Nabucco prehralo, kaspický plyn pôjde do Talianska

Autor: Stuart Miles, Freedigitalphotos.net

Predstavitelia Európskej komisie privítali definitívne rozhodnutie o budúcej trase Trans-jadranského plynovodu (Trans-Adriatic Pipeline, TAP) z Azerbajdžanu do Európy.

Konzorcium spravujúce pole Shah Deniz II, z ktorého možno vyťažiť asi zásoby asi vo výške 16 miliárd metrov kubických (bcm) ročne, sa v konečnom dueli medzi projektmi Nabucco West a TAP rozhodlo pre trasu cez Grécko a Albánsko do južného Talianska.

 

Podľa predsedu EK José Manuela Barrosa je to „míľnik v posilňovaní energetickej bezpečnosti našej Únie“ a rozhodnutie „prinesie ďalší impulz pre úplnú a rýchlu realizáciu celého Južného plynárenského koridoru“.

Turecko, ktoré sa spočiatku naplno angažovalo v projekte pôvodného návrhu Nabucca sa v júni 2012 rozhodli, že cez vlastné územie postavia plynovod TANAP a z azerbajdžanských zásob si odkrojí 6 miliárd metrov kubických plynu. (EurActiv, 27.6.2012)

„Teraz máme nového partnera pre dodávky plynu a som presvedčený, že vďaka tomu v budúcnosti získame viac plynu," uviedol eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger. „Či sa tento systém skladá z dvoch plynovodov – TANAP a TAP – alebo iba jedného plynovodu, ako predvídali predchádzajúce projekty, nič nemení z hľadiska našej energetickej bezpečnosti,“ dodal.

Nabucco končí, nastupuje TAP

„Projekt Nabucco pre nás končí,“ uviedol Gerhard Roiss, šéf rakúskej firmy OMV, čím zavrhol špekulácie o tom, že sa Nabucco napriek tomu postaví.

Roiss poukázal na to, že dôvodom rozhodnutia mohli byť vyššie ceny plynu v Taliansku a Grécku, ale zároveň spochybnil ich dosiahnuteľnosť vzhľadom na ekonomické problémy v Grécku a dostatok iných prepravných trás do Talianska.

V prípade víťazstva Nabucca uvažovalo Taliansko nad výstavbou nových LNG terminálov.

Na začiatku bude kapacita TAP na úrovni 10 bcm ročne, neskôr sa môže navýšiť na 20 bcm. Akcionármi v projekte TAP sú švajčiarska firma Axpo (42,5 %), nórsky Statoil (42,5 %) a nemecký E.ON (15 %). Podľa uzavretej dohody majú členovia konzorcia Shah Deniz (BP, SOCAR, Total) právo odkúpiť akcie TAP až do výšky 50 %.

Predminulý týždeň sa na verejnosť dostali informácie o tom, že azerbajdžanská štátna spoločnosť SOCAR sa stane väčšinovým akcionárom v firme DESFA, ktorá prevádzkuje plynovodnú infraštruktúru v Grécku.

„Som hlboko ohromený tým, aké výsledky dokázal TAP dosiahnuť,“ reagoval naopak šéf konzorcia projektu TAP Kjetil Tungland. Poukázala na to, že projekt je ekonomicky a technicky najvyspelejším pokiaľ ide o prepravu plynu zo Shah Deniz a jeho význam potvrdili Európska komisia i viaceré národné vlády.

Z Kaspiku na Slovensku?

Od plynovej krízy v januári 2009, ktorá značne postihla aj slovenské hospodárstvo, Európska únia zvýšila úsilie diverzifikovať zdroje a trasy pre prepravu plynu.

Podľa predpovedí Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) sa do roku 2030 zvýši dopyt po tejto surovine zo súčasných 526 bcm na 622 bcm. Nárast dovozu plynu do Únie a pokles jeho domácej produkcie predpokladá aj Energetická mapa 2050. Preto EÚ naďalej rokuje o dodatočný objemoch plynu pre zásobovanie hospodárstva v širšom regióne Kaspickej oblasti a Blízkeho výhodu.

Projekt Nabucco West mal končiť v rakúskom Baumgartene, čiže blízko hraníc so Slovenskom a potenciálne by sa tak kaspický plyn mohol dostať aj k nám. Ako naznačilo konzorciu TAP, v prípade výstavby niekoľkých ďalších prepojení, táto možnosť teoreticky stále existuje.