Ruský plyn bude tiecť severom a juhom Európy

Autor: Stuart Miles, Freedigitalphotos.net

Šéf Gazpromu Alexej Miller a nový bulharský minister pre energetiku a hospodárstvo Delian Dobrev oznámili, že do polovice novembra prijmú konečné investičné rozhodnutie o výstavbe plynovodu South Stream.

V piatok (30.3.) ruský Gazprom obmedzil objem dodávok plynu cez Ukrajinu o 50 % a presmeroval ho na iné exportné trasy ako varovanie Kyjevu v nekončiacom spore o cene plynu pre Ukrajinu, cez ktorú v súčasnosti exportuje asi 80 % dodávok plynu do Európy.  

Aktuálne má Gazprom dve vlastné alternatívy pre dodávky plynu na západ, ktoré obchádzajú územie Ukrajiny a zároveň Slovenska.

Jednou je plynovod cez Bielorusko, keďže koncom minulého roku odkúpil od Minsku akcie firmy Beltransgaz. Druhou je Severný tok smerujúci popod Baltské more priamo do Nemecka, ktorého prvú fázu sprevádzkovali v novembri 2011.

Presmerovanie sa ešte len začína

„Sme na začiatku dlhej cesty presmerovania tranzitu plynu z ukrajinského územia na našu dcérsku spoločnosť Beltransgaz a naše nové podmorské exportné trasy,“ citoval Reuters hovorcu Gazpromu Sergeja Kuprijanova.

Prepravca zemného plynu cez územie Slovenska Eustream, dcérska spoločnosť SPP, má s Gazpromom uzavretý dlhodobý kontrakt na 50 miliárd metrov kubických plynu ročne, ktorý vyprší v roku 2028. Z tranzitu nám podobne ako Ukrajine plynie zisk do štátnej pokladnice, ktorý sa však postupným presmerovaním objemu na iné trasy bude tiež znižovať.

Zástupca ukrajinskej plynárenskej spoločnosti Naftogaz Vadim Čuprun ale poprel, že by za znížením dodávok plynu stála neistota ohľadom dlhodobej prepravnej trasy. Dôvodom je podľa neho zníženie dopytu zo strany európskych odberateľov. „Môže to byť preto, že Európa nepotrebuje teraz také objemy,“ citovala jeho slová agentúra RIA Novosti.

Zľava za plnú spoluprácu

Z piatkového stretnutia z Moskvy nový bulharský minister Dobrev priniesol domov 11 percentnú zľavu z ceny za ruský plyn, ktorá platí od 1. apríla do konca decembra 2012.

Z Ruska už Bulhari dovážajú 89 % dodávok ropy, 100 % zemného plynu a tiež všetko jadrové palivo do dvoch funkčných reaktorov elektrárne Kozloduj.

Na otázku o vyjednanej zľave z ceny plynu, ktorú Sofia získala, premiér Bojko Borisov uviedol, že jedinou podmienkou boli „úprimné a otvorené vzťahy“ medzi oboma stranami a to, že Bulharsko je pripravené „plne spolupracovať“ na projekte Južného toku.

„Prinesiete potrubia, zakopete ich pod zem, vezmete tranzitné poplatky, na dlhé desaťročia to bude znamenať príjem do rozpočtu. V skratke, plná spolupráca na projekte,“ uviedol pre rádio Darik.

Obchádzanie pravidiel EÚ

Niektorí analytici ale upozorňujú, že Bulharsko uzatvorením dohody o Južnom toku fakticky napomáha Rusku, aby sa vyhlo pravidlám EÚ o liberalizácii, vyplývajúce z tretieho energetického balíka. Tie majú pre nečlenské krajiny Únie začať platiť od 3. marca 2013. Gazprom by tak nemusel dodržať pravidlo o prístupe tretích strán k plynovodu.

Borisov uviedol, že ak Nemecko mohlo bez problémov otvoriť dvere plynovodu Severný tok, to isté by malo platiť aj pre ďalší projekt Gazpromu v jeho krajine.

Na otázku reportéra reagoval: „Keď Nemecko položí potrubia, dovezie plyn a jeho ekonomika funguje, je to fajn. A keď Bulharsko chce tie isté podmienky, je to zlé, to tým myslíte.“

Dodal, že o projekte diskutoval so „všetkými lídrami EÚ“ vrátane predsedu EK José Manuela Barrosa a komisára pre energetiku Günthera Oettingera a nikto mu nepovedal „jediné slovo proti Južnému toku“.

Otázna infraštruktúra a poplatky

Kritika voči dohodám o South Streame zaznieva najmä zo strany domácej stredopravicovej „modrej koalície“. Jej spolu-predseda Martin Dimitrov upozorňuje, že podmienky dohody s Ruskom sú nejasné, predovšetkým pokiaľ ide o vlastníctvo plynovodov, ale tiež o pozíciu projektu v rámci existujúcej plynovodnej siete v krajine. Existujúca infraštruktúra je totiž vo vlastníctve bulharského štátu, a oponenti sa obávajú, že ak sa stane súčasťou projektu Južný tok, Sofia nad ňou stratí kontrolu.

Podľa Dmitrova tiež treba objasniť či výnosy z daní z tranzitu plynu cez South Stream budú dodatočné voči tým, ktoré jeho krajina dostáva už v súčasnosti alebo ich len nahradia.

Južný tok bude smerovať popod Čierne more do Bulharska, kde sa rozdelí na dve trasy. Jedna poputuje do Grécka a Talianska a druhá vetva cez Rumunsko, Srbsko, Maďarsko a Slovinsko do Rakúska. Výstavba by sa mala začať už koncom tohto roku a plánovaná kapacita plynovodu je 63 miliónov metrov kubických ročne.