Preteky o plyn z Azerbajdžanu pokračujú

Firmy v projekte Transjadranský plynovod (TAP) v piatok (29.3.) ako prvé oznámili, že predložili konzorciu Shah Deniz II kompletnú ponuku, tzv. balík na podporu v rozhodovaní (DSP). Reagovali tým priamo na osem vybraných kritérií, ktoré konzorcium z Azerbajdžanu definovalo, medzi nimi komerčnosť, operabilitu, inžiniersky dizajn, transparentnosť či zváženie verejnej podpory.

O niekoľko hodín publikovala rovnaké oznámenie aj skupina firiem stojacich za projektom Nabucco West.

Predstavitelia oboch projektov označujú svoj návrh za „najkonkurencieschopnejší“.

Kjetil Tungland, výkonný riaditeľ TAP, uviedol: „Sme presvedčení, že náš projekt predložil najpádnejšiu ponuku a tým úspešne splnil osem výberových kritérií stanovených konzorciom.“

Reinhard Mitschek, šéf Nabucca, zase poznamenal: „Sme radi, že Shah Deniz môžeme ponúknuť najkonkurencieschopnejší balík, ktorý im uľahčí konečné rozhodnutie.“

Definitívne rozhodnutie z Baku sa očakáva v júni. Celkové množstvo zemného plynu, ktoré začne tiecť z poľa Shah Deniz II v roku 2017, kedy majú byť oba projekty pripravené, bude stačiť len pre jeden z nich. Konzorcium Shah Deniz má mať 50 % podiel v oboch projektoch.

Ako jediný rozdiel medzi projektmi plynovodu sa javí žiadosť TAP o výnimku z pravidla EÚ o prístupe tretích strán. V prípade, že jej Európska komisia vyhovie, plynovod nebudú môcť používať iní dodávatelia plynu než firmy v konzorcium TAP.

Grécky faktor

Najdlhší úsek plynovod TAP prechádza naprieč Gréckom, ktoré sa snaží znížiť svoj dlh privatizáciou štátnych podnikov. Medzi nimi je aj predaj plynárenských spoločností DEPA a DEFSA, v rámci ktorého ale dochádza k neustálym odkladom.

Záujem o ich kúpu prejavili aj tri ruské firmy. V prípade, že by ruská spoločnosť prevzala grécku prepravnú sieť, je pravdepodobné, že plynovod TAP využije na prepravu vlastného plynu, čím by využila výnimku z pravidiel EÚ pre vlastný prospech.

Andrej Korolev, šéf spoločnosti Sintez, ktorá je jednou zo záujemcov o grécke plynovody, vyjadril „obavy“ a „sklamanie“ z neustálych oneskorení v predaji. Zmienil sa aj o tlaku zo strany Európskej komisie a USA, ktoré sa podľa neho snažia zabrániť tomu, aby energetické firmy prešli do ruského vlastníctva.