Medzinárodné i súkromné banky stále rady investujú do fosílnych palív

zdroj: TASR

Interaktívna databáza s názvom „Shift the Subsidies“ zbiera údaje od roku 2008 o všetkých zverejnených medzinárodných pôžičkách, grantoch a finančných garanciách zo strany multilaterálnych finančných inštitúcií (vrátane EBRD a EIB) pre sektor energetiky.

Z jej údajov vyplýva, že zatiaľ čo na projekty rozvoja energie z fosílnych zdrojov putovalo viac ako 40 miliárd amerických dolárov (asi 30 miliárd eur), na projekty čistej energie len 25,5 miliardy dolárov (19 miliárd eur).

Správa prichádza v čase keď delegáti z celého sveta diskutujú na klimatickej konferencii v Durbane o financovaní projektov boja s klimatickou zmenou zo zdrojov rozvojových bánk a trhov s uhlíkom, na ktorom sa prostredníctvom Zeleného klimatického fondu dohodli pred rokom.

Jonathan Pershing, zvláštny vyslanec USA pre klimatickú zmenu, 28. novembra v Durbane uviedol, že príspevok Washingtonu do klimatického fondu, ktorý má mať rozpočet 100 miliárd dolárov ročne, bude aj prostredníctvom multilaterálnych bánk. „Ak bude USA požadovať úver na záväzky financovania rýchleho štartu pre projekty čistej energie, je len fér, aby ich zrazili za svoje financovanie fosílnych palív od tých istých inštitúcií,“ uviedol Steve Kretzmann, riaditeľ organizácie Oil Change International, ktorá databázu prevádzkuje.

„Nanešťastie, ako ukazuje táto nová databáza, USA a všetky rozvinuté národy naďalej podporujú fosílne palivá výraznejšie ako čistú energiu,“ dodal.

„Uhoľné banky“

Mimovládne organizácie si posvietili aj súkromný bankový sektor a inštitúcie, ktoré financujú projekty ťažby uhlia a výroby energie z tohto zdroja, ktorý bol podľa Medzinárodnej energetickej agentúry v roku 2009 zodpovedný za 43 % svetových emisií CO2. Navyše sa pri jeho spaľovaní do ovzdušia uvoľňujú aj ďalšie  škodliviny ako síra, sadze, ortuť či rádioaktívne nuklidy.

Rebríček takzvaných „klimatických zabijakov“ vedú americké banky JP Morgan Chase, Citigroup a Bank of America, ktoré od roku 2005 poskytli firmám podnikajúcim s uhlím minimálne 42 miliárd eur.  Z európskych bánk ďalej figurujú Barclays, Deutsche Bank a Royal Bank of Scotland. Mnohé z nich sa pritom chvália svojou environmentálnou reputáciou, snažia sa údajne znižovať svoje vlastné emisie skleníkových plynov a financované projekty majú prechádzať hodnotením environmentálnych dopadov.

Odborníkom z mimovládneho sektoru trvalo viac ako 7 mesiacov zistiť relevantné dáta, pretože mnoho bánk ich nezverejňuje. Ako uviedol britský Guardian,  viaceré banky ani samy nesledujú koľko peňazí sektoru uhlia požičali, financovali vo forme bondov, alebo aký je vlastne ich podiel v daných uhoľných firmách. Autori štúdie preto upozorňujú že skutočné údaje o financovaní môžu byť ešte oveľa vyššie.

Heffa Schücking z nemeckej organizácie Urgewald, ktorá sa na analýze podieľala, uviedla: „Napriek faktu, že klimatická zmena už má dôsledky na najzraniteľnejšie spoločnosti, naďalej existuje veľké množstvo plánov budovať nové elektrárne na uhlie.“

Dodala: „Ak banky poskytnú peniaze na tieto projekty, zničia všetky pokusy obmedziť globálne otepľovanie na 2 stupne Celzia.“

Prepad ceny uhlíka

Taktiež ďalšie formy investícií do zelených technológií trpia z dôvodu neistoty, ktorá panuje v otázke budúcej úlohy uhlíkových kreditov. Ceny emisných povoleniek sa zaznamenávajú v posledných dňoch rekordný prepad.

V piatok minulý týždeň (25.11.) sa ceny emisných povoleniek na európskom trhu ETS prepadli na novú, historicky najnižšiu hodnotu – 7 eur za tonu, ofsetové povolenky v rámci Mechanizmu čistého rozvoja CDM sa v ten istý deň prepadli o celých 15 % na 4,60 eur za tonu. V utorok (29.11.) cena niektorých certifikovaných kreditov CER zaznamenali až 20 percentný pokles v priebehu jedného týždňa. V priebehu roka 2011 stratili jednotky CER až polovicu zo svojej hodnoty.

V období rokov 2008 – 2010 klesli nové investície v rámci CDM celkovo o 80 % na 1,5 miliardy dolárov. V priebehu

„Obávam sa, že ochota bude opäť menšia,“ uviedol v súvislosti s týmto rokom Ben Caldecott, analytik z Climate Change Capital.

„Nemyslím, že mnoho ľudí zo súkromného sektora od Durbanu očakáva veľa v spôsobe pokroku vo veľkých otázkach, vrátane nového súboru Kjótskych cieľov,“ povedal pre EurActiv predseda  Medzinárodnej asociácie pre obchod s emisiami (IETA).

Verím, že pokrok je možný v niektorých „menších záležitostiach“ ako je architektúra Zeleného klimatického fondu a podoba nových tržných mechanizmov ako REDD+.

„Ale bolo by dobré, keby sme sa priblížili dohode v niečom, čo by obmedzilo alebo aspoň vyriešilo veľkosť priepasti čo sa týka formálnych cieľov, ktorým pravdepodobne budeme čeliť po roku 2012,“ doplnil Derwent.