MMF: Neefektívne dotácie energií dosahujú 1,5 bilióna eur

zdroj: TASR

Správa, ktorú nedávno vydal Medzinárodný menový fond (IMF), potvrdzuje, že z odstránenia dotácií, ktoré dnes smerujú na fosílne palivá by, by štáty získali výrazné výhody pre ekonomický rast i životné prostredie. Podpora týchto energetických zdrojov zo štátnych rozpočtov totiž celosvetovo dosahuje výšku asi 1,5 bilióna eur ($1,9 bil.). To sa rovná 2,5 % svetového HDP alebo 8 % vládnych príjmov.

Analyzovali pritom dotácie, ktoré vlády poskytujú producentom, napr. neefektívnym podnikom s vysokými produkčnými nákladmi, pričom často ide o štátne podniky. Dotácie môžu mať aj podobu nevyberania poplatkov za znečistenie, alebo bonusu pre spotrebiteľov, ktorým zase doplácajú časť ceny alebo poskytujú daňové bonusy a iné rabaty.

Okrem toho povzbudzujú producentov energie k vyššej spotrebe konvenčných zdrojov, čím  sa urýchľuje ich vyčerpávanie a znižujú stimuly pre investície do iných foriem čistejšej energie.

Medzinárodná energetická agentúra (IEA) odhadla, že priame dotácie pre fosílne palivá dosiahli celosvetovo len v roku 2011 výšku asi 400 miliárd eur ($523 mld.), v porovnaní so 67 miliardami eur ($88 mld.) pre obnoviteľné zdroje.

David Lipton, prvý tajomník výkonnej riaditeľky IMF, zdôraznil, že „reforma dotácií môže viesť k efektívnejšej alokácií zdrojov, čo v dlhodobom horizonte pomôže podnietiť vyšší hospodársky rast“.

Mnohí tvorcovia politík sa ale tomu bránia keďže okamžitým účinkom býva zvýšenie cien, čo často vedie k širokým protestom verejnosti. Ušetrené prostriedky by pritom mohli použiť na iné priority ako sú  cesty, školy, zdravotná starostlivosť, výskum či rozvoj nových technológií šetriacich energiu.

Neschopnosť vlád, profit pre najbohatších

Odborníci z IMF dodali, že absenciu verejnej podpory pre reformu dotácií možno vysvetliť aj nedostatkom dôvery v to, že vlády dokážu úspešne a spravodlivo presunúť výsledné úspory v rozpočte na programy, ktoré by zmiernili zvýšenie cien pre nižšie a stredné príjmové skupiny.

David Lipton zdôraznil, že hoci by z dotácií na energie mali mať prínos spotrebitelia, kvôli ich neefektívnosti sa tento zámer môže stratiť, pričom „by mohli byť nahradené lepšími prostriedkami pre ochranu najzraniteľnejší častí obyvateľstva“.

Naopak dotácie posilňujú nerovnosť v spoločnosti, pretože z nich profitujú predovšetkým vyššie príjmové skupiny, ktoré sú zároveň najväčšími odberateľmi energie. „V priemere si najbohatších 20 % domácností v krajinách s nízkymi a strednými príjmami ukoristí 43 % dotácií na palivá,“ uviedol Lipton.

Príliš nízke zdanenie

Vo vyspelých ekonomikách existujú najmä nepriame dotácie pre fosílne palivá vo forme daní, ktoré sú príliš nízke na to, aby zachytili skutočné náklady spoločnosti za ich používanie, napr. znečistenie prostredia či poškodenie zdravia. Elimináciou daňových dotácií pre energie by sa dosiahlo oveľa výraznejšie zníženie emisií, dodal Lipton: „Emisie CO2 o 4,5 miliardy ton, čiže redukcia o 13 %.“

Aj vyspelé krajiny naďalej dotujú fosílne palivá priamo – napr. podpora ťažby a spaľovania domáceho uhlia, čo platí aj pre Slovensko. Autori publikácie odhadli slovenské dotácie na uhlie v roku 2011 vo výške 0,62 % HDP, pre zemný plyn vo výške 0,37 % HDP. Pre porovnanie v Nemecku ich vypočítali na 0,46 % HDP pre uhlie a 0,14 % HDP pre plyn. V Estónsku dosiahli dotácie pre uhlie dokonca úroveň 2,58 % HDP.

„Pre mňa je podstatné to, že dotovanie energií je významný globálny problém, ale možno ho riešiť,“ uviedol Lipton , a to adekvátnym plánovaním, dôkladnou prípravou opatrení na zmierenie a dobrým komunikačným plánom. „Reforma dotácií je potrebná, ale je lepšie ju urobiť správne, než okamžite.“