Ukrajina rieši faktúru od Gazpromu, EK je pokojná

Médiá cez víkend informovali o tom, že ruská spoločnosť Grazprom zaslala ukrajinskej firme Naftogaz faktúru vo výške $7 miliárd (€5,2 mld.), ktorú má zaplatiť za neodobratý plyn dohodnutý podľa klauzuly take-or-pay v rámci dlhodobého kontraktu.

V roku 2012 kúpila Ukrajina ruský plyn v objeme 32,9 miliardy metrov kubických (bcm), hoci podľa kontraktu, ktorý dohodla v roku 2009 vláda Julije Tymošenkovej, mala importovať minimálne 42 bcm. V porovnaní s rokom 2011 klesol dovoz ruského plynu o 26 %.

Krok ruského Gazpromu niektorí odborníci vnímajú ako reakciu na dohodu Ukrajiny a spoločnosti Royal Dutch Shell o prieskume bridlicového plynu v Doneckej oblasti. Ide o zatiaľ najambicióznejší projekt zníženia závislosti na ruskom plyne. V polovici januára dali poslanci Doneckej regionálnej rady dohode zelenú.

Ukrajina hľadá alternatívy

„Ak bude prieskum úspešný, budeme schopní produkovať niekoľko miliárd metrov kubických plynu ročne už v 5-6 rokoch a osem až desať bcm za 10 rokov,“ tvrdí ukrajinský minister pre životné ekológiu a prírodné zdroje Oleh Proskurjakov.

Shell hovorí o investícii vo výške 10 – 50 miliárd dolárov, v závislosti od scenára vývoja. Bilaterálnu zmluvu oficiálne podpísali vo štvrtok (24.1.) na Svetovom ekonomickom fóre v Davose.

Americký Chevron má navyše práva na rozvoj menšieho náleziska na západe Ukrajiny, kde ale nacionalistickí politici projekt odmietajú.

Premiér Mykola Azarov tiež potvrdil, že Kyjev by chcel nakupovať lacnejší plyn z Európy, či už cez Slovensko alebo Poľsko.

„Ukrajina by mohla získať plyn z Európy za oveľa lepších podmienok než z Ruska, keďže európske kontrakty neobsahujú podmienku take-or-pay a nepredvídajú sankcie za nákup menšieho množstva plynu než kontrakt predpokladá,“ uviedol ukrajinský premiér. Dodal, že Ukrajina už má dobré skúsenosti s nákupom plynu z EÚ.

Záujem má aj o plyn z Azerbajdžanu, pričom by sa chcela napojiť na projekt plynovodu TANAP cez Turecko.

EK je pokojná

Bruselský EurActiv zisťoval u Európskej komisie ako vníma nový vývoj a či je riziko zopakovania plynovej krízy z roku 2009.

„Očakávame od oboch strán, Ruska a Ukrajiny, že zaistia, aby nedošlo k žiadnym prerušeniam plynu a dodávky plynu budú prúdiť normálne ako bežne,“ reagovala Marlene Holzner, hovorkyňa komisára pre energetiku.

Na otázku, ako Komisia vníma klauzulu take-or-pay, uviedla, že EK nie je proti dlhodobým kontraktom ako takým, ale krajiny by sa nemali spoliehať len na ne.

„Pri mnohých príležitostiach je pre krajinu lepšie  nakúpiť lacnejší plyn na veľkoobchodnom trhu než mať dlhodobé dohody,“  dodala s tým, že klienti by mali mať príležitosť nakúpiť aj tento lacnejší plyn.

V súvislosti s možným zopakovaním plynovej krízy z roku 2009 Holzner trvá na tom, že súčasná situácia je iná. Podľa Holzner je EÚ lepšie pripravená na prípadné prerušenia dodávok plynu než vtedy.

Žiadna kríza

„To, čo vidíme, sú dve separátne záležitosti. Máme správy o tom, že Ukrajina urobila obchod so Shellom o zaužitkovaní bridlicového plynu a niekoľko dní na to Rusko povedalo Ukrajine: Boli by sme radi, keby ste zaplatili svoj účet. Nikto nehovorí o kríze,“  uviedla hovorkyňa komisára Oettingera.

Lev Snykov, analytik z Greenwich Capital v Moskve pre noviny The National povedal: „Možno dôjde k vzájomným koncesiám. Nemyslím si, že bude tretia plynová vojna.“

Podľa počasia

Iný názor má Mihail Gonchar, riaditeľ ukrajinského think-tanku Nomos. Pre portál EUobserver uviedol, že Rusko preruší dodávky plynu do Ukrajiny v priebehu „nasledujúcich pár dní alebo najneskôr týždňa.“

Vzhľadom na existenciu plynovodu Nord Stream ale môžu byť časť EÚ a predovšetkým Nemecko, strategický partner Moskvy, pokojní.

Gonchar tiež verí, že Gazprom sa k tomuto kroku uchýli len v prípade, že v Európe  vydrží teplejšie počasie, aby krajiny EÚ veľmi netrpeli. S teplejším počasím je údajne pravdepodobnosť prerušenia dodávok zo strany Gazpromu vyššia.

Priateľstvo, arbitráž či MMF?

Agentúra AFP s odvolaním na vysoko postavený vládny zdroj v Kyjeve uviedla, že Ukrajina Rusku faktúru na 5,2 miliardy eur nezaplatí.

Ukrajinský minister zahraničia Leonid Kožara v utorok (29.1.) na tlačovej konferencii uviedol, že sa ešte kabinet nezaoberal. Najprv chce tieto záležitosti vyriešiť „v duchu priateľských vzťahov s Ruskom“ a mimosúdnou cestou, ktorú ale nevylúčil.

Podľa analytika Alexandra Burganskeho z Otkritie Capital sa záležitosť so zaplatením účtu Gazpromu pravdepodobne rozhodne v medzinárodnej arbitráži.

Viedenský obchodný súd 4.10. 2012 rozhodol v prospech českého odberateľ plynu RWE Transgas v podobnom spore, kedy ruská spoločnosť vymáhala za neodobratý plyn v rokoch 2008-2011 pokutu $500 mil. Dňa 8.1.2013 sa spoločnosť Gazprom Export voči rozhodnutiu arbitráže odvolala.

Minister Kožara nevylúčil ani možnosť splatiť účet z reštrukturalizačných prostriedkov vo výške $15 mld. (€11,2 mld.), o poskytnutí ktorých rokuje Ukrajina s Medzinárodným menovým fondom (MMF). V utorok prišli predstavitelia MMF do Kyjeva na dvojtýždňovú misiu.

Prednedávnom premiér Azarov signalizoval, že je ochotný splniť jednu z podmienok MMF – zvýšiť vládou dotované ceny plynu pre niektoré bohatšie domácnosti, avšak nie pre všetkých.

Ďalšie kroky

  • 25. február 2013: summit EÚ-Ukrajina