Päť krajín si neplní povinnosti o ropných zásobách

Podľa smernice 2009/119/ES majú krajiny EÚ povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných produktov na úrovni 90 dní ich priemerného čistého dovozu, aby sa zaistila bezpečnosť dodávok ropy v prípade ich potenciálneho narušenia. Belgicko, Cyprus, Česká republika, Portugalsko a Rumunsko dnes (20.6.) obdržali odôvodnené stanovisko, v ktorom ich Komisia žiada o úplné zosúladenie svojich národných predpisov s požiadavkami smernice.

S ohľadom na význam ropy v energetickom mixe krajín EÚ, na silnú dovoznú závislosť na dodávkach z krajín mimo Únie a geopolitickú nestabilitu mnohých regiónov, odkiaľ sa tieto produkty dodávajú, je nevyhnutné zaručiť dostupnosť týchto produktov pre zákazníkov.

Hoci termín pre transpozíciu smernice uplynul koncom minulého roka, pätica krajín dosiaľ Brusel neinformovali o prijatých opatreniach. Prvú fázu konania pre nesplnenie povinností tranpozície smernice pritom v januári Komisia začala až voči 17 štátom, ktoré dostali tzv. fomálnu výzvu. Slovensko medzi nimi nebolo.

Komisia oznámila, že skúma situáciu v ostatných krajinách, voči ktorým začala konanie. Dnešný počet 5 odôvodnených stanovísk tak nemusí byť konečný. Ak členské štáty nesplnia svoje právne povinnosti do dvoch mesiacov, Komisia môže rozhodnúť o odovzdaní prípadu Súdnemu dvoru EÚ v Luxemburgu.

Nový správca zásob?

Slovenské predpisy boli so smernicou zosúladené v decembri 2012. Tento týždeň Národná rada rokovala o úprave zákona, avšak rokovanie o tomto bode programu bolo prerušené.

Podľa vládnej novely zákony by núdzové rezervy mala spravovať nová agentúra, ktorá by mala mať formu záujmového združenia právnických osôb Správa štátnych hmotných rezerv, prípadne by bola právnickou osobou, v ktorej má táto organizácia majetkovú účasť a ktorá je pod priamou alebo nepriamou kontrolou štátu.

„Predpokladá sa, že agentúru založí spoločný podnik správy rezerv a spoločnosti Transpetrol, ktorý vznikne za účelom agregovania skladovacích kapacít,“ uvádza sa v materiáli, ktorý predložilo ministerstvo financií. Odôvodňuje to tým, že súčasný model správy núdzových zásob nadmerne zaťažuje štátny rozpočet a finančné prostriedky nemožno použiť na realizáciu rozvojových zámerov vlády.

Ministerstvo odhadlo, že presunom núdzových zásob na špecializovanú agentúru by mohol štát do roku 2016 získať dodatočných 480 miliónov eur, z toho 320 miliónov eur už v budúcom roku.

„Keďže z dôvodu očakávaného rastu spotreby ropy sa v budúcnosti predpokladá navýšenie rozsahu minimálneho limitu núdzových zásob zodpovedajúcich 120 dňom priemerného denného čistého dovozu ropy a ropných výrobkov v relevantnom roku, dosiahnutie tohto cieľa pri súčasnom modeli ich správy by malo zvýšené nároky na štátny rozpočet,“ uviedlo ministerstvo.

Opozícia novelu kritizuje, vidí v nej pripravovanú privatizáciu núdzových zásob ropy a žiada zadefinovať pravidlá a mechanizmus ako k tomu dôjde. Vláda ale argumentuje, že štát si zachová väčšinu hlasov.

(EurActiv/TASR)