Dodávky ropy a ropných výrobkov zohrávajú významnú rolu najmä pre odvetvie dopravy a chemický priemysel.
Napriek súčasnej komplikovanej politicko-vojenskej situácii na Ukrajine prebiehajú dodávky ropy na naše územie bez problémov. Energetická závislosť EÚ a Slovenska je vysoká. Pokiaľ ide o ropu a ropné produkty, podľa posledných harmonizovaných údajov Eurostatu sa v roku 2012 pohybovala na úrovni 86,4 %. V prípade Slovenska dosiahol tento ukazovateľ úroveň takmer 90 %.
Ropa z Ruska tvorila viac ako 31 % celkového dovozu tejto suroviny do Únie. Ďalšími hlavnými dodávateľmi boli Nórsko (10,84 %) a Saudská Arábia (9,36 %).
Európska únia v danom roku importovala ropu za približne 450 miliárd dolárov, čo sa pri prepočítaní s priemerným výmenným kurzom v danom roku rovná okolo 350 miliardám eur. Každý deň tak EÚ zaplatila za dovoz ropy takmer miliardu eur.
Zásoby aj ponuka sú dostatočné
Na základe smernice o povinnosti udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných produktov (2009/119/ES) majú všetky členské štáty Únie povinnosť udržiavať núdzové zásoby ropy. Ich objem má zodpovedať minimálne 90 dňom priemerného denného čistého dovozu alebo 61 dňom priemernej dennej domácej spotreby, podľa toho, ktorá z týchto hodnôt je vyššia.
Potenciálne pozastavenie dodávok tejto suroviny by preto nemalo mať bezprostredný vplyv na jej dostupnosť.
Od minulého roku tieto zásoby na Slovensku spravuje nová agentúra EOSA.
Viacerí analytici pre agentúru TASR potvrdili, že globálna ponuka suroviny je dostatočná.
Minulotýždňové kolísanie ceny ropy na svetových trhoch ale potvrdzujú citlivú reakciu trhov na geopolitickú situáciu a reflektujú obavy investorov. Analytici sú presvedčení, že k prudkému nárastu ceny ropy Brent na 120 až 125 dolárov za barel (159 litrov) by mohlo dôjsť, ak by sa nezhody medzi Ruskom a Ukrajinou výrazne vyostrili.
Dodávky na Slovensko
Na Slovensko sa ropa prepravuje prostredníctvom ropovodu Družba, kapacita ktorého je až 21 miliónov ton ročne. Dodávky ropy do SR sa uskutočňujú na základe medzivládnej dohody s Ruskom zo 14. januára 1999, a to v objeme do 6 miliónov ton ročne. V roku 2012 dosiahli objem necelých 5,4 miliónov ton, čo znamenalo medziročný pokles objemu takmer o 10 %. Vo finančnom vyjadrení sa dovoz ropy dostal na hodnotu takmer 3,3 miliardy eur.
Hrubá domáca spotreba zároveň dosiahla úroveň takmer 3,4 miliónov ton ropy.
V oblasti tranzitu ropy z Ruska do tretích krajín cez naše územie sa postupuje podľa medzivládneho protokolu z roku 2000. Ustanovenia oboch dokumentov sú v platnosti do konca tohto roka, preto možno očakávať rokovania o novom dlhodobom kontrakte a tiež o alternatívach voči tomuto jedinému dodávateľovi.
V Únii sa dlhodobo diskutuje o potrebe diverzifikovať trasy ropy (i plynu) do Európy. O tom, že diverzifikácia zdrojov a prepravných ciest je podstatná, hovoria aj národné strategické dokumenty v oblasti energetiky.
Alternatívy
„Alternatívou je zvyšovanie počtu prepojení ropovodných sústav v rámci EÚ a to najmä v smere východ-západ spolu s uplatňovaním technológií reverzného chodu pri každom takomto prepojení,“ uviedol pre EurActiv Robert Nemcsics, splnomocnenec ministerstva hospodárstva pre ropovod Bratislava – Schwechat Pipeline (BSP).
„V prípade SR ide najmä o projekty v štádiu prípravy, t.j. o vybudovanie prepojenia medzi ropovodom Družba a rafinériou Schwechat, ako aj o rekonštrukciu maďarského úseku ropovodu Adria a k nemu prislúchajúceho úseku na slovenskom území. Ropovod BSP by zabezpečoval možnosť reverzného chodu dodávok ropy z ropovodných sústav TAL a AWP,“ vysvetlil.
Projekty prepojenia Bratislava – Schwechat Pipeline aj JANAF-Adria považuje Európska komisia za strategické a zaradila ich do zoznamu projektov spoločného záujmu (PCIs).
„V prípade vybavenia, resp. rekonštrukcie vyššie uvedených a pripravovaných projektov, je možné hovoriť o čase realizácie v intervale 2 až 7 rokov,“ dodal Nemcics.