USA podnietila prechod z uhlia na menej znečisťujúci zemný plyn. V Európe sa ale potvrdzuje nárast podielu uhlia v energetickom mixe, či už domáceho alebo dovezeného práve z USA, na úkor zemného plynu.

Pokrok v budovaní nových atómových elektrární a tiež globálna produkcia biopalív, ktoré sa radia k technológiám znižujúcim emisie, sa v roku 2012 tiež zastavil.

„Nemôžeme si dovoliť ďalších 20 rokov letargie. Potrebujem rýchlu expanziu nízkouhlíkových technológií, ak sa máme vyhnúť potenciálne katastrofickému otepľovaniu planéty, ale tiež musíme urýchliť prechod od špinavších fosílnych palív,“ zdôraznila Van der Hoven.

Zachytávanie uhlíka

Hoci sa zdá, že vzhľadom na pretrvávajúcu silnú pozíciu fosílnych palív by malo byť zavádzanie technológie zachytávania a skladovania uhlíka (CCS) kritické, v prevádzke nie sú žiadne komerčné projekty elektrární s CCS.

IEA predpokladá, že CCS zohrá v budúcnosti veľkú rolu pri obmedzovaní emisií skleníkových plynov a do roku 2050 by technológiou malo byť vybavených 63 % uhoľných elektrární na svete.

V súčasnosti je však v prevádzke alebo vo výstavbe len 13 demonštračných projektov veľkej škály s celkovou kapacitou uskladniť asi 65 miliónov ton CO2 ročne. To predstavuje len štvrtinu kapacity CCS, ktorá sa vyžaduje do roku 2020.

Cena má odrážať reálne náklady

Správa prináša odporúčania v oblasti politiky pre každú zo skúmaných technológií. Uvádza, že vládne politiky a schému EÚ pre obchodovanie s emisiami je potrebné posilniť tak, aby umožnili nástup energeticky efektívnej a čistej technológie.

IEA preto obzvlášť zdôrazňuje, že ceny elektriny pre spotrebiteľov musia odrážať skutočné náklady energií, a to stanovením ceny za emisie uhlíka a odstránenie dotácií pre fosílne palivá.

„Kým nebudeme mať správne ceny a politiky, nákladovo efektívny prechod na čistú energiu sa neuskutoční,“ píše sa v správe.

Technológie ako elektromobily, veterné a solárne elektrárne síce budú ešte niekoľko rokov  vyžadovať podporu z verejných rozpočtov, avšak relevantné politiky by mali byť flexibilné a transparentné. Energetickú efektívnosť zase môžu výrazne podnietiť prísnejšie a rozsiahlejšie štandardy energetickej hospodárnosti a normy palivovej účinnosti.