„Nelegálna“ uhoľná elektráreň v Poľsku vyvoláva problémy aj s EÚ

Poľský premiér trvá na vybudovaní novej tepelnej elektrárne v meste Opole na juhozápade krajiny. Výstavba by mala vyjsť na 2,7 miliardy eur. Z pohľadu európskeho práva by ale mohli byť problematické, pretože nedošlo k vyhodnoteniu ich pripravenosti na využitie technológie zachytávania a skladovania oxidu uhličitého (CCS), čo vyžaduje smernica o geologickom ukladaní CO2 (2009/31/ES) kvôli ktorej už Varšava čelí v súčasnosti konaniu vo veci porušenia predpisov.

Europoslanec Jo Leinen (Socialisti & Demokrati, Nemecko) pre EurActiv uviedol, navrhované bloky elektrárne v Opole sú „nelegálne“ a nemali by sa postaviť bez adekvátnych moderných štandardov klimatickej ochrany. „Je veľmi naliehavé, aby sa Komisia zaktivizovala a zatlačila na poľské úrady k dodržiavaniu pravidiel EÚ,“ zdôraznil. „Opole je testovacím prípadom toho, či sú naše politiky v platnosti alebo existujú len na papieri.“

Leinen spolu s ďalšími šiestimi europoslancami z piatich politických skupín predložili tento problém komisárke pre klimatické opatrenia Connie Hedegaard koncom júla v rámci otázok na zodpovedanie.

Poľský súd: Je to legálne, smernicu sme neprevzali

Zo štúdie Poľskej klimatickej koalície vyplýva, že emisie z elektrárne v Opole s výkonom 1,8 GW by mali v nasledujúcich 55 rokoch dosiahnuť 1,5 miliardy ton CO2. Okrem toho by to Poľsku zabránilo splniť stanovený cieľ pre výrobu energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020. Naopak, nahradením výkonu uhoľnej elektrárne v Opole obnoviteľnými zdrojmi by sa podľa autorov štúdie vyprodukovalo o 60 % viac energie a emisie uhlíka by sa znížili 6-násobne.

Poľsko je jedinou krajinou, ktorá Komisii neoznámila prevzatie smernice o CCS do národnej legislatívy. Už pred dvoma rokmi preto EK voči Varšave oficiálne spustila konanie vo veci porušenia predpisov.

Pre poľského premiéra Tuska je výstavba jedným zo základných bodov jeho energetickej politike, a to aj napriek pochybnostiam o jej ziskovosti. „Vláda nájde prostriedky a cestu pre uskutočnenie tejto investície,“ povedal Tusk začiatkom júna.

Deväť mesiacov predtým poľský Najvyšší súd rozhodol, že výstavba Opole je legálna, pretože vláda predmetnú smernicu netransponovala do národného práva.

Vyšetrovaní je viac

Netransponovanie platnej smernice by ale mohlo mať potenciálne vážne finančné dôsledky pre Varšavu, ak v prípade infringementu rozhodne Súdny dvor EÚ o uložení pokuty. Brusel i Varšava mlčia.

„V tomto momente vám nemôžeme nič povedať,“ uviedla hovorkyňa generálneho riaditeľstva EK pre klímu. „Prebieha vnútorné vyšetrovanie.“

Zdroj z poľskej vlády pre EurActiv poznamenal, že mimovládna organizácia ClientEarth sa v otázke výstavby Opole obrátila na domáci súd a kým sa toto konanie neskončí, nikto nebude prípad komentovať.

Financie a odklady

Problémom elektrárne Opole nie sú len právne otázky, ale tiež finančné.

V apríli minulého roku investor odstúpil. Najväčšia poľská energetická spoločnosť PGE, ktorú vlastní štát, to zdôvodnila obavami z efektívnosti a profitability. Neskôr sa ale pod tlakom vlády k projektu vrátila.  

Minulý týždeň sa objavili správy, že k trom poľským firmám, ktoré majú elektráreň postaviť, sa pripojí francúzsky gigant Alstom. Médiá tiež informovali o tom, že plány začať s výstavbou v polovici augusta sa odsunuli na polovicu decembra.

„Európska komisia musí konať rýchlo,“ zdôraznila Julia Michalak z organizácie Climate Action Network. Odsun reálnej výstavby podľa nej poskytuje príležitosť zabezpečiť zosúladenie s právom EÚ.