Námorníci môžu posilniť ochranu európskych morí pred znečistením

Obe inštitúcie EÚ – Európsky parlament aj Rada ministrov EÚ – podporujú zmenu nariadenia o ustanovení Európskej námornej bezpečnostnej agentúry (EMSA) z roku 2002. Zástupcovia oboch inštitúcií o zmenách diskutovali na stretnutí vo štvrtok 12. apríla.

Podľa jeho súčasného znenia agentúra poskytuje štátom a Komisii technickú a vedeckú pomoc v oblasti havarijného alebo úmyselného znečistenia loďami a na požiadanie dodatočnými prostriedkami podporuje mechanizmy národných zásahov pri znečistení, napr. vo forme poskytnutia špecializovaných lodí a zariadení.

Plavidlo v službách agentúry Salina Bay sa napríklad zúčastnilo na operácii odstraňovania zásob ropy z lode Costa Concordia, ktorá havarovala v januári 2012 pri západnom pobreží Talianska, pričom v prípade zistenia úniku ropy bola loď pripravená aj na priamu pomoc pri odstraňovaní environmentálnych škôd.

Plavidlá v pohotovosti

Agentúra má viac ako 200 zamestnancov a sídli v Lisabone. Jej rozpočet pre rok 2010 činil 54,33 miliónov eur, pričom na celé aktuálne obdobie rozpočtu (2007-2013) jej Komisia navrhla finančný balík na úrovni 154 miliónov eur. Z nich sa financuje napríklad prenájom špecializovaných pohotovostných plavidiel na odstraňovanie veľkých únikov ropy z lodí, ktoré podľa potreby pomáhajú krajinám EÚ ohrozeným škvrnou, či vývoj satelitnej komunikácie na zaznamenávanie znečistenia na mori (CleanSeaNet).

Na riešenie dvoch havárií tankerov v európskych vodách Erika (1999 pri pobreží Francúzska) a Prestige (2002 pri Španielsku), ktoré prispeli k vzniku agentúry EMSA sa vynaložila viac než 1 miliarda eur. V roku 2009 EMSA disponovala 16 pohotovostnými plavidlami pri pobreží Dánska, Grécka, Írska, Talianska, Malty, Portugalska, Španielska a Belgicka.

V prípade havárií a znečistenia v dôsledku ťažby ropy či zemného plynu v podmorských ložiskách ale EMSA nijako neintervenuje. V októbri 2011 EK predstavila samostatný návrh opatrení pre zvýšenie bezpečnosti ťažby ropy a plynu v európskych vodách, ktorý ale nezasahoval do pôsobnosti európskej námornej agentúry.

Viac prevencie a spolupráce

Komisia predstavila návrh revízie nariadenia o EMSA už v októbri 2010 – aj v dôsledku úniku ropy v Mexickom zálive. Táto environmentálna katastrofa posilnila výzvy na väčšie zapojenie EÚ do odstraňovania následkov havárií a overenia bezpečnosti vrtných plošín v európskych vodách.

Europoslanci požadovali pre EMSA ešte väčšie kompetencie než znel návrh od EK. Podľa nich by sa námorníci EÚ mali zapojiť aj do prevencie únikov fosílnych palív a súvisiaceho čistenia okolitých vôd. Pracovníci agentúry by tak mohli dohliadať nad námornými hľadiskami predchádzania a plánovania pre prípad udalostí, ktoré vykonáva tretia strana. Pre zástupcov EP to však nie je nevyhnutná podmienka pre aktuálnu revíziu nariadenia a sú ochotní sa jej vzdať v prospech väčšieho vplyvu na rolu agentúry v budúcnosti.

Zmena legislatívy by mala uľahčiť aj spoluprácu členských krajín so susednými štátmi EÚ podľa článku 17 nariadenia. V súčasnosti totiž s EMSA technicky spolupracujú len Island a Nórsko, hoci záujem prejavilo viacero krajín v okolí Baltského mora, Čierneho mora, Stredozemného mora a Severného ľadového oceánu. Aj kvôli limitujúcemu právnemu základu boli aktivity ako používanie satelitných snímkov na sledovanie potenciálnych znečisťovateľov, výmena údajov o námornej doprave, školenia a spoločná technická expertíza veľmi nevýrazná.

V budúcnosti by EMSA mohla pôsobiť aj napríklad  pri ochrane európskych morí pred inváznymi rastlinnými či živočíšnymi druhmi, k rozšíreniu ktorých prispievajú aj lode tým, že vypúšťajú vodu (tzv. balast), ktorú naberú v iných oblastiach svetového oceánu. Vedcom by mohli pomôcť pri sledovaní nových environmentálnych hrozieb, zisťovaní pôvodu druhov a ich možných vplyvoch na pôvodnú morskú faunu a flóru.